Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
to nie je iba Olynth - sprey pre nosy. Je to slovo, ktoré každý z nás tak rád skloňuje a kto už by nemiloval slobodu všade a vo všetkom. Len či vieme, čo je to skutočná sloboda, či ju vieme správne užívať a či si ju nemýlime skôr s opičou láskou...
s Tebou je lepší krátky čas, s Tebou je lepší jeden deň než inde tisííííc..../ sú to slová jednej piesne ktorá ma naplňa vďačnosťou za včerajší deň !
pred dvadsaťosmimi rokmi, keď naši doma nemali veľké pranie....a aj komora už bola
s celou kázňou čo sa mne veľmi často nestáva, lebo sa snažím byť stále nejako nad vecou. Ale teraz to jednoducho nešlo...
Práve som sa vrátila z cintorína zo zvláštnym hrejivým pocitom...., že je stále na svete jedno veľké mužské srdce, ktoré bilo pre našu drahú dcérku.
v oknách našich domovov dnes večer jednu zapálenú hoci iba malú čajovú sviečočku za anjelikov, ktorým už akýmkoľvek spôsobom nebolo dovolené sa narodiť a žiť medzi nami. P.S. možno sú už za našim oknom...a ten plamienok bude pre nich znamením, že niekto na nich myslí a ľúbi ich...
toto sme počúvali dnes celý deň...pri podávaní rúk ale aj cez telefón a na nete. Pre niekoho iba prazdné slová...a pre niekoho tak veľa ! A ja chcem teraz vykričať do celého sveta, že dnes som sa aj takto presvedčila, že ľudskosť ešte nevymrela. Som vďačná všetkým Vám, čo ste dnes s nami a všetkým Vám z celého srdca naozaj ďakujem...!
aj keby si išiel na kraj sveta. Ponesieš si svoju bolesť a utrpenie celým svojim životom až pred jeho tvár, kde nám budú zotreté všetky slzy z tváre...
Vykrúcala som pred zrkadlom v bielych šatách a cítila som sa ako jeho princezná. Šla som predsa k nemu po prvý krát.Bola to slávnostná chvíľa pre celú rodinu ...a pre moju maminku to bol čas dať mi do života to najcennejšie. Dnes už viem, čo si mi to dala....a slovo ďakujem mami je tak maaalo!
Takto jednoducho uraziť jeho veličenstvo kráľovnú Anglicka Alžbetu II. ? No poviem Vám Slováci tak toto bolo riadne Faux Pas . Dnes keď som sa k Vám unúvala prísť a vystúpila som pred prezidentským palácom, tak ku mne pribehol jeden vykrojovaný pár a priniesol mi na privítanie iba Slovenský chlieb, no a k tomu ešte soooľ...??? Ako v rozprávke Soľ nad zlato. No a kde bola tá naša Anglická slaninka...? Tak som si veru nevzala, lebo nie som ani kráľ a nemám ani dcéru Marušku....
Bol štvrtok... a my sme si spolu s ich psíkom vyšli vonku. Ale už nie na tie isté miesta kam chodili naše deti.
Na Tv – JOJ práve ukazovali jednu páni z Trnavy, ktorá pred týždňom pochovala tragický zosnulého manžela, ktorý mal po pohrebe na hrobe 12 vencov. No pri najbližšej návšteve hrobu zistila, že už tam nie je ani jeden z vencov . S plačom hovorila, že to môžu urobiť iba hyeny, ak dokážu vziať zosnulému to posledné, čo mu už môžu najbližší dať. Ale toto sa deje na všetkých cintorínoch a nie len v TT a určite je nás viac, ktorí s tým majú už svoje skúseností.Podľa správ cintorín zodpovedá iba za čistotu a úpravu a za ostatné zodpovedá nájomca hrobového miesta. Takže vážení a milí nebožtíci /nájomcovia/, preto, že ide pamiatka zosnulých a vence, sviece sú lukratívny a nie lacný materiál, tak Vás pekné prosíme strážte si svoje hrobové miesta. Lebo ináč prídete aj o to posledné čo Vám vaši najbližší už „iba“ môžu dať. V tomto svete...už nič nie je sväté..!! p.s. zazneli tam rady..., náhodných opýtaných napr. odseknúť paprče a pod. Údajne už bojujú aj predavači týchto vencov a značia svoje výrobky farbou zo spodnej strany, aby bolo vidieť, že tento veniec už bol raz predaný. Tak čo Vy nato...budeme si asi na tých vencoch sedieť aj v noci a strážiť ??
Prišla domov a pri dverách položila na zem maličký uzlíček a začala si baliť veci do batoha. Jej mamina sa tvárila, že nič nevidí..., ale keď mala už všetky vecí zbalené tak povedala tej malej guľôčke.
a čo ja viem ešte aké iné markety a nákupné centrá. Viem, že tu nenapíšem nič svetoborné, píše sa tu o tom každý rok a stovky krát. Káždy z nás to vidí z iného uhla pohľadu. Ale predsa čo ak..?
Práve zaznela správa z televíznych novín, že ...
alebo čo s kamenným srdcom II.? Musíš padnúť na zem ako modelka a nie ako vrece zhnitých zemiakov. Čoraz viac sa pýtam v akej to spoločností žijem...kam speje toto ľudstvo. Treba byť „IN“ oblečený, in účes, keď otvoríte ústa tak prosím iba samé oplzlostí a keď to už na vás príde tak treba aj in odpadávať aby Vás nemali za opilca a poskytli pomoc. Až do utorka som nevedela, že opitým sa neposkytuje zdravotná pomoc. Takže zverejňujem to čo som porušila...
Chcela by som reagovať na svoj včerajší článok. V prvom rade sa chcem všetkým, ktorí ho čítali a aj tým, ktorí prispeli svojimi názormi veľmi pekné poďakovať. Myslím, že to boli hodnotné názory a bolo ich tam viac ale bol jeden, ktorý má hneď odhalil...
neviem ako pre Vás ale pre mňa určite, pretože som si to nie vlastnou vinou zažila. Po tom hroznom šoku...a strate deti som zažila to čomu sa hovorí „ľudské“ dno. Preto mi to nedá pokoj...myslím na to už týždeň. A som presvedčaná, že viac hláv...viac vie :-)
Práve včera bolo sv. Františka z Assisi...bol vynimočný svojou pokorou,chudobou a odovzdanosťou Bohu. Bol aj zakladateľom veľkej rehole z ktorej bol aj tento svätý muž páter Pio a myslím si, že bol celému svetu veľmi známy najmä svojimi stigmami.
Mala som dobrovoľne naplánované dva týždne abstinencie od PC a internetu počas dovolenky v Chorvátsku, pretože výška môjho inv. dôchodku by neuniesla náklady spojené z používaním pc v zahraničí. Ale v prípade, že by sa dostavili abstinenčné príznaky...
