Píšem tento blog od januára 2007. Prvý krát som publikoval v roku 1998 v časopise Apológia (predchodca časopisu Ministerstva obrany - Obrana). Tento blog bol citovaný v odborných a laických médiach na Slovensku (SME, Denník N, Trend, Aktuality.sk a ďalšie) v Iráne, Číne, Česku a Maďarsku. Tento Blog nie je jazykovo korigovaný. Zoznam autorových rubrík: Ministerstvo obrany SR, Modernizácia OS SR, Spravodajské služby, Obranné plánovanie, Bezpečnost. a obranná politika, Medzinárodná politika, Iné
19. zasadnutie regionálneho fóra ASEAN v Phnom Pene v Kambodži neprinieslo očakávané jednotné stanovisko štátov ASEAN k územnej agresii Číny v Juhočínskom mori. Toto doteraz najvýznamnejšie zaváhanie v 45 ročnej histórii medzinárodnej organizácie je dôsledok úspešnej aplikácie politiky selektívneho prístupu Číny k rôznym členom ASEANU s cieľom zasiať rozpor medzi nich takým spôsobom, aby zostal nefunkčný.
Ľubomír Galko (SaS) 22.11.2011: „Ľudsky chápem rozhorčenie a emócie novinárov v súvislosti s kauzou ich údajného odpočúvania, no na druhej strane, ak je podozrenie zo spáchania trestného činu, nie je rozdiel medzi politikom, zamestnancom, podnikateľom, bežným človekom alebo novinárom.“
Na odpoveď, prečo ľudia píšu články, existujú len dve odpovede. Svoje myšlienky chcú posunúť iným ľuďom (a žiaľ, niekedy aj podsunúť) alebo mať z toho iný benefit. Preto ma vždy poteší, ak bola moja motivácia naplnená a kontaktuje ma niekto neznámy s tým, že ho moje články zaujali. V poslednej dobe ma však kontaktujú len novinári, ktorí chcú počuť môj názor na oblasti, o ktorých sa nemám prečo vyjadrovať, ako napríklad môj názor na nominácie SAS na šéfa NBÚ (myslia si, že keď cez Google nájdu moje blogy o SIS a VSS, tak sa môžem vyjadrovať k úplne všetkému - aj taká je práca niektorých „novinárov" na Slovensku). O to viac ma prekvapila posledná reakcia, ktorá sa vlastne týkala môjho prvého článku, ktorý som publikoval pred viac ako 10 rokmi v časopise Apológia (vtedajšia verzia dnešnej Obrany). Článok mal názov Tank a 21. storočie.
Pri čistení počítača som narazil na archív starších článkov. Prezrel som si ich a uvedomil som si, že dnes sú sú rovnako aktuálne ako boli vtedy. Vybral som jeden, ktorý som si znova po dlhej dobe prečítal. Dôvodom je autor, ktorý ma vždy inšpiroval.
V návale správ o zvyšovaní ekonomického vplyvu Číny na Európu sa slovenským médiám stratila podstatne zaujímavejšia informácia. Americký minister obrany Robert Gates pred svojou návštevou Číny pre agentúru Reuters uviedol, že Čína je vo vývoji novej neviditeľnej stíhačky ďalej, než predpovedali americké tajné služby, čím reagoval na fakt, že sa 4. januára objavili prvé fotografie a video z testov novej čínskej stíhačky 5. generácie Chengdu J-20. Dnes Gates oznámil, že J-20 úspešne absolvovala prvý let.
„Putin sa musel zhúliť!" Taká bola moja prvá banalizujúca reakcia na minulotýždňový rozhovor Vladimíra Putina pre CNN, v ktorom uviedol, že „Rusko bude musieť budovať svoje jadrové sily pokiaľ USA neratifikujú zmluvu, ktorú sme podpísali tento rok". Avšak výrok Putina možno vôbec nie je banálny.
Summit v Lisabone, nielenže zoficiálnil novú strategickú koncepciu NATO, ale priniesol aj novú vlnu komentárov, ktoré sa jej venujú. Ani Slovensko v tomto smere nebolo výnimkou. Najrazantnejšie sa do komentovania výsledkov summitu zapojil Eduárd Chmelar, ktorý najprv v STV ostro označil NATO za inštitúciu, ktorej stratégia je postavená na porušovaní medzinárodného práva, a potom túto teoriu ďalej rozviedol vo svojej analýze uverejnenej v Pravde.
Objektívne hodnotiť prvých sto dní vlády nie je nikdy jednoduché. Ten, kto hodnotí, zahrňuje do svojho hodnotenia, vždy dáva kus svojho postoja voči hodnotenému, a tým sa hodnotenie stáva neobjektívne. Nie je tomu inak ani v mojom prípade.
V tomto týždni sa uskutočnilo Slovenské bezpečnostné fórum, kde bol jeden z panelov venovaný novej strategickej koncepcii NATO. Stanovisko rezortu obrany reprezentované na tomto fóre generálnym riaditeľom sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy Jaroslav Naďom je možno zhrnúť do dvoch slov - „Nič nové". Piaty článok Washingtonskej zmluvy, na ktorom je postavený koncept obrany Slovenskej republiky, zostáva hlavným kameňom novej strategickej koncepcie NATO. Novým je však dôraz na úlohu NATO ako globálne stabilizujúceho zoskupenia. Tento dôraz nie je prekvapujúcim, diskutujúci si však nestihli alebo si nechceli uvedomiť, že úlohy vyplývajúce z novej koncepcie prestavajú byť realizovateľné.
Nový minister v krátkom čase po sebe zvolal tri tlačové konferencie, kde prezentoval kauzy pochybného vynakladania finančných prostriedkov pri modernizácii Mi-17, nákupu predražených nafukovacích člnov bez motorov alebo služieb, ktoré sa pravdepodobne nikdy nerealizovali. Mnohí z nás si už zvykli na korupčné pondelky na MO, a ak by budúci týždeň neprišlo odhalenie nového mrhania finančných prostriedkov predchádzajúcej vlády, ich týždeň by bol ochudobnený, avšak aj keď je korupcia na MO nesporne vážny problém, tieto prípady sú zároveň ukážkou podstatne väčšieho problému, o ktorom ministerstvo obrany mlčí. Ten problém je vhodné pomenovať výstižným menom, a tým je pomalá likvidácia ozbrojených síl.
Nikdy som si nemyslel, že sa niekomu podarí prekonať rekord nominanta SNS Petra Solčanského, ktorý si len tak na 2 mesiace odskočil do vedenia vojenskej spravodajskej služby vygenerovať škandál okolo nákupu softvéru za 4 mil.eur a už utekal predávať emisie na Ministerstvo životného prostredia. Ale 5-dňový rekord (z toho 2 dni bol víkend) nominanta SaS Milana Hudeca prekonal moje všetky očakávania.
Pred pár dnami Informačné centrum o NATO Českej republiky na svojej stránke zverejnilo príspevok armádneho generála v zálohe Jiřího Šedivého s názvom „Armáda stojí na rozcestí“. Dôvod, ktorý viedol bývalého náčelníka štábu AČR k napísaniu tohto článku je prozaický a plne ho vystihuje nasledujúca citácia: „Nové vedení Ministerstva obrany bude muset vyřešit jednu ze zásadních otázek - a to kam vést rezort Ministerstva obrany a jak v jeho rámci přizpůsobit armádu novým podmínkám. V zásadě téměř každý nový ministr obrany tuto otázku řešil, nyní se však situace od předchozích liší v tom, že současné vedení rezortu má na splnění tohoto úkolu jen jediný pokus. Ne, že by se nějak výrazně měnily podmínky z hlediska vojenského. Změnilo se prostředí uvnitř armády, ale i to vnější – České republiky, a to zejména v oblasti financování rezortu.“
Igora Suťagina bývalého pracovníka ruského Inštitútu strategických štúdií USA-Kanada odsúdeného v Rusku za Špionáž pre CIA pravdepodobne previezli do Viedne kde by mala prebehnúť jeho výmena s najväčšou pravdepodobnosťou za skupinu 10 špiónov ruskej tajnej služby ktorú zatkla pred pár dňami pravdepodobne na základe informácii ktoré poskytol prebehlík Sergej Tretiakov.
Na vojnu sú potrebné tri veci. „Peniaze, penize a peneži.“ Tento zľudovelý výrok má určite svoje opodstatnenie avšak málo kto si uvedomuje že na mier sú potrebné tie isté tri veci.
Každý z nás si pamätá na katastrofické zábery zničených domov v Kežmarku, Starej Ľubovni a inde. Pre mňa ma táto katastrofa silný osobný rozmer, pretože postihla mnohých mojich priateľov. Mnohí z nich si doteraz nevedeli predstaviť, čo znamená 500-ročná voda. Ani tí najstarší z nich si nepamätajú takú veľkú vodu. Ani starí rodičia ich starých rodičov o takejto veľkej vode nepočuli. Nečudujem sa im, veď takáto voda ich mestá zasiahla skôr ako väznili na hrade v Starej Ľubovni Mórica Beňovského, alebo skôr ako Kežmarok viedol vojnu so Spišskou Novou Vsou.
Programové tézy formujúcej sa koalície ohlasujú veľké zmeny. Dotknú sa tieto zmeny rezortu obrany? Aký teda bude rezort obrany počas nasledujúcich 4 rokoch?
Bezpečnostná stratégia je zásadný politický dokument, ktorý určuje rámce bezpečnostej politiky každého demokratického štátu. Slovensko nieje výnimkou, aj keď cesta k súčasne platnej stratégii nebola jednoduchá. Žiaden systém sa však v komplexnosti a dynamickosti nevyroná bezpečnostnému prostrediu, a preto je potrebné bezpečnostnú stratégiu udžiavať stále aktuálnu.
Vojenská spravodajská služba z podstaty svojej činnosti nie je otvorenou inštitúciou. Preto sa spoločnosť nestretáva bežne s tým, aby Vojenská spravodajská služba (VSS) bola často pertraktovaná v médiách. Na Slovensku sme však v posledných rokoch svedkami nevydaného javu, kde sa na jednej strane rezort obrany stáva stále viac uzavretejším, a naopak, VSS sa stále častejšie objavuje v médiách.
Rezort obrany nikdy nepatril medzi obľúbené. S výnimkou obdobia po voľbách 1998, keď po Mečiarovskom marazme sa stali zahraničnopolitické otázky kľúčovými. Nutnosť začleniť Slovensko do severoatlantických a európskych bezpečnostných štruktúr prinútila vtedajšiu vládu uskutočniť po roku 1999 reformu, ktorá viedla k vybudovaniu súčasnej profesionálnej Armády Slovenskej republiky.
19. apríla oznámil prestížny analytický portál Jane´s, že ministerstvo obrany Slovenskej republiky podpísalo 6. apríla predbežný kontakt na dodávku až 40 vozidiel IVECO LMV počas nasledujúceho volebného obdobia.
