Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
Čo je to česť....?? Čo je to sľub....?? U vedomujeme si vážnosť slov...?? Pre niekoho prázdne slová a ja som v sobotu zistila ako veľa to v živote znamená a ako ťažko je to niekedy dodržať. Tak ľahko niekedy si ani neuvedomujúc vážnosť chvíle keď dávame sľuby ľuďom alebo aj Bohu.
Myslím si že je to celkom pekný dátum...čo poviete ?? Ale nechcela som písať iba o dátume ako o čísle ale aj o niečom inom..., o tom aký zábavný vie byť niekedy náš nebeský tatko. Mne dal dnes voľno....? Alebo čo mi tým chcel ukázať...?
Predstavujem Vám svoju nepredstaviteľnú drzosť, a neviem ako som si to vôbec mohla dovoliť....veď posúďte sami.
Najväčším darom v mojom živote pre mňa bolo, keď som sa stála matkou....ale včera večer som dostala najkrajší a najvzácnejší darček. Darček od mojich detí ku dňu matiek...a priamo z nebíčka.Vždy má vedeli veľmi milo prekvapiť...a aj teraz si našli nielen ten najvzácnejší dar ale aj sprostredkovateľa !
Ale keď zostúpi na vás Sv. Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme. Sk,1- 8. To čo som zažlia JA, je nachystane pre všetkých.....
Dnes sme s manželom strávili celý deň na záhradke...okopávaním,sadením,kosením trávy a upratovaním našej perníkovej chalupky. Počasie bolo ako by povedal náš syn šalené aprílove...vôbec sa nepodobalo na 8.máj deň.
Prečo práve v najťažších chvíľach života človek stráca vieru v Boha a zmysel žitia..??Neviem to ešte ani teraz...ani po šesťročnom žití tej najťažšej životnej skúšky !Za Tebou prahne moja duša, za Tebou Bože môj...
Po krásnom oddychu prišiel rad aj na prácu...lebo sme chceli našej dcérke aj s niečím pomôcť!
A prečo je pre mňa najkrajší...? Pretože som sa v tomto mesiaci narodila, pretože znovu sa rodí život v prírode...všetko zakvitá a ožíva zem. Ale najmä tento mesiac...
V predvečer predlženého prvomájového víkendu sme sa znovu rozhodli merať dvojhodinovú cestu na východ našej republiky za našou milovanou dcérou. Zisťujeme ako nám stále viac a viac chýba ako si navzájom prirastáme k srdcu a je to nádherne...
Každý z nás to už určite aspoň raz v živote zažil...a zažije znova. A znova, budeme zažívať, keď sa cítime ako zranené vtáča.
a pritom stačí tak malo iba otvoriť srdce, očí ale hlavne chcieť to vidieť, počuť a uveriť. Dnes som bola milo prekvapená keď som si otvorila stránku a našla v nej správu...a vlastne je od človeka, ktorého ani nepoznám.
ale nie na nákupy. Keby som verila „iba“ na náhody tak by som si povedala, že je to až príliš veľa náhod na jedno miesto....
spomínam na Teba vždy....stále je niečo v mojom živote čo mi ťa pripomína či už nejaká fráza alebo vecí ktoré si má ty osobne naučil. Chcela by som žiť život , tak aby tu niečo po mne ostalo a aby na mňa ľudia nezabudli aj 25 rokov po mojom odchode tak ako ja na Teba.
Blíži sa víkend a jar sa hlási o slovo, čo tak si zahrať dobrý futbal. Ale k tomu treba dobrú futbalovu loptu a ja mám už dlhší čas pocit, že najlepšou futbalkou sa stála Cirkev. Môže si do nej kopnúť kto chce, kedy chce a koľko sa mu zachce.
Mala sladkých sedemnásť rokov a bola v 4.ročníku strednej školy.Čakala ju maturita a vstup do dospelostí a predsa nemyslela na seba ale na tých ktorých stretávala najmä na fare v Žakovciach.Chodila tam niekoľko rokov a farár Maroš Kuffa bol jej veľkým vzorom.Bola to pre ňu obrovská škola do života...Najprv tam prišla ako 13 ročná kvôli koňom, ktoré tak veľmi milovala, túto lásku zdedila po svojom dedovi Jožkovi a mojom otcovi, ktorý s koňmi robil celý život.Ale postupne jej prirástli k srdcu najmä ľudia s ktorými sa tam za tie roky stretavala.Boli to rôzne ľudské osudy a jej srdce okrem toho, že po škole tam išla aj pracovať citílo to čo vo svojej školskej práci napísala.A čuduj sa svete ona touto prácou vyhrála 1.miesto v krajskom kole Európa v škole.
Dnes už viem, čo všetko tie Tvoje slová znamenajú. Musela som si to ťažko odžiť...aby som to všetko do bodky snaď pochopila. Učím sa s tym žiť a dúfam, že mate z toho obidvaja veľkú radosť.
to čo všetci veľmi potrebujeme....Svetlo Tvojej lásky Pane, ktorá nám bude svietiť na cestu životom.Svetlo Tvojej lásky, ktorá nás bude hriať v radostiach i v bolestiach a bude nás viesť k Tebe do večností...!!!
Je slovo, ktoré tento svet nerád počuje. Tento svet sa bojí ticha, lebo by v tom tichu počul to čo nechce počuť....
