Matej Šemšej
Nebezpečné nočné "Gotko"
Niekedy mám pocit, že Slovensko je raj zdegenerovaných magorov. Inak ani nedokážem nazvať hlavných aktérov situácie, ktorú sme zažili včera večer.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
You don't have to be dying to start living (Zach Sobiech) Zoznam autorových rubrík: Cestujem, bicyklujem...., Môj život mojimi očami, Svoju rodinu si chráň, Bratislava naša krásna, Týkajúce sa histórie, S polytyki..., Všeličo, Chvíľka poézie
Môj život mojimi očami
Matej Šemšej
Desatoro na dnes
Stál som v nemocnici pred Príjmacou kanceláriou, čakala ma operácia a trojdňová hospitalizácia. Už zase. Upútal a rozveselil ma papier nalepený na dverách, niesol názov Desatoro na dnes. Presne si už nepamätám každučičké slovíčko, no stálo tam asi toľkoto:
Matej Šemšej
„Vedúci, nemáte dve koruny?"
„Vedúci, nemáte dve koruny?“, spýtal sa ho s maďarským prízvukom prešedivený muž okolo päťdesiatky, gestikulujúc pritom dvoma prstami pravej ruky. „Nemám drobné“, odvrkol a nasadil si slúchadla naspäť do uší. Okamžite ho zhodnotil ako flákača a darmožráča, ktorý si kráti čas nie práve najprívetivejším žobraním na ďalšie čučo.
Matej Šemšej
Dievčatá z titulných stránok
...kradnú tam, svojimi dotykmi spánok. Čas je med, deň s nocou splýva. A každý bez spánku sníva. Pri melódii známej to kapely som pookrial. Je sa predsa na čo tešiť – blíži sa leto a dievčatá z titulných stránok sa už pomaly vynárajú, aby zaplavili chodníky mesta. Ach, slovenské dievčatá, kto by ich nezbožňoval!
Matej Šemšej
Drahá moja Tatra banka
Drahá moja Tatra banka. Poslednú dobu si bola všemožnými médiami všemožne skloňovaná a ja som sa rozhodol, že taktiež prispejem k tvojej popularizácii. Mám ti totiž čo povedať.
Matej Šemšej
Zo žiackej knižky
Sťahujeme sa. Nič dva krát príjemné. Najmä ak je to od začiatku nového tisícročia už štvrtá sťahovka. V nespočetnom kvante starých vecí som narazil na žiacke knižky zo základnej školy. Vracajú sa spomienky, hlavou sa honia myšlienky. Osobitne som sa pristavil pri poznámkach. Zisťujem, že som bol celkom galgan a beťár.
Matej Šemšej
Učiteľom vďaka
Výraznou mierou ovplyvnili náš život. Sprevádzali nás detstvom, pubertou či rokmi rannej dospelosti počas základnej, strednej či napokon vysokej školy. Dnes nám zostali už iba spomienky, v mnoho prípadoch pozitívne, často však i nie príliš príjemné. Nad tým, čo sa v detskej či mládežníckej pamäti zafixuje ako negatívne, sa dnes ako dospelí zasmejeme. Zasmejeme sa tiež nad niektorými z nich. Niektorí boli smiešni, iní vážni, niektorí priateľskí, iní autoritatívni, niektorí milí, iní nepríjemní. Kde sú však všetci títo ľudia dnes? Čo robia? Žijú ešte vôbec? Výraznou mierou ovplyvnili náš život a my sme sa im za to ani nepoďakovali.
Matej Šemšej
Holím, holíš, holíme. Je to proste in!
Chodím na gymnázium a ešte nemám priateľa. Bývam u našich. Pred časom, keď som sa sprchovala, nedopatrením vošla do kúpeľne moja matka a zbadala, že mám čiastočne vyholené a čiastočne upravené ochlpenie. Začala sa rozčuľovať, že také niečo robia len prostitútky, a tiež pátrala po tom, či sa nekurvím. Som ešte panna a ochlpenie som si oholila len tak, podľa článku v Cosmopolitane, lebo všetky kamošky sa oholili. Odvtedy sa raz mesačne musím pred ňou vyzliecť a ukázať, že sa neholím. Pripadá mi to dosť ponižujúce, ale neviem, ako to mám vyriešiť. Aj som prestala chodiť na plaváreň, lebo keby som tam mala chodiť so škutami vyliezajúcimi z plaviek, tak to radšej nepôjdem nikam. A v lete sa pri mori ani nevyzlečiem. Ako to mám vyriešiť? Prosila o radu v internetovej poradni šestnásťročná Petra.
Matej Šemšej
Miznúce čaro Veľkej noci...?
Chúďa Snehulienka. Žila so siedmymi trpaslíkmi, ani len predstaviť si nechcem ten bodrel, ktorý títo každoročne na Veľkú noc museli narobiť. Šiby – ryby, voda, lacná kolínska, údery do zadnice... Avšak, výjav nielen rozprávkový. I keď toho roku prichádza Veľká noc netradične skoro, mnoho mužov si mastí ruky. Blíži sa jediný deň, kedy majú dovolené ženám riadne „naložiť“.
Matej Šemšej
Otrokmi svojej doby alebo zopár trendov súčasnosti
Už v staroveku pracovali otroci pre jediný dôvod – aby prežili. Neuposlúchnutie rozkazu sa často rovnalo smrti a väčšina otrokov si svoj život, i keď za ponižujúcich podmienok, predsa len vážila. Ubehlo niekoľko tisícročí a ľudia ešte stále pracujú z jediného dôvodu: aby zabezpečili svoje živobytie, ktoré im umožní prežiť v podmienkach tohto sveta. Síce už nežijú v otroctve, no aj tak sú otrokmi. Otrokmi svojej doby.
Matej Šemšej
Aké to asi je byť slepým?
Upršané počasie a smutné tóny Petra Hapku v ňom prebúdzajú melanchóliu. Pri spomienke na celodňový takmer neprerušený nárek nebies si iba úzkostlivo povzdychne. Ách, už aby bolo teplo, leto... Prichádza na zástavku a ponorený do svojich myšlienok túžobne očakáva trolejbus, ktorý sa však má zjaviť až o niekoľko dlhočizných a nekonečných minút. Jeho pozornosť upúta slepec. Na hrane obrubníka, riskujúc zranenie, sa blíži k zastávke. Neuvedomuje si, že to čo pre neho na prvý pohľad vyzerá ako nadmieru nebezpečné je pre slepého muža každodennou rutinou.
Matej Šemšej
Tá dnešná mládež
Sadnúť si v piatok večer v niektorom z bratislavských lokálov a pokojne sa pozhovárať pri pohári vínka? Nemožné. Hlavné mesto je totiž v tomto čase zaplavené neúnosným počtom podgurážených mladistvých.
Matej Šemšej
Sex na pracovisku
„Ty počuj, keď robíš v takej veľkej firme na personálnom. Už sa ti niekedy stalo, že si pristihol ľudí sexovať na pracovisku?“, opýtal sa ma na sobotňajšej oslave známy a pokračoval: „... lebo ja keď som bol v banke na jednej stáži... Šéf niekam odbehol a ja som šiel na záchod. Otvorím dvere a tam si to dvaja rozdávali. Počas pracovnej doby. Musel som čakať, až tá ženská vylezie von“. Hlavou mi preblesol reklamný slogan: Nemenovaná banka, súložíme na vašich peniazoch... Sex na pracovisku. Jedno z mnohých rizík, ktorým sa v dnešnej dobe asi nevyhneme.
Matej Šemšej
O autách, darčekoch, láske a jednej štetke
V čase valentínskej naháňačky za najvhodnejším srdiečkom, macíkom či kvetinkou som aj celkom rád, že nemám nikoho, komu by som kúska svojho citu venoval. A aj keby som mal, činil by som tak asi po každý iný deň v roku, len na Valentína nie. Akosi sa mi to prieči.
Matej Šemšej
Ako dosiahnuť čo najvyššiu karmu
Zámerom každého blogera je predovšetkým podeliť sa s okolím o informácie, vyrozprávať zaujímavý príbeh či reagovať na aktuality každodenného života. O tom, či sú jeho blogy čítané a obľúbené prináša prehľad karma. Čo však robiť v prípade, ak sa karma pohybuje v blogerovi neprípustnej a nízkej hranici? Aké články si vyberať? Tu je zopár tipov.
reklama
Matej Šemšej
Čakáreň
„Na to sa vyser, ideš tam zbytočne, už ťa aj tak nezebere! Sedlák jeden, od rána tam čakám jak taký debil, aj lístok som mal. Ver tomu, oni tam majú normálne že lístky! Potom vyšla ta stará sestrička von a že kto nemá lístok, toho už nezebere.“ Stretnutiu s kamarátom pár metrov pred poliklinikou som sa veru veľmi nepotešil. „Ale veď ja potrebujem len jeden sprievodný lístok, zajtra idem k očnej. Ordinuje do pol jednej, teraz je dvanásť, budem tam stáť aj keby neviem čo bolo a on mi ten lístok dá!!“, znela moja odpoveď. S neistotou som nesmelo vykročil ďalej.
Matej Šemšej
Moja skúsenosť so Sociálnou poisťovňou
Keď som prvý krát vkročil cez dvere Sociálnej poisťovne na Záhradníckej ulici v Bratislave, čakal na mňa akoby iný svet. Ľudia náhliaci sa krkolomne jeden cez druhého, dlhočizné rady, na ktoré by bola hrdá nejedna socialistická predajňa, namosúrené nekompetentné a pohľadom vraždiace tety za okienkami, prekrikujúci sa „zákazníci“; podčiarknuté, jedna veľká katastrofa. Toto všetko som očakával.
Matej Šemšej
Môj jedenásty september dvetisícjeden
„Ahoj Zuzka, potrebujem tvoju pomoc, prosím!!! Som z toho celý nešťastný, neviem ako ďalej...“. Slová z mojich úst mali za cieľ vyprovokovať nezištnú pomoc. Priam o ňu prosíkali. Písal sa 11. september 2001.
Matej Šemšej
Slovensko-maďarské oplodnenie
Slovensko – maďarské vzťahy podstúpili v sobotu 26. januára ďalšiu rozhodujúcu skúšku. Samicu nosorožca bratislavskej ZOO prišiel oplodniť samček z Budapešti. Lepšie povedané, jeho spermie.
Matej Šemšej
Každý štvrtok: Debilita zo záznamu
Veľmi jemne povedané, asi sme národ nepríčetných idiotov bez štipky vlastného rozumu. Nechcem generalizovať, ale niektorí z nás určite. Inak sa asi fakt, že nemenovaná súkromná televízia i naďalej zaraďuje do svojho programu zdegenerovaný párik z Pereša nedá vysvetliť.
