Prvý pokus
Zlý sen
Je to ako zlý sen prečítať si titulky v ktorýchkoľvek novinách a porovnať ich s tými, ktoré sme mohli čítať ešte pár týždňov dozadu. Čo sa to s nami stalo?
Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené

Je to ako zlý sen prečítať si titulky v ktorýchkoľvek novinách a porovnať ich s tými, ktoré sme mohli čítať ešte pár týždňov dozadu. Čo sa to s nami stalo?

Čo ma tu spovedáš? A ty si koho volil? Iste. Ja som volil Slotu. SNS. Národniarov. Veď koho iného? Moja žena, Anka, veď ju poznáš, volila Fica, ale to u nás asi všetky mladé baby. Teda mladé. No hej mladé. Staré volili KDH. Staré baby u nás vždy volia KDH. Ja som volil SNS. Minulé voľby som nevolil, lebo som bol v Belgicku. Šalovali sme tunel. Dobre sme zarobili, ale bolo dlho. Tri mesiace. Anke bolo smutno, aj deťom. Aj mne. Tri mesiac bez baby.

Bol to jeden z tých tak nádherne šialených dní. Mala som pred skúškou a moju utrápenú hlavičku ani náhodou neprepadla myšlienka, že čas skúšok môže priniesť toľko radosti. Šedá kôra mozgová sa snažila naplno zapracovať a zapamätať si všetky tie lehoty, paragrafy, dátumy...

Máme ju len jednu. Má všelijaké prívlasky. Naša oficiálna európska ukrajinská hranica. Občas naozaj predstavuje hranicu všetkého možného, čo sa dá vôbec očakávať. A naozaj čakajte nečakané. Tento príbeh je pravdivý a verte, toto je možné.

Práve som dorazila do neba, je tu krásne. Stretla som sa mnohými priateľmi:s Ronym , Dodom, Peggynou , Rickynom. Naháňali sme sa celý deň na prekrásnej lúke,až som si odrazu uvedomila, že vy nie ste tu so mnou. Pozrela som sa dolu na Zem, a uvidela som Vás, ako s Tominom nariekate. Moja najmilšia panička, neplač a nemaj výčitky svedomia. To čo si urobila, si spravila zo samej lásky, čo si cítila ku mne. Od prvej chvíle ako som Ťa spoznala, vedela som, že Ti môžem veriť, a verila som Ti do poslednej chvíle môjho života. Povedz Tominovi, aby sa už netrápil a toľko už neplakal, lebo som v nebi s priateľmi a je mi dobre, už ma nič nebolí. Moja milá panička, už musím ísť, už ma volajú, milujem Vás a neplačte.

Už svoje druhé vysokoškolské prázdniny trávim brigádovaním v Nemecku. Nie že by som si počas školského roku len tak „váľala šunky“, nepreložila slamku cez slamku a výlučne sa venovala iba rozoberaniu filozofických traktátov... Skôr hádam, že ako študentku na plný úväzok, poväčšine podkutú iba teoretickými poznatkami, ma fascinuje, že si na seba dokážem zarobiť aj manuálnou prácou. Fascinuje ma, že aj ja, členka Platónovho fanklubu, som schopná vytvoriť niečo naozaj cenné a hodnotné, bez čoho si človek už ani nevie a ani nechce svoj život predstaviť. Dokážem vlastnými rukami stvoriť hamburger.

Nechcem sa nikoho nijak dotýkať, ani osobne vypočúvať, či siahať niekomu na súkromie.....to moja otázka naozaj nemala v úmysle.... Predvčerom popoludní, po návrate domov z práce, ma požiadala o pomoc moja dospelá sesternica.....pred časom som ju počastovala pozdravom...s prídavkom oslovenia od pána Satinského“- čučoriedka.....na čo mi veľmi promptne šplechla medzi oči.....“čo, ty stará praženica?“ (aký požič, taký vráť)....takže moje „praženicové“ skúsenosti, jej padli asi momentálne vhod.....niet sa síce čím chváliť, ale nejaké tie skúsenosti naozaj mám.....ako už určite mnohí z vás tušia, moja čučoriedka mala problém.....s blížiacim sa rande....

Vždy som veľmi rada cestovala a snívala o ďalekých krajinách. Čítala som o Indiánoch a rozmýšľala o tom, aké to asi je, žiť medzi nimi. Ale netušila som, že moja cesta k „Indiánom“ povedie na východ.

Teda aby som nejak rozumne začala, šli sme na dovolenku do Grécka na Chalkidiki, poloostrov Kassandra, stredisko Pefkohori ja, Maťo (môj bývalý kolega, terajší priateľ a tak ako ja švihnutý informatik), jeho mama, sestra Marianka + moj a Maťov bicykel.

Modlila som sa za to, aby som mohla byť pri nej v poslednej chvíli jej života.. Vypočul Najvyšši moje prosenie a stalo sa.. V ten pekný deň, stredu 3.mája odišla. Moja babina, ktorú som tak ľúbila. Človek, ktorého som obdivovala. Mala toľko elánu, vždy sa smiala a kývala mi na pozdrav.

Nedávno som čítala : ,,Nesmúť, že sa niečo skončilo. Buď šťastný,že sa to stalo...." Mám v sebe pocit prázdna. Skončila som školu a zároveň sa odsťahoval zakladajúci člen našej partie-mínusky.

Keď som začala tuho rozmýšlať o čom by som popísala napadli ma témy ako „ o láske, o milovanej osobe, o peniazoch, o majetkoch proste o túžbach nás ľudí. Ale to sú témy, ktoré všetci dobre poznáme a zbytočne o nich písať, pretože je to stále to isté dookola „prečo ma nikto nemá rád?“ „prečo som není bohatá?“ prečo nemam tamto hento?“ a ďalšie otázky, ktoré si kladieme skoro každý deň a rozoberáme ich zpredu zozadu…

21. apríl 2002 je dátum ktorý vo Francúzsku rezonuje asi tak ako v Amerike 11. september 2001. Je to symbol šoku, ktorý v spoločnosti spôsobili výsledky prvého kola prezidentských volieb. Zakladateľ a večný predseda "Národneho frontu" Jean-Marie Le Pen, opovrhovaný a ignorovaný slušnými ľuďmi a médiami, získal pri skoro 72% účasti 17% hlasov, predbehol úradujúceho premiéra Jospina a postúpil do druhého kola. Šok. Zlý sen. Studená sprcha.

Viete, čo urobíte, keď začínate študovať ďaleko od domova a nemáte tam známych? Jednou z možností je, že zo začiatku začnete chodiť na chat a samotu si tak kompenzovať. Viete, čo znamená, nájsť tam človeka opačného pohlavia, ktorý býva blízko vášho domova? Človeka, ktorý má onen veľmi podobný problém samoty? Človeka, s ktorým sa život nemaznal podobne ako s vami? Človeka, s ktorým zistíte, že máte spoločného viac, než s kýmkoľvek iným? Človeka, s ktorého rečí cítite, že by chcel na vás bližší kontakt, aby sa necítil tak sám? Človeka, ktorému ten kontakt dáte, lebo cítite, že je to správne a chcete mu pomôcť?

Volá sa Kuli. Má 25 rokov. Je to šikovný, samostatný mladý muž, do pohody aj nepohody. Má rád prírodu, rád cestuje, je za každú vylomeninu, nebojí sa nových vecí a skúseností.

Častokrát sa prichytím pri tom, ako zvažujem svoje priority v rôznych oblastiach života, najčastejšie však v súvislosti so vzťahmi, lebo tu je skutočne treba byť pozorný, teda si to aspoň myslím. Asi to robí každý, prípadne sa mu aspoň sem tam stane, že sa zamyslí nad tým, čo sa mu páči a čo zas nie, čo je schopný tolerovať a kam už jeho miera pochopenia nesiaha

Nebudete mi veriť, ale na tieto voľby som sa tešil. Chcel som ísť voliť. Nie kvôli tzv.občianskej povinnost. Len som jednoducho chcel dať hlas človeku /nie strane/, ktorý ma presvedčil, že by bolo v jeho silách urobiť niečo s tým, s čím v tomto štáte nesúhlasím. Je toho veľa a inú možnosť, žiaľ, nemám. Zatiaľ.

Po náročnom dni som si šla s kamarátom sadnúť na kávu. Nič zvláštne..... Ako si tak sedíme pohrúžení do rozhovoru začujeme hrôzu prinášajúce zvuky- výstrely zo samopalu. V tej sekunde sa mi od strachu zastavil krvný obeh. Náboje padli na zem ako kamienky a s poza rohu sa vyrútil muž so zbraňou v ruke. „Zabijem ťa!“, zakričal a nasrdený nastúpil do vyblýskaného auta zahraničnej značky. Vyhrážky už boli zbytočné. Úbohý muž ležal rozstrieľaný na chodníku v kaluži krvi a jeho vdova nad ním nariekala. Všetok ten masaker sa stihol odohrať za okamih, ale naň určite dokonca života nezabudnem!

Vždy, keď idem mestskou hromadnou dopravou, všímam si bilboardy... Nie však hocijaké! Musia ma niečím zaujať. Najradšej mám tie vtipné, ktoré ma rozosmejú, alebo keď už nič iné, nech majú aspoň pointu! No v poslednom čase nie je možné vidieť reklamy na nič iné len na predvolebnú kampaň. Pretože voľby sa rapídnou rýchlosťou blížia.

Moja duša je vyrobená zo zvláštneho druhu ľahkej ocele: pláva si na obláčiku skepticizmu niekde medzi nebom a zemou, no nič ju nedokáže stiahnuť úplne na dno. Presne to aj chcela. Chcela byť obrnená a nad vecou. Lenže má to aj svoju odvrátenú stránku. Nič totiž moju dušu nedokáže teraz povzniesť do neba. Moja duša len tak splýva. Nebola vždy taká, ale rozhodla sa takou byť. Na báze rozumovej úvahy. Bol to vynikajúci krok, ktorý jej pomohol prežiť v pokoji a radosti zopár mesiacov bez zbytočných starostí a extrémnych výkyvov citového prežívania.