Jaroslav Liptak
Politika STRACH: najsilnejšia zbraň histórie aj dneška
Prečo je polarizovaná spoločnosť nebezpečnejšia ako samotné zlo, ktorého sa bojíme? A čo my s tým vlastne môžeme robiť?

Prečo je polarizovaná spoločnosť nebezpečnejšia ako samotné zlo, ktorého sa bojíme? A čo my s tým vlastne môžeme robiť?

Miroslav Radačovský sa nemôže stať veľvyslancom. Dám na to dva hlavné dôvody.

Sto detí z Ukrajiny môže prežiť sedem dní pri mori v Taliansku. Sedem dní bez sirén, rakiet a strachu. Chýba nám ešte 6000 eur.

Viera nemusí byť len o náboženstve. Môže byť dôverou v seba, intuíciou či odvahou vykročiť aj bez jasného cieľa. Niekedy stačí odstrániť jediné „NE“ a zrazu uvidíme možnosti, ktoré boli celý čas pred nami.

Slováci vo svete často nerobia hluk. Len potichu dosahujú veci, ktoré si zaslúžia pozornosť.

Kremeľ vytiahol z väzníc vrahov, násilníkov a recidivistov, poslal ich do Ukrajiny ako spotrebný materiál — a keď sa vrátia, tvári sa, že sú z nich hrdinovia.

V máji 2026 sa konal v Kulturparku v Košiciach protikorupčný festival Pucung. Priniesol množstvo diskusií, hudby a humoru.

Tak ako sa striedajú rána, mesiace a ročné obdobia, plynie aj náš život. Nečakajme na ideálny okamih. Radosť, láska a vďačnosť nemajú dátum v kalendári – môžu byť práve dnes.

„Pravdy sú vždy dve, ale jedna z nich je lož.“ Rudolf Fábry

Na Slovensku dnes žijeme zvláštne historické obdobie. Nie preto, že by dôchodcovia žili v luxuse. Mnohí nežijú. Nie preto, že by si starší ľudia nezaslúžili dôstojnú starobu. Zaslúžia.

Počas našej májovej cesty sme na vlastnej koži zažili časť reality, ktorej Ukrajinci a Ukrajinky čelia každý deň. Táto skúsenosť nás však neodradí. Naopak – utvrdzuje nás v tom, že pomoc má zmysel a že v nej musíme pokračovať.

Dary zeme sú pre všetkých, nie na hromadenie. Každý z nás je jedinečný a má vlastnú cestu. Nepotrebujeme kopírovať druhých. Najväčším pokladom je pozornosť, ktorú venujeme sebe a životu.

Únik moču obnovený pre každú starú voličku opozície.

Každé dieťa si zaslúži dôstojný a láskyplný začiatok svojho života.

Rusko miluje všetko NAJ. Najväčšie delo, ktoré nebojovalo. Najväčší zvon, ktorý nezvonil. Najväčšiu krajinu, ktorá je mu stále malá. A najväčšiu propagandu, ktorá má zakryť, že celé impérium praská vo švíkoch.

Je vesmír plný života, alebo sme v ňom sami? Sme uväznení v paradoxe, ktorý geniálne vystihol spisovateľ Arthur C. Clarke, že existujú iba dve možnosti a obe rovnako desivé.

Dnešné Božie slovo a liturgické čítania dostávajú v našej farnosti osobitnú krásu, pretože slávime 1. sväté prijímanie našich detí - tretiakov. Je to zaiste deň radosti, očakávaní a vďačnosti.

Tak nám náš štvorstranný hranol more vypľulo kdesi v Normandii. On to nazval hneď vylodením, ale on rád preháňa. Proste ho to vyplavilo, ako more zvykne na breh vyhodiť všetky smeti, ktorých sa zbavuje.