Jana Slobodová
Anketárka
Raz sa mi vo sne zjavil Boh. Chytil ma za golier, aby ma vytiahol z môjho pokojného života v kláštore a povedal: „A teraz to, čo si sa naučila v ústraní meditačného života, ideš aplikovať v bežnom živote.“ „Aplikovať?!“ opýtala som sa pohoršene, „A to má byť skúška z matiky? Vari nevieš, že som vyletela zo školy práve kvôli nej?!“ kričím na Boha, no on si ďalej melie svoje. „Idem ťa trénovať v teréne medzi ľuďmi, v hluku miest, cestnej premávky, krčiem a putík, cigaretového dymu a výherných automatov,“ zachechtal sa a zrazu ho nebolo. Keď som sa zobudila v hlave mi stále znel jeho smiech. O pár dní na to, prišiel za mnou v podobe uhladeného chlapíka prezlečeného za marketingového agenta v béžovom ľanovom obleku. Keď som mu otvorila dvere, pred očami mi zamával Dohodou o vykonaní práce a povedal: „Mám pre teba úlohu. Budeš chodiť po putikách a vypĺňať tieto dotazníky o spotrebe alkoholu, cigariet, nealko-nápojov. O nič nejde. Len potrebujeme zistiť, koľko peňazí ľudia spláchnu dole gágorom a koľko vyhodia do vzduchu za cigarety.“ Vybavil ma manuálom pre anketárov, zoznamom krčiem a reštaurácií, anketovými hárkami a odišiel. Kým som stihla povedať nie, už bol preč.
