Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Každý piatok chodím na večerný jazykový kurz. Aby moje deti príliš neprotestovali, dohodli sme sa, že raz za čas ich tam po jednom vezmem. Minulý piatok som podľahla proseniu krásnych modrých očí mojej dcérky Janky. Kurz začal o piatej. Tichučko ako myšička si kreslila, aby nikto nepovedal, že vyrušuje. Psík, písmenká, červenou, zelenou, modrou.
Odišiel nie celkom tak, ako sme od velikána jeho kvalít čakali. Vlastne sme vôbec nečakali, že už odíde. Smútia za ním priatelia, rodina aj ľud a to nielen českí, ale i slovenskí. Ale nikto nevie, prečo, čo ho primälo k tomu, aby si zobral pištoľ a zastrelil sa.
Skončil sa kalendárny rok, študenti podávajú daňové priznania (termín 2.4.2007) alebo žiadajú o vykonanie ročného zúčtovania - žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania predložená zamestnávateľovi spolu s dokladmi do 15.2.2007. Zároveň sa však blíži pre zamestnancov a tým aj pre študentov ďalší zaujímavý termín.
Návšteva premiéra R. Fica v Číne. Pred 13-timi rokmi som bol počas návštevy vtedajšieho premiéra V. Mečiara v Číne, následne som sa nezúčastnil žiadnej oficiálnej návštevy, ale v Číne som približne každý druhý mesiac. Počas terajšej návštevy premiéra R .Fica som chcel vidieť , čo sa zmenilo na oficiálnej úrovni. Čo sa zmenilo v podnikateľskom prostredí viem, lebo s nimi 15 rokov obchodujem.
Bankomaty a platobné karty už považujeme za každodenný štandard pokiaľ nenastane problém. Nedostatok financií na účte je môj osobný problém, ale pokazený bankomat, alebo vyradený terminál v predajni nie z dôvodu obchodníka by znervóznil každého aj inak kľudného zákazníka.
Na ulici nám robili nový chodník. Populistický predvolebný ťah pani primátorky. Super! Bez toho aby vás niekto na to upozornil vám rozkopú vjazd do dvora a vy si môžete auto do garáže preniesť na chrbte.
Tak už reálny socializmus doľahol aj na našu rodinu. Roky práce a skúseností ma uvrhli do kategórie „milionárov a ja som si spočítal čo to bude pre moju peňaženku znamenať v budúcom roku. Žiadna obrovská tragédia ale spestrí to život. Pokojne by som tú sumu vylepil Róbertovi na čelo. Aspoň, že moja babička si príde na svoje a dostane malí darček.
Neviem, aký by bol najpríznačnejší názov pre situáciu, o ktorej hodím pár riadkov na papier... Neviem, už nie som ani tak mladá a neskúsená, že by som neočakávala nejaké tie komplikácie v živote, ale čo sa už toto tu v tomto storočí ešte môže odohrať?! No uvážte sami.
Kam speje mládež? No ja vám to môžem povedať. Sama mám 13 rokov a viem, čo to je. A čo dospelí, aký majú na nás vplyv?! Ja nie som žiadny anjelik ale zasa odtiaľ potiaľ. Mnohé veci mám od dospelých a niektoré od samotných rodičov.
„Chcem byť už dospelá/ý!, sme už nespočetné množstvo krát počuli z úst detí, či už vlastných alebo tých od susedov, alebo si spomíname na okamih, keď táto veta vyšla z našich, vtedy ešte malých úst.
Dlho mi trvalo, lebo si myslím, že nie som žiaden exibicionista, ale nakoniec mi to nedá napísať resp. opísať praktiky s nastavením parametrov výberového konania vo verejnej správe (pravdepodobne podobné sú aj v štátnom sektore) „podľa pána Fica. Teda presnejšie prostredníctvom už nominovaných reprezentantov pána Fica, členov a sympatizantom strany SMER. Ale ako sa ľudovo povie, „čo je veľa, to je veľa.
Rozhodla som sa napísať článok, ktorým si proti sebe postavím celé hordy tvorov, ktoré si hovoria feministky. Dúfam len, že v prípade vyhlásenia vojnového stavu nájdem dostatok spolubojovníčok, ktoré so mnou potiahnu do boja za nerovnoprávnosť žien s mužmi.
Bulvár nás doslova každý deň kŕmi zaujímavými aférami a perličkami zo sveta šoubiznisu...Na jednej strane sa tešíme, že je si čo nové prečítať na stránkach bulvárnych denníkov, ale na druhej strane sa aj nad tým pozastavujeme a premýšľame nad tým, prečo tí ľudia konajú tak, ako konajú.
Moja mamka pracuje ako zdravotná sestra, každý deň sa stará o chorých ľudí, načúva ich problémom a trápeniam, až z toho ochorela aj ona. Najskôr to bol chrípkový vírus, nie choroba z počúvania, dôležité je, že sa chcela dať vyšetriť na obvodnej ambulancii a nenapadlo jej nič lepšie, ako tam zájsť hneď ráno, ako sa jej skončila nočná služba, počas ktorej mimochodom sama chorá, ošetrovala chorých.
Neviem. Vráťme sa ešte pár dní späť. Nechajme Pod lampou, Pod úrovňou (a aj to, čo bude nabudúce), aj keď asi naozaj bude niečo s tým spoločné.
Aj vďaka našej stredoškolskej pani profesorke B.M. som sa zaľúbil do druhého najkrajšieho jazyka na svete (samozrejme pre mňa). Do Češtiny. Toľko prekrásnych a výborných literárnych diel a či prekladov v tomto nádhernom jazyku som čítal, dalo by sa povedať, že možno aj viac ako v rodnej Slovenčine. Boli na to dva dôvody, buď slovenský preklad chýbal, alebo bol skutočne nanič. To prvé sa dohnať dá. To druhé asi ťažšie.
Krajcerov televízny večer s Jánom Slotom a Františkom Mikloškom opäť dokázal, prečo posledné parlamentné voľby dopadli tak, ako dopadli. Doteraz mi nie je jasný dôvod Mikloškovej účasti v tejto diskusii, pretože ak sa nemýlim, nepovedal tam skoro nič. Na druhej strane ako aj diskutovať so Slotom, že? Takže keby tam KDH poslalo Skrúcaného, urobilo by lepšie.
Mám 28. O týždeň. Neriešim relativitu veku, či som pre niekoho stará krava, mladá kočka, chodiace biologické hodiny, ani svoj vlastný feeling. Dnes som sedela na obede s mojou mamou a mamou mojho frajera. Podotýkam, že len pol hodinu. Riešili sme klasicky bytovú otázku.
Konečne sa v televízii niečo deje, povedal si Majster mystifikácií, keď si po mnohých upútavkách pozrel posledné divácke bomby - Braňa Mojseja na JOJ Štefana Hríba v STV. Čo však okrem top sledovanosti spája týchto dvoch ľudí? Majster mystifikácií to akosi nevedel definovať, tak sa pozornejšie započul do ich rečí a prišiel na to - je to vlastné presvedčenie o ich boji, ako jediných v tejto krajine, za slobodu slova, teda za správnu vec. Presne ako Don Quijote de la Mancha!
V poslednom čase sa v mojom okolí množia ľudia študujúci na Univerzite tretieho veku. Každý nadšene rozpráva ako si dopľňa vzdelanie a keď spromujú, tak si dajú ďalšie koliečko. Inkasujú jeden titul za druhým a pyšne sa ním vystatujú až si človek s „len jedným doktorátom pripadá ako úplný nevzdelanec.
