Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Rozmýšľal som, kam zaviesť návštevu z opačného konca Slovenska. Keďže Zemplínsku šíravu, Vinianske jazero, Morské oko a Sninský kameň dobre poznajú, išli sme sa napokon pozrieť na tyrkysové jazierko v Beňatine a blízke drevené kostolíky v dedinkách Inovce a Ruská Bystrá, všetko v blízkosti ukrajinských hraníc.
Pohorie Branisko je najvýchodnejším jadrovým pohorím Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Tatier. Tiahne sa severojužným smerom v dlĺžke 20 km, jeho šírka je 3 - 7 km. Najvyšším vrchom pohoria Branisko je Smrekovica (1200 m n.m.), nachádzajúca sa severne od známeho diaľničného tunela na trase Poprad - Prešov.
Okrem známeho Sninského kameňa máme vo Vihorlatskom pohorí aj Rakovský kameň. Nachádza sa vzdušnou čiarou necelé 4 kilometre od brehov Zemplínskej šíravy vo vojenských lesoch na hranici vojenského obvodu Valaškovce.
Včera som sa za pekného, takmer letného počasia, zúčastnil 8. medzinárodného stretnutia turistov na Veľkom Miliči. Naša 100-členná výprava milovníkov prírody z Michaloviec pozostávala najmä zo študentov a učiteľov gymnázia Pavla Horova a členov Prvého michalovského klubu slovenských turistov. Trasu pochodu sme si zvolili rovnakú, ako pred 2 rokmi, z maďarskej prihraničnej obce Pusztafalu cez hraničný hrebeň k jazeru Izra, popri Malej Izre a po hraničnom hrebeni na Veľký Milič a napokon späť do Maďarska na hrad Füzér.
Prírodná rezervácia Chlmecká skalka o výmere iba 1,1 hektára sa nachádza v západnej časti Vihorlatských vrchov, južne od mesta Humenné. Leží na hranici Prešovského a Košického kraja medzi obcami Chlmec a Oreské. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1988 na ochranu sucho a teplomilnej vegetácie Vihorlatu s výskytom endemitov poniklec veľkokvetý a veternica lesná.
U nás na krajnom východe je už druhý týždeň pekné počasie. Na rozdiel od väčšiny Slovenska tu s výnimkou dvoch dní nesnežilo ani nepršalo. Od minulého pondelka vďaka suchým cestám a plusovým teplotám takmer denne bicyklujem. Na dnešný 23-kilometrový cyklookruh som si pribalil aj foťák.
Zdravotný stav a manželka mi nedovolili zúčastniť sa posledných zimných túr s michalovskými turistami. Potešil som sa aspoň pekným fotkám, ktoré mi poskytol kamarát Miro a dovolil mi podeliť sa o ne aj s ostatnými milovníkmi prírody a zimnej turistiky. Na Sninský kameň vo Vihorlatských vrchoch si v posledný januárovy deň vyšla dvojica - peší turista a lyžiar na bežkách. Kamaráta turistu Mira som požiadal aj o krátky komentár k fotkám.
Popri iných koníčkoch sa posledných 14 rokov venujem genealógii. Kladný ohlas na môj predchádzajúci článok ma značne prekvapil. Pokúsim sa preto splniť svoj sľub a odovzdať niektoré z nadobudnutých skúseností začínajúcim pátračom
Pátranie po predkoch bolo mojím dávnym koníčkom. Od detstva ma zaujímalo, kto boli moji predkovia, kam až siahajú korene našej rodiny. So sestrou sme zostavili rodostrom našich predkov, ktorý však siahal do minulosti len tak ďalek
V mrazivom sobotňajšom počasí sa skupina michalovských turistov vydala na túru po neznačkovaných kopcoch Laboreckej vrchoviny, severozápadne od Sniny. Cieľom túry boli pre nás netradičné pohľady na hrebeň Vihorlatu zo severnej strany.
Takmer nenarušená príroda pohoria Čergov sa nachádza v regióne Šariš na území okresov Sabinov, Stará Ľuboňa a Bardejov. Do centrálnej časti pohoria je dobrý prístup zo Sabinova cez lyžiarske stredisko Drienica.
Včera bolo u nás pekné slnečné ráno, aj keď s prízemným mrazíkom. Dlho som neváhal a po splnení ranných povinností som o pol deviatej vysadol na bicykel. Nabral som kurz na severovýchod cez Remetské Hámre na Morské oko. Mám to z domu 16 kilometrov dokopca s prevýšením 490 metrov. Už nemám tú kondičku, čo pred rokmi, tak sa zastavujem čoraz častejšie kvôli foteniu.
Takýto prívlastok som dal dedine Holašovice, ležiacej 16 km západne od Českých Budejovíc. Miestny unikátny súbor stavieb v štýle tzv. sedliackeho baroka zo 70. rokov 19. storočia tvorí jedinečný celok, zapísaný v roku 1998 do zoznamu kultúrneho dedičstva Unesco.
Najkrajše juhočeské mesto Český Krumlov má viacero spoločných znakov s omnoho väčšou Prahou. Historickými centrami oboch miest preteká Vltava, na jednom brehu sa v oboch prípadoch rozprestiera očarujúce staré mesto, ktoré nestratilo svoj stredoveký vzhľad, na druhom brehu sa k nebesiam týči majestatný hrad a zámok. Obe mestské pamiatkové rezervácie boli ako prvé v Čechách zaradené v roku 1992 do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco.
Pri tohtoročnom päťdennom výlete do západných a južných Čiech sme jeden deň venovali svetoznámym západočeským kúpeľom Karlové Vary, Františkové Lázne a Mariánske Lázne.
Minulé leto som bol spolu so svojimi súrodencami, žijúcimi na opačnom konci Slovenska, spoznávať český vidiek. Aj keď sme kľučkovali bratovým terénnym autom po Čechách 8 dní, západné a južné Čechy sme nestihli. Pri rozhodovaní o tohtoročnej, už tradičnej súrodeneckej dovolenke, sme sa rozhodli dohnať resty z minulého roku. Postupovali sme osvedčeným spôsobom, nemali sme presný plán cesty, kľučkovali sme po českom vidieku a keď sa nám v podvečer niekde zapáčilo, tak sme si tam pozháňali nocľah.
Pri návrate z Bratislavy domov na krajný východ som prerušil cestu vlakom a zašiel sa pozrieť na Súľovské skaly. Presunul som sa osobákom z Považskej Bystrice do Bytče a autobusom do Súľova. Mal som na Súľovské skaly k dispozícii dve hodiny času, aby som stihol posledný vlak.
Už 14 rokov si v auguste spríjemňujem cyklovýlety na Morské oko sledovaním pekného cestného behu. Je to Hámorská dvadsiatka, beh do kopca z Remetských Hámrov okolo Morského oka a späť. Trasa vedie peknou prírodou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Keďže som sa ocitol v Roháčoch prvýkrát, vydal som sa po klasickom okruhu Zverovka - Roháčska dolina - Roháčsky vodopád - Roháčske plesá - Smutná dolina. Rád by som si Smutnou dolinou vyšľapal na hrebeň Roháčov do Smutného sedla. Ak budú priaznivé okolnosti, skúsim po hrebeni prejsť na Plačlivé.
Preliezol som v živote takmer všetky kúty Slovenska, len jeden región sa mi doposiaľ vyhýbal. Oravu, jeden z našich najkrajších regiónov, som v uplynulých dňoch navštívil prvýkrát. Začať sa patrí tým najkrajším, moja voľba preto padla na Roháče. Zaistil som si nocľah na dve noci v Zuberci a v utorok ráno som sa posadil na prvý rýchlik z Michaloviec na západ. Z Liptovského Mikuláša do Zuberca som sa zviezol poľským mikrobusom, premávajúcim o 10:40 hod. z Mikuláša do Zakopaného. Orava ma po opustení Liptova privítala dažďom. V Zuberci som si zašiel na obed a ubytoval sa. Ako správny turista som v pláštenke vyrazil do neďalekej Brestovej obdivovať chýrny oravský skanzen. Chýry neklamali, oravský skanzen sa mi veľmi páčil a aj napriek poprchávaniu sa fotky celkom vydarili.
