Pracoval som ako čašník, učiteľ, osobný tréner; teraz robím v oblasti médii a žurnalistiky. Zaujímam sa o šport, cestovanie, kultúru, ekonomiku - hlavne teória hier a rozhodovania, španielčinu, rockovú hudbu a nejaký ten self-development.Nemám 100 riešenie na žiadny problém, ale snažím sa svoje názory aspoň občas konfrontovať s ostatnými aj prostredníctvom blogu... Zoznam autorových rubrík: Cestovanie, Workout a životný štýl, Kultúra a hard rock, Komentáre a troška politiky, Súkromné, Nezaradené
Bol som zvedavý, že ako prežívajú atmosféru hokejových MS Slováci (a iné „hokejové“ národy) v Londýne. V krajine futbalových fanatikov, rugby rozbíjačov a kriketových kamarátov sa hokej neteší veľkej popularite. Preto som využil šancu sledovať zápas Slovákov s Rusmi v jednom bare vo West Kensingtone.
Vyberanie peňazí na charitu je na Slovensku často podceňované, mnohí si ho stotožňujú so žobraním. Napríklad v Británii je to vážna vec a dokonca perspektívna kariéra. Na internete je plno inzerátov na podobné pozície. Niektorí ľudia to dokonca povýšili na úroveň biznisu, kde si vytvárajú sieť obchodných zástupcov a manažérov. Človek naozaj pripomína žobráka chodiac s vedrom po domoch alebo verejných miestach, no postupne sa môže vypracovať hore. Ľudia sú ochotní prispieť a časť príspevkov ide do vrecka vyberačovi.
Ukrajinský parlament (Rada) sa 13-teho decembra zmenil na ring po tom, čo sa poslanci rozhodli vyriešiť nezhody ohľadom novej legislatívy ručne-stručne. Na jednej strane stáli poslanci zo Strany regiónov a Ukrajinskej komunistickej strany, proti opozičným UDAR, Baťkivščyna a Svoboda. Bitke predchádzala neochota opozície zapojiť sa do hlasovania o zotrvaní premiéra Mykolu Azarovova vo funkcii. Tak ich museli presvedčiť silou. Po dlhšej pauze horúce hlavy znova zasadli do kresiel a potvrdili Azarovova v úrade.
Mnohí krajania a iní cudzinci tvrdia, že si v Británii nevedia nájsť lepšiu robotu práve kôli národnosti. V poslednom čase bol veľký rozruchu o predsudkoch, najmä voči cudzincom spoza hraníc EU alebo z krajín na jej ekonomickom okraji. Je pravda, že väčšina prisťahovalcov s Ázie a Afriky naozaj vykonáva „podradnejšie“ práce, ktoré by som však nenazval diskriminácia, skôr ekonomické vyhliadky do budúcnosti.
V minulosti americkí prezidenti písali listy a vydávali pamflety, napríklad taký Thomas Jefferson. Ale v 20-tom storočí sa im otvorili efektívnejšie cesty ako komunikovať s ľudmi. Franklin D. Roosevelt cez rádio, John F. Kennedy prostredníctvom televíznej obrazovky, a Barack Obama oslovuje svojich voličov cez Facebook a Twitter.
Dlho som nič nenapísal po slovensky, tak aspoň čo ma dnes napadlo keď som cvičil v gyme. Silvester Stallone Možno troška trápny v ďalších pokračovaniach Ramba a nerealistický v Rockym VI, preto sa radšej vrátim k jeho začiatkom. Rocky je sčasti autobiografia, Stalloneho otec naozaj emigroval do USA z Talianska, a predtým ako mu okceptovali scenár Sylvester sa živil ako upratovač v boxerskom klube. Okrem toho aj hral v pornofilmoch.Rocky I dokonca získal Oscara. Mňa osobne najviac upútala štvrtá epizóda. Nesie v sebe veľa odkazov, či už je to nástup technológie v postave Paulieho robota, daňové manipulácie, napätie medzi oboma blokmi ktoré sa prenesie aj do súboja s Dragom, alebo nástup povzbudzujúcich prostriedkov v športe – Dragovi pichajú injekciu. Ako trénera fitness ma zaujal fakt, že cviky v improvizovaných podmienkach porazili stroje, ktoré využíval Drago.
Šachťor Doneck porazil dánsky Nordsjaelland 5 : 2 vďaka svojim brazílčanom, ale aj vďaka kontroverznému gólu Luiza Adriana. Ukrajinský tím postúpil do vyraďovacej fázy Ligy Majstrov, kde sa k nemu pripojí Juventus, ktorý sfúkol Chelsea 3 : 0. Sen Šachťoru o triumfe žije ďalej, ale fair-play v danom okamihu zomrela.
Včera som navštívil jedno z centier svetového biznisu – Canary Wharf v Londýne. Je to tam plné vysokých budov, uponáhľaných biznismenov, drahých obchodov a reštaurácii. Celý komplex je pretkaný kanálmi, ktoré v minulosti tvorili jeden z najväčších prístavov na svete. Dnes už len poskytujú miesto na oddych a čerstvý vzduch cez obednú prestávku. Avšak z času na čas môžete zazrieť plavca ako krauluje smerom k brehu. O chvíľu už lezie hore po rebríku, prezlieka sa z neoprénu do obleku a mizne v útrobách budovy. Situácia pripomínajúca filmy s Jamesom Bondon. Preňho to však nebolo o nič nezvyčajnejšie ako vystúpiť z autobusu, alebo metra. Pre nadšencov fitness efektívny spôsob ako vtesnať pohybovú aktivitu do pracovného dňa.
Raz som v televízii sledoval paraolympiádu, semifinále behu na 100m. V úplne krajnej dráhe bežal jeden atlét, ktorý nemal nohy od kolien dole a takisto ani ruky od lakťov. Myslím, že skončil v tom rozbehu predposledný a nepostúpil, to však nie je podstatné. Nútilo ma to zamyslieť sa nad tým, že ak človek bez rúk a nôh zabehne stovku okolo jedenásť sekúnd, tak prečo sa my ostatný potom vyhovárame.
Vždy som sa chcel navštíviť Liverpool. Už len preto, že mám rád futbal a rockovú hodbu. Miestny FC je jeden z mojich obľúbených teamov a každý vie, že práve tu začínali The Beatles, jedna z najvplyvnejších rockových kapiel.
Nedávno som sa s kamarátom pobral na výlet do Liverpoolu. Keďže sme obaja futbaloví fanúšikovia, náš prvý cieľ bol jasný: štadión Anfield Road. Strávili sme tam asi dve hodiny, preto futbalu venujem tetno samostatný článok.
Dnes som sa rozhodol navštíviť nejaké hrady. Tu v Cumbrii je ich plno. Už Rimania zakladali hradištia aby mohli kontrolovať dobyté územia. Neskôr počas vlády Williama Dobyvateľa dostali podobu kamenných hradov s typickou štvorcovou vežou a priekopou. Sídlili v nich správcovia priľahlých území – William mal rád vo všetkom poriadok, dokonca vydal podrobný súpis majetkov a pôdy, tzv. knihu posledného súdu, aby vedel koľko daní mu prináleží.
Lake District je oblasť na severozápade Anglicka, jej súčasťou je aj rovnomenný národný park. Nachádza sa v Grófstve Cumbria a pre Angličanov je Lake District niečo podobné, ako sú pre nás Vysoké Tatry.
V poslednej dobe sa vedie veľa debát ohľadom našej účasti na olympiáde v Londýne. Zaujímam sa o šport a zdravý životný štýl, preto som sa rozhodol prispieť svojou troškou. Nejdem rozoberať financovanie športu a ani podobné administratívne záležitosti, aj keď aj oni sa určite podieľajú na našich výsledkoch. No jeden z najzákladnejších problémov je celkový prístup ľudí k športu a telesnej výchove. Ako bývalý učiteľ a osobný tréner môžem pripojiť pár pozorovaní o klesajúcom záujme ľudí o pohybové aktivity ako také.
Prvá vec, čo sa mi zapáčila na Valencii, bola efektívna doprava. Aj keď je Valencia s 900 000 obyvateľmi tretie najväčšie mesto Španielska, 5 liniek metra postačí na to, aby sa človek dostal všade, kam potrebuje.
V Paríži som bol dokopy dva dni aj s cestou, ale predsa si ho môžem zaškrtnúť na mape miest, ktoré som navštívil. Spočiatku som ani neveril že tam dorazím, lebo to bolo v polovici februára a na Slovensku vládla snehová kalamita. Bál som sa poveternostnej situácie na letiskách a takisto aj toho, či môj vlak príde do Bratislavy načas. Na stanici v Banskej Bystrici ma „povzbudil“ oznam, že nejaký vlak zo Zvolena mešká 90 minút. Naštastie to nebol ten môj a do Bratislavy som dorazil len s asi 20 minútovým meškaním. Stretol som sa s ostatnými účastníkmi zájazdu v Avione a odtiaľ sme sa premiestnili na letisko.
Zopár ďalších postrehov o Londýne, prvých 5 som začal v prvej časti. 6, Cez týžden mesto patrí turistom Raz som sa v Londýve vybral von v pondelok večer. S kamarátom sme zamierili do Walkaboutu, to je austrálsky bar. Nečakali sme, že bude plno, veď bol začiatok týždňa. Skoro trištvrte hodiny sme ale čakali v rade na vstup, taký tam bol nátresk. Cez víkend sa to ešte znásobí, lebo k turistom sa pridajú aj domáci. V piatok skončia v robote o niečo skôr a podvečer už postávajú okolo krčiem a barov. Poháre s pivom si ukladajú na lampy pouličného osvetlenia a živo diskutujú. Mnohí až neuveriteľne rozhadzujú peniaze, raz som našiel na ulici 10 libier.
Londýn je m(i)esto, kde človek môže mať takmer všetko, ak si na to počká a samozrejme aj za to zaplatí. Možno raj pre turistov, ale ľudí, ktorí tam žijú dlhodobo, to čakanie a náklady po čase prestanú baviť a odsťahujú sa niekam do okrajových častí alebo na vidiek. Prežil som tam asi 15 mesiacov svojho života, a stále ešte viem len málo o živote v tomto meste. Tu a v druhej časti som však zhrnul 10 postrehov, ktoré mi postupne napadli, odkedy som v júni 2008 prvýkrát vstúpil do “veľkého sveta”.
V júni 2012 sme boli s kamarátmi v rakúskom Thale, rodnej dedine Arnolda Schwarzeneggera. Rok predtým tam slávnostne otvorili jeho múzeum a odvtedy kamaráti rozmýšlali o návšteve. Volali aj mňa - štyria do jedného auta je ideálny počet. Síce preferujem posiľňovanie pre zlepšenie všeobecnej kondície a filmy s Rockym; ale bezpochyby, je to jedna z najvplyvnejších osobností sveta, tak som si povedal, že pôjdem. Navyše, v okolí Thalu je krásna príroda.
Guns N'Roses na Slovensku? Tiež som tomu vo februári nechcel uveriť, ale potom som zistil, že to je pravda. Budú mať v júli koncert v Piešťanoch - niečo ako after party Topfestu. Je to jedna z mojich obľúbených kapiel, tak som sa rozhodol ísť. S kamarátmi sme si kúpili v predpredaji lístky a 13. júla poobede sme nasadli do auta. Celé dva týždne bolo na Slovensku neznesiteľné teplo, akurát v piatok 13-teho pršalo. No čo, aspoň studený novembrový dážď príde o trošku skôr. Do Piešťan sme dorazili v pohode, aj letisko sme našli. Tam nás navigovali na parkoviská, podľa jednotlivých sektorov. Zaparkovali sme a pobrali sa do festivalového areálu Topfestu.
