Martin Šuraba
Orly
Obdivujem ich a tak trochu sa ich bojím. Sú pre mňa bojovné, ale za každý boj musia nejako zaplatiť. Rád si ich predstavujem vo svojich snoch a dobrodružných výpravách, orly.
Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík: Malý princ, Českí herci, Súkromné, Nezaradené, knižný svet, turistický blog, Dievčatko so zápalkami, behanie

Obdivujem ich a tak trochu sa ich bojím. Sú pre mňa bojovné, ale za každý boj musia nejako zaplatiť. Rád si ich predstavujem vo svojich snoch a dobrodružných výpravách, orly.

Učili sme sa už dávno, že čítať knihy, to neznamená, pamätať si iba obsah. Čítať knihy je dar silnej mágie a veľkej predstavivosti. Pri čítaní Oscara Wilda ma začali zaujímať moje tri obľúbené hrady v anglickej literatúre. Aké sú?

Ľudia odjakživa túžili, prahli, bažili po večnej sláve, nesmrteľnosti a hlavne po veľkom bohatstve. Kvôli týmto túžbam hľadali, skúmali, bádali, študovali, obzerali si rôzne spisy a trávili veľký čas v kadejakých laboratóriách a knižniciach. Mnohí to robili hlavne preto, aby boli nesmrteľní, bohatí a slávni. Okrem Krištáľovej lebky, Longinovej kópii, či Svätého grálu, ľudia túžili aj po inom nástroji moci. Túžili po Kameni mudrcov.

Tu a tam si obujem svoje tulácke topánky a chodím všade, kam ma nohy zavejú. Párkrát som sa stratil, ale potom som sa našiel kdesi v poli. Vôňa letného sena mi prezradila chuť domova. Pri sene zacítim tú typickú letnú atmosféru. Je čas zbierania jahôd (neskôr malín a černíc), čas nočného túlania, čas opekania a letných ohňov, čas voňavého lesa. Tak ako všetko, aj jahody, maliny, černice, bukvice, borovice, smreky, jedle, smrekovce, lipy, liesky, orechy, čerešne, aj tieto čarovné dary prírody potrebujú požehnaný dážď, búrku.

Boli ste už niekedy v rozprávke? Ja áno. Bolo to minulý rok. Z Prahy som do nej šiel vlakom a poviem vám, nechcelo sa mi z nej odísť. Navštívil som haviarsky kraj, dedinku Malé Svatoňovice: Navštívil som „Studánku“.

Už je to nejeden piatok, čo zaspávam s nejakým príbehom od Tolkiena. Ja si myslím, že každá jeho kniha nesie v sebe nejeden príbeh. Pre mňa je spisovateľ, ktorého príbehy majú nesmrteľnú, magickú moc. Vraj sen je túžba a občas, keď sa mi sníva o Tolkienovi, mám chuť ten sen zažiť. A tak občas blúdim mestom, lesom a premýšľam. Aké by to bolo, keby som zaspával pri elfoch? Aký by bol spánok pri trpaslíkoch? Aké príbehy by mi rozprávali hobiti? Keď si vytváram pred spaním takýto svet, oči sa zatvoria a moja duša sa ocitne vo svete mágie. Pretože presne taký Tolkien je: magický, mytologický a milý.

Osobnosť Jana Nerudu si vážim predovšetkým pre výrok, „Jsme zde jen na chvilku, ale písmem žijí naše myšlenky na věky.“ To platí pre každého človeka, ktorý nám zanecháva svoje vnútro v knihe. Keď čítam niekoho, kto je už dávno mŕtvy, cítim jeho osobnosť, jeho lásku, jeho životnú filozofiu a cítim, že mi niečo zanechal. Verím, že po ňom niečo ostalo. Keď si spomeniem na osobnosť Jaroslava Haška, vidím, že po ňom ostal nádherný, ľudský humor. Občas presolený, občas príliš provokatívny a niekedy odvážny. Na jeho humor neviem zabudnúť ešte vďaka niekomu. Vďaka priateľovi Josefovi Ladovi. Človeku, ktorý Haškov humor maľoval.

Raz sme na literatúre čítali Čingiza Aitmatova. Bavili sme sa o jeho Popravisku a zhodli sme sa, že vlci v diele vystupujú ľudskejšie ako samotní ľudia. Aké sú vlky? Ich svet je temný, alebo svetlý? Celkom ma zaujímali tieto dve otázky a tak som sa rozhodol pátrať.

Kedysi dávno som sa učil, že rozprávky sa končia šťastne; že dobro zvíťazí nad zlom. Ale čo je to dobro a čo je to zlo? Nechcem filozofovať, len sa zamyslím. Lebo ak v rozprávkach vyhráva dobro, prečo sú rozprávky Oscara Wilda niekedy kruté?

Stále, keď začne klopať na okno dážď, napadne mi Anglicko. Ja som tam síce nikdy nebol, ale vždy si na tú krajinu spomeniem vždy, keď prší. Tiež viem, že Anglicko nie je podľa štatistík najdaždivejšou krajinou, ale aj tak cítim dážď. Predstavujem si pri tejto krajine legendárny les pri Dartmoore, kde žil kedysi obrovský pes. Vždy keď prší, spomeniem si na legendárneho spisovateľa, o ktorom sme sa nikdy neučili, ale aj tak ho pozná celý svet. Sir A. Conan Doyle.

Začalo to všetko na gymnáziu, s kamarátmi sme sa stretávali každú sobotu poobede na basketbale. Neskôr k nám zapadol aj môj spolužiak Tomáš, s ktorým chodím na basketbal dodnes. Ja viem, že basketbal je pre niekoho len šport, ale pre mňa je každá cesta do Starej športovej haly nádherná cesta do stredoškolských čias, keď sme spievali španielske pesničky a ja som robil v nejakom časopise športového redaktora.

„Mír, láska, soucit –já vím, to je moc hezké, ale ... dnes na to není čas.“ Začnem vetou z Čapkovej matky. A ešte to doplním ďalším jeho citátom z jeho Matky. „„My matky, synáčku, jsme nikdy žádnou válku nevedly; my jsme na ni jen doplácely svými dětmi.“ Vojna má v sebe mnoho krutosti, plaču, bolesti. To si ani neviem predstaviť a radšej ani nechcem, čo všetko robí vojna s ľuďmi. Dnes je deň, keď si pripomíname historickú udalosť. Pred 67.rokmi bol spáchaný atentát na Heydricha.

Učili nás na digitalizácii, že je našou morálnou povinnosťou zachovávať kultúrne dedičstvo. Je to ako so starými fotkami, každý si ich chce prezerať a hovoriť o nich. Včera som našiel niečo, čo je pre mňa hodnotnejšie ako „staré fotky“. Keďže Karel Čapek je od 25. decembra minulého roka „voľný“, konečne sa jeho dielo dostalo na web.

O čom zvyknete snívať? O čom radi čítate? To sú otázky, na ktoré sa nás pýtajú asi celý život. Pýtali sa ma to na škole, pýtajú sa ma to priatelia a možno sa ma to budú pýtať aj moje deti. Odpovede sú rôzne. Je to ako s pečením koláča. Recept, aj prísady, dokonca ja postup je rovnaký, ale chuť koláča je stále iná. Myslím si, že podobne je to aj s čítaním kníh a pochopením textu. A keď mám hovoriť sám za seba, poviem vám, že ja rád čítam a snívam o dobe, v ktorej nežijem. Jednoducho potrebujem iný svet.

Sedím medzi stromami, uzavretý pred tmavou nocou v drevenom dome. Cítim vôňu borovíc a fazule, ktorá sa chladí vonku, vidím ako sa z nej dymí. Zrazu sa obzriem preč, vrátim sa a nevidím dym, necítim vôňu. Začnem sa báť všetkých stvorení, ktoré mi môžu ublížiť. Ja si myslím, že ľudská fantázia má obrovské čaro, ak je človek v nejakej silnej emócii. Jednou zo silných emócii je strach. Ktosi napísal, že človek sa najviac bojí vlastného strachu. Možno práve toho sa báli ľudia a vymýšľali si rôzne príbehy o desivých bytostiach, o démonoch.

Rád sa prechádzam okolo stromov, stále inakšie voňajú. Cítim, že nám chcú niečo odkázať, nejaké proroctvo. Už od najstarších čias je jasné, že ich odkaz skrýva svoju posvätnosť.

Prichádzajú letné noci, vzduch pri nich krásne vonia. Mám chuť sedieť pri ohni, dýchať letný vánok a hádzať polená do ohňa. Túžim pozorovať plamene, ako sa krásne hrajú s mojimi očami. Pri tom letnom ohni si mám chuť rozprávať príbehy. Staré príbehy, keď postele pukali drevom ako v Nerudovej poviedke. V dobe, keď lekári nepoznali ani len éter, ľudia svietili petrolejom a čo ja viem, čo sa ešte robilo. Po pravde ani neviem, kedy taká doba bola, ale v mojich snoch má stále miesto a vďaka starým príbehom a rozprávkam sa moja zasnená doba rozširuje.

Lialo ako z krhly a ja som stál s kamarátom na Podolí a pozerali sme sa na Vltavu. Chcel ísť kúpiť nejaké darčeky do mesta a tak som s ním šiel. Pršalo asi tak ako za celé leto nie a my sme vstúpili do turistickej časti Prahy. Prší, neprší, turistom Karlov most neušiel. Kráčal som kolo Klementina a akosi som si spomenul na Jaroslava Haška. To som ešte netušil ako blízko k Haškovi sa dostanem.

Knihy majú mnoho krásnych vlastností. Nebudem menovať všetky, lebo ich isto všetci poznáte. Ale asi jednou z najkrajších vlastností kníh je tá, že človek si nimi rozvíja fantáziu. Je jedno prostredie, ktoré mi zvyšuje fantáziu, les. Akoby povedal Michal Zebrowski, lesy sú síce rovnaké, ale všade inak voňajú. A jednou z kníh, v ktorých cítiť les a fantáziu, je: J. R. R. Tolkien - List od Nimrala a jiné příběhy.

Bolo to pred desiatimi rokmi. Sedel som doma a pozeral televízor, tešil som sa. Vyhrali sme titul. Ak si dobre pamätám, bol tam aj Igor Liba, ktorého som mal stále rád. Dlho, predlho som na hokej nechodil. V podstate som nemal s kým.