gabina weissová
Vraj svet je strašne zložitý...
- A prečo ? Veď keď pijem, tak som opitý, strom rastie dohora, svokra je potvora, a rieka uteká s nohami na pleciach.
Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík: Ako z toho von, Psychiatria, Život a psychiatrický stacioná, Aj také sa mi stáva..., Zo života detí, Majka záchranárka, Z mojej kuchyne, Keď ma múza dokopala..., Dostali ma, Súkromné, Nezaradené
- A prečo ? Veď keď pijem, tak som opitý, strom rastie dohora, svokra je potvora, a rieka uteká s nohami na pleciach.
Toto bola veta, ktorú som povedala svojej mame do telefónu na chodbe cvokhausu. Mama na druhej strane asi najprv nechápala a pre istotu sa ešte spýtala: "Kde si?"
Pamätám si na jednu dievčinu. Vraj prišla preto (sama asi nie, rovnako ako ja), lebo veľa a bez prestávky pracovala. V tmavej cimre, nejedla, len robila a robila. A nakoniec jej z toho hrablo. Po príchode na izbu sa zopár krát vyzliekla a obliekla, cúvala cez celú chodbu a kričala. V tú ranu ma napadlo: "No, moja zlatá, pekne sa tu zlož, ty tak skoro domov nepôjdeš!" A išla. Dokonca skôr, ako ja!
Moja krstná bola dcéra mojej babky. Super ženská...Mala tri dcéry (ozaj, vážne píšem "mala", ale o tom až neskôr...) a ako decká sme sa vedeli - s tými tromi dcérami - šalieť do nemoty. Tu je ďalšia moja smutno - veselá spomienka.
V poslednom čase sa mi dosť často pred spaním stáva, že zatvorím oči a...stretávam sa so svojou babkou. Mám tieto návštevy rada, aj keď je babka už dávno v nebi.
Ak Ti ťahá na 41, tak prečítaj! Ak máš viac, uber si, ak menej, kľudne si pridaj. Na veku aj tak nezáleží.
Keď raz budem veľký A budem sa ženiť, Nebudem si musieť Ponožky viac meniť.
Vrchný (vraj Peťo, má to na vizitke v strede hrude) už čaká aj s blokom v ruke na moju objednávku. Sedím v krčme na rohu a po opici zo včera dostávam chuť na riadnu pizzu. Slinky sa mi zbiehajú, vyberám si tú najdelikátnejšiu z ponuky. Pizza mi vraj nerobí dobre ale kašlem na to. Nech mi dnes aj bok vyvalí!
Príbeh o tom, čo sa dialo na polceste od kamarátky Váhy až dovtedy, kým som opäť nenavštívila Záchoda Každodenného.
Tak, ako som sa priatelila svojho času so Záchodom Každodenným, patrila medzi moje dôverníčky aj istá Váha Strašnemalá...
Bol to naozaj môj najlepší kamarát, ba čo viac - milovala som ho! Dávala som mu zo seba takmer všetko, niekdy aj viac, ako vládal uniesť. Trávila som s ním rána, celé dni a neprespaté noci.
Doteraz som videla plakať kvôli mne štyroch chlapov. Že super, a čo viac by som chcela? Ja len, že...
Ahoj, mamča, už je ráno? Niekde som v noci stratil ponožku. Asi v posteli. Nájdeš mi ju?
Je čas olovrantu. Zháňam deti do kuchyne búchaním lyžičky o linku a bojovým pokrikom Óóóólovráááánt!
Sedím spokojne vo vani a na krk si nechávam stekať prúd poriadne horúcej vody. Mám rada, keď je horúca až na hranicu únosnosti. Pomaly sa otvárajú dvere na kúpeľni a zbadám veselý pohľad môjho syna.