Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
Na začiatku augusta sme sa dostáli na pozvanie o. Pavla Hudáka na jednu akciu Veľkú Púť Radostí pre mladých do Vysokej nad Uhom. Okrem nás tam boli pozvaný aj dvaja chalani Slovák Maroš a Talian André, ktorý sa už niekoľko rokov liečia zo závislostí...
Mami je jedno miesto, kde sa zjavuje P. Mária...je to v bývalej Juhoslávii a tá dedinka sa volá Medžugorie. Mami však tam raz pôjdeme..?? Mami sľúb mi to...áno dcérka moja... raz tam určite pôjdeme.
aj keď nie hneď a nie vtedy keď mi to chceme. Včera mi zazvonil telefón... a ona ma ako vždy milým hláskom pozývala na utorkové stretko, nášho spoločenstva, aby som vedela, že dnes je u nej doma. A ešte dodala, ak ti Vlastička nič nepríde do cesty, tak prosím príď ja budem veľmi rada ak prídeš dnes k nám.
Ako som si vydupala svoj dialóg...?? Toto je pokračovanie môjho článku z minulej nedele, ktorý mal názov Zvláštne nedeľné ráno. Ak chcete vedieť viac...rada sa s vami o to podelím a budem vám vďačná za vaše čítanie.
Prepáč braško ale ja som sa na Teba, taaak veľmi tešila a ty si mi spôsobil doživotnú traumu.
Dnes je pre mňa akési zvláštne nedeľné ráno...vonku je až podozrivo ticho aj keď mám otvorené okno. Už som dlho takéto ticho nezažila... Mnohí sú na predlženom víkende a užívajú si posledné chvíle leta a detí prázdnin a tí čo sú doma, tak sú ešte v posteli, veď od utorka už budú vstávať skoro ráno aj detí do školy. Je koniec prázdnin....
A nezatrpkla som ani na Boha...lebo nemám prečo...??? Boh nešoféroval poľský kamión, ktorý vošiel do cesty mojim deťom a čelné ich zrazil.
Sú to slová jednej piesne ale aj slová, ktoré mi behajú mysľou niekoľko dní po príspevku v diskusii na môj článok ale aj v iných diskusiách. Je mi naozaj veľmi ľúto ľudí, ktorí napriek tomu, že pomáhali iným s nasadením vlastného života a predsa tak strašne zatrpkli. A tých zatrpknutých je okolo nás mnoho veď sa len pozrite čo všetko sa píše v novinách a reakciach len napr. v trágedii okolo R. Žitného, okolo M. Dočolomanského a iných. A je mi naozaj ľúto tých....., ktorí nie su len zatrpknutí ale aj sú plný nenavistí.
Po celý rok bolo veľa akcií a ja som si povedala, že cez prázdniny budem doma oddychovať a dobiehať domácnosť a záhradu. Takže som na chvíľočku váhala s prijatím pozvania na stretnutie mladých na Velehrad a k tomu ešte na niekoľko dní.
ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj.
povedz mi čo je to viera...čo to bolo za vieru v Tvojom srdci..??? Pýtam sa ťa to už šesť rokov a od nedele nosím v hlave myšlienky, ktoré mi nedajú ani teraz pokoj spať.
Tak chcela by som všetkým tým, ktorý ho dnes nevyužili k sobášu povedať, že môžu ľutovať....lebo to naozaj funguje. A ďalší takýto magický dátum bude 20.8.2008. čo na tom, že to bude streda...???
Dnes sú tomu už dva týždne čo čerpam z pokoja, ktorý som si priniesla z jedného stretnutia....
Už desať rokov mame záhradu, mame v nej mnoho kvetov a aj kopec ľaľií rôznych farieb, ktorým sa celkom dobre darí. Mnohe cibuľky sú ešte od mojich detí, preto sa tak veľmi teším každý rok a každučky kvet mi robí nesmiernu radosť, moja záhradka mi liečí moju dušu. Ale takáto obria mi ešte nikdy nenarástla....
potom zarodí aj strom a dobrý strom raz bude ....určite prinášať dobré ovocie.
Tak ako sa vo sv. písme v Mk.12,41-44 píše ako prišla vdova do chrámu a vhodila do pokladnice dve mince...ale ona odovzdala Bohu to posledné čo mala.
Hlavne neostať nikdy stáť....treba pokračovať v jazde ...a možno ukázať aj iným aby nestrátili smer...??!
tak ako sa Ježiš spýtal svojho učeníka...„ Peter miluješ má.....? Tak sa mňa Boh spýtal jedného dňa „tak čo ešte veríš vo mňa aj teraz...???
slovo, na sedem písmen....slovo, ktoré asi nikto z nás nemá rád...slovo, ktoré už samotné vyvoláva v nás bolesť a o to viac ak je to lúčenie sa „ navždy ! “
