Ján Urda
Stratenský kaňon
Stratenský kaňon a stratenský cestný tunel. Pár desiaok metrov nad cestným tunelom aj železničný tunel. Všetko umiestené medzi iobcou Stratená a osadou Dobšinská ľadová jaskyňa.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Stratenský kaňon a stratenský cestný tunel. Pár desiaok metrov nad cestným tunelom aj železničný tunel. Všetko umiestené medzi iobcou Stratená a osadou Dobšinská ľadová jaskyňa.
Tak tentoraz som sa vybral do ďalšej Tiesňavy v Slovenskom raji, Stratenskej. Dedinka na juhozápade Slovenského raja leží na ceste medzi Popradom a Rožňavou a na železničnej trati medzi Bystricou a Margecanmi. Už to, že leží v Slovenskom raji, hovorí samo za seba o prírode naokolo. Okrem dedinky som sa prešiel náučným chodníkom Stratenský kaňon a potom Tiesňavami ku Dobšinskej ľadovej jaskyni.
...a chvála umenia.Minulý týždeň som bol dvakrát v Humennom. Z mestského kultúrneho strediska som dostal e-mail, či môžu moju fotku použiť ako upútavku na akciu, ktorú pripravujú. Tak som sa dozvedel o chystanom plenéri rezbárov. Viac mi nebolo treba - rezbárstvo je pre mňa umenie naj... A tak som sa vybral pozrieť sa na prácu rezbárov.
Po veľmi dlhej dobe som sa vybral na skok na Oravice. Len tak na malú prechádzku. Dávno som tam už nebol, celých 53 rokov. Trstenú, Suchú Horu, aj Chocholow za čiarou hej, tie som navštívil neraz, ale Oravice nie. Pôvodne som chcel Tiesňavy a potom krížom z Oravíc do Zuberca, ale počasie ma odradilo od Zuiberca, takže boli len tie Tiesňavy. Ale aj tak to stálo za to, hoci to bola len taká krátka, ale krásna prechádzka.
...Zbojníckym chodníčkom cez Malé nocľahy.Po sobotňajšom veľkofatranskom Kľaku s Krpeľančanmi som si naplánoval nedeľnú Obšívanku s Dolnokubínčanmi. Oni išli z Kubína autami, to som sa dočítal na ich stránke, tak reku, počkám ich na parkovisku pod výstupom. Dlho som ich tam čakal, ale nedočkal som sa ich. Predsa však som sa s nimi stretol, ale až hore na hrebeni, na Malých nocľahoch.
V Turci máme dva Kľaky: zo západu malofatranský nad Vríckom a z východu veľkofatranský nad obcami dolného Turca. Hoci ten veľkofatranský je vyšší aj nad morom, aj nad okolím, teda pri výstupe naň treba zdolať väčší výškový rozdiel, je menej známy ako ten malofatranský. A pritom výhľady z neho sú nádherné.Turisti z Krpelian organizovali hviezdicový výstup na ten veľkofatranský Kľak. Mohli ste si vybrať, kade sa hore vyberiete: zo Sklabinského Podzámku postupne po zelenej, žltej a modrej, z Podhradia po modrej, z Nolčova postupne po zelenej a červenej a z Krpelian postupne po modrej a červenej. Dá sa však naň ísť aj z Ľubochne v Liptove.
Z Ludrovej na Salatín a ďalej na Železnô alebo do Liptovskej Lúžnej sa môžete dostať, keď sa vyberiete krásnou Ludrovskou dolinou. Sú tam dve trasy: jedna - zelená - odbočuje skoro z červenej na vedľajší hrebeň cez Bohúňovo a Malý Salatín, druhá- červená - pokračuje hore dolinou a potom odbočuje do tiesňavy Hučiaky.
Z Ludrovej na Salatín a ďalej do Liptovskej Lúžnej. Môžete sa tam dostať po červenej značke alebo odbočiť po zelenej. Zelená vedie hore cez Bohúňovo po hrebeni na Salatín, tá trasa je hodne frekventovaná, lebo poskytuje pekné výhľady. Červená pokračuje priamo, až potom ďalej odbočuje cez krásnu tiesňavu Hučiaky, čo je menej používaná trasa, ale zato veľmi krásna. A potom dole do Liptovske Lúžnej.
Veru, pekné dúhové farby zo Starých Hôr do Vyšnej Revúcej: v prvej časti pri výstupe na Krížnu modrá značka, z Krížnej po hrebeni cez Ostredok, najvyšší bod Veľkej Fatry, na Ploskú červená značka Veľkofatranskej magistrály a nakoniec v poslednej časti pri zostupe do Vyšnej Revúcej žltá značka na malom úseku nad sedlom Ploskej súbežne so zelenou značkou. A to všetko ešte olemované zhora i zdola bielou farbou. Krásna trasa, kto ju prešiel, ten môže len súhlasiť. A kto ju nešiel a je zdravotne schopný ju zdolať, tomu ju vrelo odporúčam.
Tak som sa zas vybral z Oravy na Liptov inou dolinou, tentoraz Sestrčskou. Z Malatinej na Orave do Bukoviny v Liptove, aby som nakoniec skončil v Liptovskej Anne.
Turčianski turisti robili trojdňový prechod Krivánskou Malou Fatrou z Kraľovian do Strečna, hádam najkrajšiu slovenskú hrebeňovku. Ružomberčania v nedeľu robili Čertovica - Ďumbier - Demänovská dolina, Oravci robili Baníkov a Mikulášťania Španiu Dolinu. Výber veľký a všetko lákavé. Tentoraz som sa pridal k Mikulášťanom z Donovál do Španej Doliny. O tom, odkiaľ do Španej Doliny idú, som sa dozvedel až v autobuse z Ružomberka.
Celý týždeň pršalo, aj pľuzgiere sa mi začali robiť na zadku od každodenného sedenia, ale konečne svitlo na krajšie časy. Veď ani ružomberskí turisti nešl v nedeľu na Slemä, ani mikulášski na Krakovu hoľu. Jedno miesto krajšie od druhého, najradšej by som bol obe. Ale kolidoval termín, a nakoniec z toho aj tak nebolo nič. Rozmýšľal som, kam sa teda v strede týždňa individuálne vybrať. Dávno som už nebol na Kysuciach, tak sa idem pozrieť ta.
Zas som sa vybral na prechádzku z Liptova na Oravu. Len tak, po ceste hore dolinou, potom trochu dole po ceste lesom. Z Lúčok pri Ružomberku do Osádky, potom tradične do Leštín. No a potom, len tak, mimochodom, som sa ocitol až v Pribiši, kam som sa dostal aj pri ostatnej potulke Oravou z Medzibrodia do Leštín, keď som si tam odskočil z Pucova.
Presnejšie: Z odbočky do Korytnice do Liptovskej Lúžnej. Hore na Hiadeľské sedlo, odtiaľ po hrebeni cez Prašivú, Malú Chochuľu, Veľkú Chochuľu, Košarisko a Skalku do sedla pod Skalkou a odtiaľ už dole do Lúžnej. To všetko na konci západnej časti Nízkych Tatier.
...z Vrútok cez Bystricu, Zvolen a Kremnicu do Martina. Jedny z najzaujímavejších slovenských železničných tratí: Diviaky - Banská Bystrica a Hronská Dúbrava - Diviaky.Ako každoročne k MDD vrútockí železničiari, železniční nadšenci a priekopskí hasiči a hasičskí nadšenci organizujú pre deti krásny program: prehliadky starých parných rušňov, modelové koľajiská, prehliadku starej hasičskej techniky a hlavne jazdy parných vlakov na trati Vrútky - Bystrica - Zvolen - Kremnica - Vrútky, Vrútky - Kremnica a späť, Prievidza - Vrútky a Vrútky - Prievidza, Žilina - Vrútky a Vrútky - Žilina.Podobné akcie každoročne organizujú ku Dňu železničiarov v polovici septembra vo Zvolene, tam sú súčasťou aj preteky starých rušňov.
V sobotu turčianski turisti mali na výber: Hornú lúku v Malej Fatre robila Bystrička, Kopu vo Veľkej Fatre robili Krpeľany a na Kľaku v Malej Fatre bolo celoštátne stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Počasie vhodné aj na export a u mňa vyhral Kľak, hoci turčianski priatelia išli na domáce podujatia. Autobusom z Martina sme cestovali len dvaja martinskí turisti.
S kamarátom, tiež sedemdesiatnikom z Piešťan, sme sa zas vybrali do Považského Inovca. Podľa plánu sme mali ísť traja, ale ďalšiemu sedemdesiatnikovi nečakane do plánu skočil pohreb kamaráta, tak sme šli len dvaja. Piešťanci potom o pár dní išli túto trasu znova, ale trochu zmenenú.Stretli sme sa v Piešťanoch na stanici a odtiaľ autobusom do Ducového.
...tentoraz Lednické ako pokračovanie vršatského a červenokamenského. Vršatské, na jednom konci, je so zrúcaninou hradu Vršatec, Lednické, na druhom konci, je tiež so zrúcaninou hradu Lednica. Tak som sa vybral na Lednické bralo peši krížom cez hory z Púchova. Lednickým bradlom končia Biele Karpaty a ďalej na sever pokračujú Javorníky.
Tak som sa znova vybral na Oravu. Len tak, prejsť sa pár dedinami. Začalo to v Medzibrodí nad Oravou neďaleko Oravského Podzámkua skončilo v Leštinách. Krásny kraj, príjemní ľudia, práce pre prácechtivých nieto, ale dôchodcov na poliach pri jarných prácach dosť...