gabina weissová
Bol ožratý a kričal: Nechcem ťa už nikdy v živote vidieť!
Má 16 a žije s bulímiou už nejaký ten deň...
Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík: Ako z toho von, Psychiatria, Život a psychiatrický stacioná, Aj také sa mi stáva..., Zo života detí, Majka záchranárka, Z mojej kuchyne, Keď ma múza dokopala..., Dostali ma, Súkromné, Nezaradené
Má 16 a žije s bulímiou už nejaký ten deň...
Viete si predstaviť stav, kedy je vám tak neuveriteľne zle, cítite sa tak veľmi ponížená/ý, cítite strašné zhnusenie, až také, že už túžite iba zomrieť?
Táto veta ma sprevádza celý môj život. A ako sa zdá, ešte ma chvíľu bude...
Prosila ma včera jedna o radu, ako schudnúť "mojím spôsobom". Odmietla som. Nebudem predsa niekomu radiť, ako sa ľahko dostane do sr.čky, keď som v nej kedysi bola a viem, ako smrdí...
(Uaaaau! Nie, ale je to celkom dobrý nápad, tak prečo ma to do pr.ele doteraz nenapadlo?) Po prijatí na psychiatriu som musela najprv odpovedať na niekoľko otázok. Na väčšinu som odpovedala dovtedy už niekoľkokrát, no položili mi jednu, ktorú som doteraz ešte nikdy nepočula.
Máme u nás doma takú knižku...pribudla k nám spolu s prvým dieťatkom. Je to knižka spomienok a spočiatku som do nej zaznamenávala všetko a veľmi poctivo. Prišlo druhé dieťa a...akosi sa zviezlo pri tom prvom. Dnes som tú knihu otvorila a začala som sa celkom dobre baviť...
Historka, ktorú mi vtedy Majka porozprávala, ma celkom vyviedla z miery. Chcelo sa mi veriť, že si ju len vymyslela. Je to totiž jediný príbeh z tých, ktoré mi porozprávala, v ktorom hrala hlavnú zápornú úlohu postavička "od fachu"...
Bol to taký obyčajný deň, kedy som stála pri hrncoch, v dobrej nálade a v ešte lepšej nádeji som sa už videla na večernom stretnutí s kamoškami, mladšie dieťa sa mi tmolilo pri nohách...keď v tom...zazvonil telefón. Volala mi Maca. "Gabi...ja...večer nejdeme...Patrik sa vysypal na motorke..."
Náš synátor je odmalička dieťa, ktoré sa zo zásady všetkého bojí. A najlepšie hneď vopred, ešte kým sa udalosť ani nestala. Stačí spomenúť, že budú mať v škôlke karneval a už je maska - pardon - oheň na streche...
Moja kamoška Majka je záchranárka. Je to moja svedkyňa zo svadby a spolužiačka ešte z gympla. Predtým, než sa jej narodil ten jej zázrak - malá Marienka - pracovala ako zdravotná sestra na oddelení, kam chodia ľudia na dialýzu. Teraz, po materskej je z nej záchranárka. Občas mám ale pocit, že záchranárka potrebuje záchranu sama.
Dnes mi zavolala moja najlepšia kamarátka Monika. Je to mama dvoch detí, veselá kopa a ladíme na rovnakých dĺžkach a šírkach...Naše rozhovory sú väčšinou "uhihňané", no tento bol presne opačný. Telefonát ma poriadne šokol.
Pár ľudí mi napísalo, aby som si skúsila spomenúť, ako to všetko začalo a vlastne - prečo? Ak by to niekomu pomohlo v jeho konaní alebo nekonaní, napísala by som o tom okamžite. Myslím si, že v mojej spovedi nikto nenájde odpovede na svoje otázky. Sú to IBA moje otázky a moje odpovede. Ale bez začiatku by nemohol nasledovať koniec a tak píšem o tom, ako sa to s tým mojím nešťastným hazardovaním so zdravím začalo. Je to kocka vložená do mojej mozaiky života, ktorá by nebola úplnou. Je to kocka veľmi súkromná, pre mňa citlivá ale úprimná. Píšem tak, ako to bolo...
Môj posledný článok bol o tom, ako by ste mi "na to" prišli v časoch extrémneho diétovania. Dnes naznačím, ako to vyzerá v období "extrémneho prežierania sa" a v čase spoznávania všetkých záchodov v širokom okolí.
Toto nemá byť návod. Určite nie pre tie, ktoré tým prechádzajú. Sú totiž dostatočne šikovné a vynaliezavé, aby vám prešli cez rozum a aby vás s prehľadom obalamutili. Anorektičky a bulimičky sú majsterky v klamstvách, vo vynaliezavosti a v kamuflovaní. Tento návod je pre vás. Rodičov, priateľov, priateľky, spolužiakov a spolužiačky...Možno máte jednu takú medzi sebou a keď si budete aj naďalej myslieť, že je všetko v poriadku, že iba trošku chudne, mohlo by byť neskoro...