Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Na začiatok je potrebné zdôrazniť, že som povahovo pesimistická od narodenia. Pred očami sa mi mihajú tie najhoršie možné scenáre. Naviac, je to aj súčasť mojej profesie, predvídať možné katastrofické scenáre, eliminovať ich alebo sa ne pripraviť. Ale keď už sa spoločnosť dostane do stavu, že deptá svojich naturálnych pesimistov, to už je abérne.
Pokiaľ, ešte stále veríte, že vaša platobná karta sa dá zneužiť len v prípade jej odcudzenia, potom mám pre vás nemilé prekvapenie. Kreditku môžte mať v peňaženke, ale váš účet, už tak bezpečný nie je. A vôbec to nemusí byť karta, ktorú používate pri online platbe.
Ach! Závidím básnikom, tí vedia zopár slovami vyjadriť podstatu vecí, či pojmov. Prebudiť v nás pocity o ktorých sme ani netušili, že ích máme. Sloboda je veru, zložitá záležitosť. Vlastne, často by sme mohli polemizovať nad tým, do akej miery ju vlastne máme. A aké je ľahké oňu prísť na mnohé roky a často nenávratne, a to všetko potichu, bez tankov ...
Sedeli sme potichu, pozerajúc von z okna MHD na prebúdzajúce sa mesto. K slečne predomnou si prisadol " ujo s igelitkou". Pani, ktorá sedele oproti mne, si jemne začala šúchať nos. Freud by povedal, že niečo nechce cítiť.
Niekde existuje nepísaná hranica medzi, pochabosťou mladosti a zlomyseľnosťou, keď sa prekračuje je to zlé. Taktiež existuje hranica medzi nemiešaním sa do niečoho a ignorovaním zla, keď sa prekračuje, je to neospravedlniteľne. Nejako sme dovolili, aby náš rušný a neľahký život, otupil naše zmysli. Nečin, je niekedy horší ako zločin. Ak platí teória, že žiadna situácia nie je náhoda, a budeme žať to, čo sme zasiali, potom ...
Jej drobná tvár sa strácala pod kapucňou, jej útle telo ledva nieslo váhu hrubého, dlhého kabátu. Sadla si oproti mne,schúlená, celá sa chvela. Niekedy kráčame zlým smerom, a kým nato prídeme, možno je neskoro.
Zobúdzam sa ešte pred tým ako kohút stačil oboznámiť sliepkam, že je pripravený na rannú naháňačku. Srdce mi tlčie o preteky, som spotená, presne tak ako sa patrí zobudiť sa uprostred nočnej mory. Všetko by sedelo, až na to, že zlé sny mi tento krát neprivodila veľká porcia večere, hororový film, či finančná kríza. Ale neškodná prechádzka, počas ktorej som stretla dve slečny...
Znásilnili 12 ročné dievča. Prvé načo normálny človek pomyslí je, že je to hrôza, niečo strašného, čo zničil minimalne jeden ľudský život. Potom poďakuje bohu, že jeho deti sú v bezpečí, že nemuseli zažiť takúto hrôzu. A čo spraví Slovák?
Stojím asi štvrtá v rade pred novinovým stánkom. Za malú chvíľu sa dostávam na rad, som v rade posledná. Nakláňam sa k okienku, pani predavačka sa nakloní tiež a tesne pred nosom mi zatvorí okienko.
Niekedy, a to čoraz častejšie ma prekvapuje pohľad a postoj k svetu určitých ľudí. Niekedy to sebectvo mi príde až chorobné. Dnes som si dovolila zavadzať mega dôležitému zákaznikovi a obrať ho o cenných 30 sekúnd živots.
Ja viem, že korektne by to mal byť, že za málo peňazí, málo muziky. Žiaľ býva to tak, že peňazí aj dáte a muziky je stále neadekvátne.
Nezáleží na tom, ako veľmi sa človek intelektuálne vyvíja, ostáva divochom, zvieraťom, ktorý v krízových situáciách spanikári a útočí.
Tak si čítam správy, v nádeji, že hádam okrem blížiacej sa búrky sa dozviem niečo, čo by ma potešilo. Ale, ako to už býva, nikdy nie je tak zle, aby to nemohlo byť horšie.
Sú určité drobnosti, ktoré sú výrazným ukazovateľmi vyspelosti daného jedinca, či spoločnosti. Značnú časť svojho života trávime pozorovaním svojho okolia na základe získaných poznatkov z tohto pozorovania prispôsobujeme svoje správanie. jednoducho povedané adaptujeme sa, prispôsobujeme sa svojmu okoliu.
Stala som tam úplne v soku. Nemohla som uveriť, že to spravila. Po tvári sa mi kotuľali slzy, telom mi lomcoval hnev. Snažila som sa dostať k bráne, otvoriť ju, zatarasila mi cestu. Stala tam a smiala sa..
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina. V tej krajine sa blížili voľby. Ako sa to približovalo, rozumu ubúdalo...
Bola som plná očakávania, nadšenia, mala som dvadsať a podľahla som volaniu srdca a príležitosti niečo zažiť, uvidieť, zúčastniť sa. Ale nebola som pripravená vidieť a zažiť a to, čo v sebe často skrýva život.
To, že dnešná spoločnosť je postavená na hlavu, nie je žiadna novinka. Dennodenne sme svedkami zvrátenosti, tak si pomaly zvykáme. Ale sú určité veci, ktoré by sa nemali nechať len tak...
Pri obede by sa nemali počúvať správy, lebo by vám mohla zabehnúť aj polievka. Alebo sa môžte riadne naštvať. „Bratislava 17. marca (TASR) - Mimoparlamentná strana Most-Híd je za zmenu spôsobu vyučovania slovenského jazyka na menšinových školách tak, aby bol dôraz kladený na aktívnu schopnosť dorozumieť sa a aby sa slovenčina vyučovala ako druhý jazyk. TASR o tom dnes informovala tlačová tajomníčka strany Nora Czuczorová."
Určite sa každý z vás ocitol v situácii, keď porovnáva neporovnateľné. Keď napriek tomu ako veľmi drží palce svojim, musí sklamane priznať prehru. A pocíti smútok, roztrpčenie a hanbu...
