Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kritika politikov je oprávnene spoločensky (aj v médiách) cenená, ale práve preto je dobré si dať pozor aj na populistickú kritiku pre kritiku. Pekný príklad takejto práce je článok Zuzany Petkovej a Diany Schniererovej z Pravdy minulú stredu:
Šéfreportér TRENDU Gabriel Beer v komentári „Vari to nemyslí vážne “ na adresu premiéra píše:
Čitateľ ma upozornil na infografiku na sme.sk spravenú ešte v decembri z výsledkov prieskumu Eurobarometra o hodnotách ľudí vo vtedajších či nastávajúcich EÚ krajinách pod titulkom „Prieskum: Slováci sú najxenofóbnejší v únii. “ Článok uvádza, že
Lukáš Milan z Pravdy mal v utorok článok na veľmi peknú tému: je naozaj možné, že sa toľko detí rodí rok po roku vždy tesne po polnoci na nový rok, ako nás o tom tradične informujú novinári?
Skeptický článok ($) Martina Hanusa z .týždňa o prínose Sigmunda Freuda mi pripomenul jeho, tiež skeptický, článok (spolu s Evou Čobejovou) o alternatívnych školách. Opäť mám ten dojem, ako keby bol záver autora na stole či v hlave skôr ako sa začalo samotné študovanie materiálov o Freudovi.
Druhá časť posudku na reportáže STV Reportérov o prípade Hedvigy M. od Eugena Kordu (prvú som zverejnil včera):
Rada STV ma požiadala o zhodnotenie dvoch reportáží Eugena Kordu z relácie Reportéri na STV, ktoré sa týkali prípadu Hedvigy M. a vyšli v októbri a novembri. Tu je môj posudok, napísaný k 6.decembru.
STV sa pridala k Markíze a TA3 v súboji o najpoplašnejšiu správu týždňa.
Ekonomickí a politickí experti majú cez médiá veľký vplyv na verejnú mienku. Ktorých odborníkov citujú slovenské médiá najčastejšie a prečo?
Do začiatku roku 2004 publikoval denník SME stovky článkov od istého Edwina Grassmeiera, z ktorého sa nakoniec vykľul plagiátor s nezistenou identitou. Medzi článkami boli napríklad rozhovory s A.Hopkinsom, B.Willisom či T.Clancym. Po verejnom odhalení sa SME ospravedlnilo. Kradnuté články však verejnosti zo svojho archívu naďalej predáva.
Pod názvom „Škodlivé potraviny“ uviedla v utorok moderátorka Markízy PRVÝ príspevok správ takto:
Tomáš Kuča z Markízy na koniec príspevku o výhodnosti 2. penzijného piliera nechal Zuzanu Adamovú za Asociáciu DSS povedať:
Televízia má oproti tlači pri spravodajstve o kultúrnych udalostiach veľkú výhodu: aspoň na tých pár sekúnd vie ponúknuť obraz a zvuk pri divadle, koncertoch či filmoch. Kultúrne spravodajstvo našich televízií však túto výhodu divákom kompenzuje svojim sklonom robiť PR, nie poctivú novinársku robotu.
Nie celkom, avšak cena, ktorú sme ochotní za jednu či druhú zaplatiť, sa líši.
Kto sa ešte pamätá na titulok v SME 8 dní pred voľbami: „Bratislavu čaká tesný súboj medzi Ďurkovským a Beňovou “? Keďže bola na komunálnych voľbách celková účasť vyššia ako čakali experti, médiá sa na to správne pýtali, čo sa vlastne stalo. Prečo sa teda SME nevráti aj vlastnému predvolebnému prieskumu, ktorý bol zjavne mimo?
Články Pravdy či SME o štúdii o vysoko nerovnomernom rozdelení svetového bohatstva od jedného ekonomického inštitútu OSN obsahovali viacero skreslení - smerom k zveličeniu rozdielov.
Regionálny reportér Slovenského Rozhlasu Roman Grebáč bol znovuzvolený za poslanca mestského zastupiteľstva za OKS v Lučenci. Grebáč pre hlavný kanál SRo Rádio Slovensko (a jej hlavné spravodajské relácie) pokrýva práve juhovýchod Slovenska, vrátane Lučenca.
V októbri a novembri sa konali voľby rektorov piatich verejných vysokých škôl: Univerzity Komenského, Ekonomickej univerzity, Slovenskej technickej univerzity, Trnavskej univerzity a Univerzity Mateja Bela. Prvé tri patria medzi naše najväčšie a najdôležitejšie univerzity.
Dorota Nvotová vo svojom stĺpčeku v .týždni píše:
„Ľudia nepoznajú kandidátov ,“ zahlásila včera Pravda v titulku z prvej strany. Autor Vladimír Jancura skutočnosť pekne prifarbil.
