Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
„Ja nemôžem mať deti, zabudla by som ich v obchode, diplomaticko posmešne odpoviem na dotieravé otázky tetušiek a babičiek ohľadom môjho nimi želaného vydaja a následného rodenia potomstva. Cítim vtedy červeň na lícach, ich odmietavé pohľady na chrbte, pichanie v srdci a mrazenie v duši.
Ranný koncert vtákov všetkého druhu otvára nový deň.Cez konáre čerešne sa predierajú slnečné lúče. Nočný dážď prepolieval zem, cítiť vôňu hory. Dnes porastú zo spary rašeliny hríby. Prichádza ďalší letný deň, okoloidúce emócie sa dotýkajú nášho času. V živote nieje nič isté, len prítomnosť.
Do čistého pohára Vineu. Tú ružovú. Nos namočiť do peny. Ružovej. Chutí, ako cukrová vata. Zafúka vietor a nalepí sa Ti na nos. A na vlasy. A na šaty. A na všade tam, kde nemá. Ako vtedy, keď si mi kúpil jednu na Hviezdoslavovom po tom ako som...
V posledných dňoch sme svedkami neustáleho konfliktu Slota -Slovaci -verzus SMK Maďari Maďarsko. Denné sledujem tento konflikt a zdá sa mi veľmi zbytočý, pretože nič podstatné nerieši akurát zviditelňuje p. Slotu a zanecháva zlý dojem o Slovákoch.
Každý z nás nosí so sebou svoj kríž. Niektorí majú malý kríž a iní zase veľký, snáď podľa toho kto aký unesie.
Milujem tie chvíle.....všetci na mňa pozerajú ako na blázna.....a to len kvôli tomu,že mám dobrú náladu.Vtedy rozprávam strašne rýchlo,rozhadzujem rukami,smejem sa na blbostiach čo si sama vymyslím,mam chuť kričať na celú ulicu.....a je mi fajn.
Vždy ma poteší vaša sms-ka a doda chuť do života, tak ako kedysi v nemocnici.. Takúto sms som včera dostala naspäť po tom, čo som napísala pár slov jednému bývalému pacientovi..
Keď budeme chcieť vidieť svet z výšky, budeme musieť vyjsť na vysokú horu alebo letieť lietadlom. Z tej výšky uvidíme svet, možno uvidíme niekde nejaké mesto, veľkú budovu, ale neuvidíme to čo je podstatné na zemi, neuvidíme človeka.
A nikdy nebudem mat TEBA. Aj keď človek by nikdy nemal hovoriť nikdy. Ešte nikdy som niečo takéto nepísala - teda neblogovala, a robím to, chcem to vyskúšať. Skúsiť sa dá všeličo, aj to čo nikdy nebudeš robiť, alebo mať. Aj zajazdiť si v Porsche sa dá, aj keď si ho nikdy nekúpiš a nebude tvoje.
Prichádzam na to, že láska má pripravený scenár a hľadá hercov, ktorý ho dokážu žiť. Vždy keď si ma nájde .. jej krok je opatrný ale predsa dosť rázny na to, aby ma hlboko poznačil.
V posledných dňoch sa veľa hovorí o diskriminácií fajčiarov. Vraj ich zamestnávatelia diskriminujú. No predstavte si tu drzosť. Ta írska firma nechce žiadnych fajčiarov... a dokonca, že vraj fajčiari smrdia a neviem čo ešte. No, ale čo mam robiť ja?
Milý môj operátor, Tvoje služby využívam od roku 2001, keď som ešte ako študent začínal s predplatnou kartou a v roku 2004 som, vzhľadom na moju relatívnu spokojnosť so službami operátora, ktorý v reklamných sloganoch tvrdí, že mu záleží na každom zákazníkovi, ale aj moju pohodlnosť prešiel na mesačný program, keď si mi ponúkal 55 minút hovorov. Zostal som Ti verný, aj keď si zmenil svoje meno a to veľké začiatočné T v Tvojom novom mene sa mi spočiatku vôbec nepáčilo.
Nebolo to tak dávno, rok ani nie je dlhý čas....keď sa vrátim myšlienkami späť naozaj ten rok rýchlo utiekol...tak často myslím na to, akoby som bola v sne, akoby všetko, čo sme prežili sa udialo sa, bolo vo virtuálnom svete, o ktorom vieme len my dvaja. Viem, že sa do toho sna už neviem vrátiť, neviem ho prežiť opäť.
Nie z automatickej, priam mechanickej túžby každej ženy, ktorá ma funkčné vaječníky a maternicu a väčšina jej kamarátok a známych trávi väčšinu svojho času kŕmením, kúpaním a prezliekaním potomka, či hľadením si tehotného bruška a hlavne - nekonečnými debatami o logistike materstva.
Tak dáko pred týždňom som si všimla v záplave tých plechových štvorkolesových kraksní, čo okupujú chodníky na celom našom sídlisku (vraj je tu parkovanie dosť o hubu, čo mi je síce vo svojej prapodstate ukradnuté, len keby tie autá neboli úplne VŠADE!!) jednu malú čiernu fiatku. S dymovými frajerskými sklami... Los mafiosos.
Písanie blogov je vraj dobrá terapia. Pomáha dostať zo seba všetko, čo nás trápi, či teší. Napíšeš, podelíš sa, uľaví sa ti. Viacerí blogeri tvrdia, že písaním blogov sa im zmenil život - samozrejme k lepšiemu. Kto by si nechcel zmeniť svoj život k lepšiemu, pravda? A najmä vtedy, keď máte ten nástojčivý pocit, že ste tu z vašej planéty zostali sami a všetci ostatní už dávno odleteli. Ale možno sa ešte niekto zabudnutý nájde - a ako inakšie osloviť čo najväčšie množstvo ľudí ako prostredníctvom blogu?
Práve som absolvoval dovolenku na Zelenej Vode – vraj vychýrenom rekreačnom stredisku pri Novom Meste nad Váhom a cítim potrebu sa „vyspovedať“, prípadne poskytnúť nejaké referencie potencionálnym záujemcom o dovolenku.
V piatok 21.7.2006, sa mi pošťastilo absolvovať jednu z testovacích jázd taiwanskeho super expresu. Povodne sa mala uskutočniť minulý piatok, ale kvôli tajfúnu bola preložená o týždeň.
Dnes bol zvláštny deň.. V práci „poroba“, vodiči obzvlášť agresívni, slnko neúprosne spomalené, čas na kúpanie zmizol ako posledný spoj z hlavnej stanice a doma – bordel a pekelná vyhňa... Akoby to nebolo stačilo, prekvapil ma i naj(ne)vernejší spoločník posledných rokov – internet.. Poznáš tú každodennú rutinu – nové správy, bla bla, kopec nevyžiadanej pošty atď. Klasika..
Tak som sa rozhodol, že si do môjho nového auta dám namontovať LPG. Znovu. Pred rokom som ho už mal, samozrejme bez potrebnej homologizácie. Lebo ja som jeden z tých blbcov, ktorý si kupuje auto, na ktoré nie je LPG homologizácia. Na Slovensku. Bolo to 8 ročné Ford Mondeo 2.0 GLX. Verte mi, stálo to zato. Ten Fordík mi zožral 8-9 litrov benzínu, vtedy za cca. 40,- Sk/liter ( 1 km = 3,40 Sk ). Po úprave na LPG, za ktoré som zacvakal 36.000,- Sk som sa dostal na úroveň 2,20 Sk za kilometer. Úspora: koruna dvadsať. Hmmm....
