Ak stratíte svoje sny, stratíte dôvod žiť a možno tým stratíte aj svoj život. Takže pokračujte v snívaní. (D. Scott) Zoznam autorových rubrík: Floyd Raven mi napísal, Súkromné, Nezaradené
Už bolo načase uložiť sa do postele. Poslať sa do snov a zaspať. Venovať si tých 8 hodín bez teba, aj keď sa tam častokrát poprechádzaš. Iba tak preletíš, nezakývaš, nepozrieš sa, iba mi znovu ublížiš. Tak, ako mi ubližuješ zakaždým. Ty si moja paranoja, priznávam...
Dni sa pomenia. Samé od seba si uvedomia, že je čas na zmenu. Aj oni cítia čoskoro Vianoce. Asi sa potrebujú polepšiť, možno ich trápi svedomie, že nie vždy boli také, ako mali byť. Pekné poslušné. Aj oni potrebovali chvíľu byť zlé, premeniť sa ne neposlušné deti. Priniesť radosť, priniesť trápenie. Aj oni si rozbili na chodníku kolená a my sme im ich museli pofúkať. Čo už. Žijeme s nimi.
Ešte narýchlo sem potrebujem poukladať slová. Zoradiť ich od najväčších po najmenšie, podľa farby vlasov... Je ich toľko, hlásia sa na odpoveď, pretože sa celú noc učili.
Úspechy neprišli. Dokonca ani v počasí. Včera to vyzeralo skoro vianočne, ale iba skoro. Úspech snehu prekazil nočný lejak. Aj s nami je to tak. Keď už , už ... môžeme pozakrývať nedostatky (snehom), nasúkať sa do tesného čara, povedzme aj Vianoc...príde lejak.
Bol raz jeden muž. A stále je. Trvá (na svojom). A bola raz jedna (ona). Posadil ju na dlážku, aby vychladla. A vždy keď mohla prechladnúť, ju tam posadil znova. Dookola. Nechal ju ochorieť. Až kým nezomrela.
tak verne sa posadilo do mojej hlavy, prehovorilo (ma), aby som počúvala a a ja som poslúchla. vypočula, čo mi malo byť povedané, čo by sa za iných okolností povedať malo aj nemalo. čo bolo,nebolo premlčané. a malo nárok niekde, kričať, objaviť sa, zastať zastaviť. aby to predsa napokon len stretlo mňa.
Až o 16.17 hod. mi bliklo, že je piatok, nie sobota, zuza! Vravím si. Snažila som sa vyhrabať spod haldy kníh, ktoré si sadli na moje telo, obsadili moju posteľ a posielali svoje vety a písmená, aby mi načisto osídlili hlavu. Aby prekazili pesničku, ktorú som si pohmkávala v duchu, aby vyhnali všetky myšlienky na život.
včera som si zlomila malíček. aj malé veci dokážu bolieť. čakáš na rentgen. malú fotku, ktorú ti spravia a potom ti to všetko zabalia do sadry. všetky milé sestričky. tak ma teraz napadlo, že niekedy by bolo fajn zrentgenovať aj dušu. dať ju do sadry. zlonenú. aby si oddýchla. na týždeň, na dva. poslať ju an kontrolu, starať sa o ňu. neumývať s ňou riad, nevysávať. iba ju nechať odpočinú, zregenerovať. možno sa moja duša včera na chvíľu prehupla do môjho malíčka. potrebovala sa zlomiť. a teraz odpočíva v sadre. o týždeň sa však istotne vráti na miesto, odkiaľ pochádza.
Niekedy nie je možné ukryť sa. Ani pred sebou, ano pred svetom. Utekať na dlhé trate...to nič nerieši. Tak, či onak, napokon sa udýcham, budem lapať po dychu a možno nie len po ňom, možno si toho súčasťou. Aj ty si zložka, ktorú potrebujem pre svoju existenciu. Prezradím ti tajomstvo. Práve som si to rozmyslela, neprezradím. Ale musela som písať. Explózia v mojej hlave...a ďalej, porozpravame sa?
