Ján Serbák
Západočeské kúpele
Pri tohtoročnom päťdennom výlete do západných a južných Čiech sme jeden deň venovali svetoznámym západočeským kúpeľom Karlové Vary, Františkové Lázne a Mariánske Lázne.
Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština

Pri tohtoročnom päťdennom výlete do západných a južných Čiech sme jeden deň venovali svetoznámym západočeským kúpeľom Karlové Vary, Františkové Lázne a Mariánske Lázne.

Minulé leto som bol spolu so svojimi súrodencami, žijúcimi na opačnom konci Slovenska, spoznávať český vidiek. Aj keď sme kľučkovali bratovým terénnym autom po Čechách 8 dní, západné a južné Čechy sme nestihli. Pri rozhodovaní o tohtoročnej, už tradičnej súrodeneckej dovolenke, sme sa rozhodli dohnať resty z minulého roku. Postupovali sme osvedčeným spôsobom, nemali sme presný plán cesty, kľučkovali sme po českom vidieku a keď sa nám v podvečer niekde zapáčilo, tak sme si tam pozháňali nocľah.

Pri návrate z Bratislavy domov na krajný východ som prerušil cestu vlakom a zašiel sa pozrieť na Súľovské skaly. Presunul som sa osobákom z Považskej Bystrice do Bytče a autobusom do Súľova. Mal som na Súľovské skaly k dispozícii dve hodiny času, aby som stihol posledný vlak.

Už 14 rokov si v auguste spríjemňujem cyklovýlety na Morské oko sledovaním pekného cestného behu. Je to Hámorská dvadsiatka, beh do kopca z Remetských Hámrov okolo Morského oka a späť. Trasa vedie peknou prírodou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

Keďže som sa ocitol v Roháčoch prvýkrát, vydal som sa po klasickom okruhu Zverovka - Roháčska dolina - Roháčsky vodopád - Roháčske plesá - Smutná dolina. Rád by som si Smutnou dolinou vyšľapal na hrebeň Roháčov do Smutného sedla. Ak budú priaznivé okolnosti, skúsim po hrebeni prejsť na Plačlivé.

Preliezol som v živote takmer všetky kúty Slovenska, len jeden región sa mi doposiaľ vyhýbal. Oravu, jeden z našich najkrajších regiónov, som v uplynulých dňoch navštívil prvýkrát. Začať sa patrí tým najkrajším, moja voľba preto padla na Roháče. Zaistil som si nocľah na dve noci v Zuberci a v utorok ráno som sa posadil na prvý rýchlik z Michaloviec na západ. Z Liptovského Mikuláša do Zuberca som sa zviezol poľským mikrobusom, premávajúcim o 10:40 hod. z Mikuláša do Zakopaného. Orava ma po opustení Liptova privítala dažďom. V Zuberci som si zašiel na obed a ubytoval sa. Ako správny turista som v pláštenke vyrazil do neďalekej Brestovej obdivovať chýrny oravský skanzen. Chýry neklamali, oravský skanzen sa mi veľmi páčil a aj napriek poprchávaniu sa fotky celkom vydarili.

Tretí rok som sledoval letný pléner rezbárov v Klokočove pri Zemplínskej šírave. Výsledkom troch plénerov je 14 zastavení Krížovej cesty a reliéf Klokočovskej Bohorodičky. Kostolík v Klokočove, na severnom brehu Zemplínskej šíravy, je najznámejším pútnickým miestom gréckokatolíckych veriacich v zemplínskom regióne.

Ďalším z kopcov Malej Fatry, ktorý sa dá prejsť z Terchovej za dopoludnie, sú Boboty. Hrebeň Bobôt je dlhý dva a pol kilometra a tiahne sa od Tiesňav na východ k sedlu Vrchpodžiar pri Jánošíkovych dierach. Zo severu masív ohraničuje obec Terchová a jej časť Biely Potok, z juhu Nová dolina vo Vrátnej a Štefanová.

Ocitnúť sa v Terchovej a nevybehnúť si na nejaký malofatranský kopec, to by som považoval za hriech. Mojim prvoradým turistickým cieľom počas tohtoročných Jánošíkovych dní bol Malý Rozsutec, na ktorý som minulý rok nestihol vyliezť. Keďže som vlani z Veľkého Rozsutca schádzal dolu Hornými dierami, teraz som si to namieril opačne.

Tohto skvelého folklórneho podujatia som sa zúčastnil prvýkrát a prinášam si z neho len tie najlepšie dojmy. Jubilejnému 50. ročníku Jánošíkovych dní prialo aj počasie. V Terchovej zapršalo vo štvrtok popoludní, čo príjemne osviežilo vzduch pred slávnostným otvorením podujatia. Po peknom piatku, sobote a nedeľňajšom dopoludní sa rozpršalo až po populárnom konskom vozovom sprievode.

Dňom 1. júla 2012 vstúpila do platnosti novela zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, ktorá okrem iného umožňuje vstup širokej verejnosti na územie vojenských obvodov bez nutnosti mať povolenie ministerstva obrany. Táto novela sa týka aj vojenského obvodu Valaškovce, na území ktorého sa nachádza najvyšší zemplínsky vrch Vihorlat.

Najnavštevovanejšou roklinou Slovenského raja je Suchá Belá. Dôvodom jej obľúbenosti je ľahká dostupnosť z osady Podlesok pri Hrabušiciach, ale aj jej podmanivá krása. Roklina bola dlhý čas panenským územím. Prvá skupina prešla celou 4 km dlhou roklinou s prevýšením 409 m v roku 1910. Sprístupnená verejnosti bola až v roku 1959 po zabezpečení kritických miest technickými pomôckami.

Pri svojich denných cyklovýletoch po málo frekventovaných cestách pozorujem okolitú prírodu. Včera upútali moju pozornosť divé maky za obcou Veľké Revištia.

Včera sa mi splnil ďalší turistický sen. Prešiel som sa po úseku schengenskej hranice a zároveň vystúpil na najvyšší kopec svojho rodného okresu Sobrance. Tým najvyšším kopcom nášho okresu je Vetrová skala (1024 m n.m.) v podcelku Vihorlatských vrchov Popriečny.

Včera otváral humenský Klub vojenskej histórie Beskydy nový náučný chodník Po stopách Veľkonočnej bitky v Karpatoch 1915/2012. Akcie som sa zúčastnil s michalovskými turistami a gymnazistami. Do obce Výrava pri poľských hraniciach, juhovýchodne od Medzilaboriec, nás prišla z Michaloviec takmer stovka. S Humenčanmi a miestnymi sa nás nazbieralo cca 150.

28. ročník Veľkonočného výstupu na Šimonku (1092 m n.m.), najvyšší vrch Slánskych vrchov, už tradične zorganizovali prešovskí turisti. Náš Prvý michalovský klub slovenských turistov absolvoval výstup, podobne ako vlani, spoločne s turistami zo Strážskeho. Po vlaňajšom 20-kilometrovom okruhu z Hermanoviec sme si tohto roku zvolili menej náročnú trasu z lokality Laš nad obcou Zamutov.

Prírodné jazero Morské oko v pohorí Vihorlat je sprístupnené z Remetských Hámrov asfaltovou cestou. Autom sa dostanete až na záchytné parkovisko v lokalite Krivec, kilometer pod jazerom. Bicyklom môžte vyšľapať až k jazeru, musíte však z parkoviska prekonať výškový rozdiel 60 metrov. Ja to mám z domu z obce Úbrež na Morské oko 17 km. Ide sa stále do kopca, musím prekonať prevýšenie 490 metrov, zvládam to na cestnom bicykli za poldruha hodiny. Naspäť sa skotúľam aj za polhodinku, ak sa po ceste nezastavím.

V chránenom vtáčom území Senianske rybníky, juhovýchodne od Michaloviec, ornitológovia usporiadali v podvečer Dňa vtákov exkurziu pre verejnosť s názvom Vítanie žeriavov. Tisíce žeriavov popolavých si tu robí niekoľkotýždňovú prestávku počas jarnej migrácie z Afriky a Blízkeho východu do škandinávskych tundier.

V prvý jarný víkend som si to opäť zamieril na bicykli smerom na Zemplínsku šíravu. Tentoraz som prešiel severné pobrežie a bol som sa pozrieť aj na Vinianske jazero.

Bicyklujem denne, bez ohľadu na ročné obdobie, stačí mi, ak su suché cesty a teplota nad nulou. Včerajšieho pekného počasia prvého jarného dňa som využil na cyklovýlet k Zemplínskej šírave. Cestou som sa zastavil v prírodnej rezervácii Pod hrabinami, našej najväčšej lokalite bledule jarnej karpatskej.