V sobotu som sa vybrala do lesa, nabrať do pľúc trochu čerstvého vzduchu. Ako si tak kráčam lesom okolo mňa prebehne čudné stvorenie a štverá sa na strom. „Joj, potvora, či som sa ťa zľakla. Ideš ho!“ vravím ryšavej mačke s veličizným chvostom, ktorým mi pripomínala skôr veveričku. „Aké ideš ho?“ prehovára na mňa mačka visiaca na haluzi za zadné dolu hlavou pokojne lúskajúca oriešok. Nebyť toho oriešku a ryšavej farby, naskutku si myslím, že je to Bat-man. „Asi mi už načisto šibe,“ vravím si v duchu, tváriac sa že som nič nepočula. „Mohla by si sa posunúť trochu nabok? Zavadziaš mi vo voľnom páde!,“ kričí na mňa podráždene mačka – veverička - Bat-mat. Dvíham hore hlavu, že sa presvedčím, či sa mi to ozaj nesníva, nestihnem urobiť ani krok vzad, keď tu mi k nohám dopadne mačka aj s orieškom, ktorý stále drží v labkách. Oprašujúc si kožuch mi vraví: „Čo nepočuješ? Kvôli tebe som sa skoro dolámala.“ „Prepáč, nachvíľu si vyzerala ako Bat-man, tak som si myslela, že vieš lietať,“ ospravedlňujem sa.
