Poslanec Európskeho Parlamentu za stranu SPOLU. Výbor ENVI a AGRI, špeciálny vyšetrovací výbor pre transport zvierat (ANIT). Ekológ, vedec, vysokoškolský pedagóg, milovník prírody a aktivista. Ide o Život! Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Päť rokov po kalamite je Tichá dolina všetkým možným, len nie sivým lesom. Čas ktorý sme si v tejto doline uzurpovali pre pestovanie našich "zelených" smrekových porastov sa už asi pominul a konečne nastupujú procesy neovplyvňované ľudským zasahovaním, dochádza k regenerácii lesných spoločenstiev na evolučných základoch.
Išiel som lesom, vo vzácnom okamihu, keď sa obloha zrazila s klenbou stromov.
Počuli ste hovorkyňu lesov SR? "Lesy SR používajú na podkôrnikmi poškodené smrečiny v NAPANTe rovnakú látku, akou poľnohospodári viackrát do roka striekajú zemiaky, hrach či obilniny, teda plodiny, ktoré denne konzumujeme". Toto robia v národnom parku? A toto nás má akože upokojiť?!
V rámci ineternetového diskusného fóra, som sa dostal k informácii o rozsahu postrekov proti lykožrútom v našich národných parkoch v roku 2009. Autora príspevku nebudem uvádzať, dúfam že sa preto nenahnevá, no dúfam že sa nenahnevá aj kvôli tomu, že som zverejnil jeho výpoveď v plnom znení.
To čo nás obklopuje je nesmierne zložité. Je pravda, že to všetko funguje na principiálne jednoduchých zákonoch, avšak celý reálny systém nášho sveta sa skladá z tak obrovského množstva vzájomne komunikujúcich prvkov, že výsledkom je nekonečná zložitosť.
Otázka: Chcel by som sa spýtať ochranárov, o čo im v skutočnosti ide? Ide skutočne o ochranu a starostlivosť o les, alebo ochraňujú lykožrúta?
V tomto príspevku uvádzam závery České botanické společnosti týkajúce sa problematiky hospodárenia v českých lesoch. Hovorím len jedno veľké uf a ticho závidím.
Dokážete pečítať text, v ktorom sú písmená v jednotlivých slovách náhodne pomiešané? Zdá sa, že to vôbec nie je veľký problém. Túto schopnosť ľudskej mysle si môžete vyskúšať na ukážke v anglickom (originálnom) a slovenskom texte. Viem, že prichádzam s krížikom po funuse, ale verím, že sa nájde niekto ako ja, kto takýto test vidí prvý krát.
Možno ste niekdy v prírode náhodou obrátili plochý kameň. Možno bola jar a pod kameňom ste vyrušili kolóniu mravcov. Možno ste si všimli že spolu s mravcami sa pod kameňom snaží rýchlo schovať do úkrytu aj drobný podlhovastý do hneda sfarbený chrobák s nápadne zodvihnutým bruškom. Neviem si presne predstaviť pohnútky, ktoré vás viedli k tejto podivuhodnej činnosti, každopádne stretli ste sa s pomerne zriedka vídaným príkladom myrmekofílie - fascinujúcej evolučnej adaptácie.
V prírode existuje veľa stratégií ako žrať a nebyť zožraný. Uniknúť predátorom môžem tak, že som nenápadný, rýchly, skrytý, združujem sa do veľkých skupín alebo vytváram v tele jedovaté látky. Veľmi zaujímavým evolučným prispôsobením je tzv. aposematické mimikry, kedy sa tvárim, že som niekým, kým v skutočnosti nie som - niekým agresívnym, ťažko stráviteľným, jedovatým - niekým ako napr. mravec.
Pri štúdiu literatúry sa človek často stretne s veľmi zaujímavými poznatkami, ktoré možno neprichádzajú v pravej chvíli, ale často je dobré, že vôbec prídu. O to krajšie je, ak poznatky získané solídnymi výskumami a vedcami v zahraničí korešpondujú s presvedčením, ktoré človek z časti intuitívne, z časti na základe skúseností a vedomostí obhajuje v rámci lokálne sa vyskytujúcich problémov a polemík spojených s ich riešením.
Štyri vegetačné obdobia po veternej kalamite v Tatrách zostalo len niekoľko málo percent kalamitného územia nespracovaných. Už štyri roky tu prebieha prirodzená sekundárna sukcesia, v rámci ktorej dochádza k obnovovaniu narušeného lesa. Niekto vidí v tomto procese prezentáciu efektivity prírodných mechanizmov, niekto iný upozorňuje na daný problém ako na nebezpečný experiment. K slovu sa dostávajú emócie, rétorika, sila. Aj preto som sa koncom jesene v roku 2008 podujal spolu s kolegami na objektívne zhodnotenie stavu lesných ekosystémov Tichej doliny. Stručnú podobu výsledkov z výskumu uvádzam v tomto príspevku.
Pri spore o Tichú a Kôprovú dolinu v Tatrách sa zvádza tuhý argumentačný boj medzi zástancami pasívneho a aktívneho manažmentu. Každá strana sa v tejto diskusii snaží presvedčiť o vhodnosti svojho postupu, pritom často prezentuje svôj pohľad na vec účelovo a neobjektívne. Výhody postupov sú zdôrazňované, možné riziká a negatívne dopady na ekosystémy sú spomínané len okrajovo, alebo vôbec. Vzhľadom na to, že väčšina územia predmetných dolín sa v súčasnosti vyvíja v podmienkach pasívneho manažmentu, máme vzácnu príležitosť zhodnotiť vplyv a dôsledky oboch manažmentov v rámci jedného dolinového systému. Objektívne porovnanie ponechaných a spracovaných kalamitných plôch je jedinou cestou pri funkčnom a zodpovednom rozhodovaní o osude týchto dolín.
V záujme každého organizmu na našej planéte je preniesť svoj genetický materiál do ďalšej generácie a zabezpečiť tak kontinuitu svojich génov. Preto máme potomstvo a staráme sa oň, dokonca sa dokážeme v prospech potomstva obetovať. Zdá sa však, že robotnice mravcov na svoje potomstvo zanevreli a radšej venujú celú svoju životnú energiu starostlivosti o svoje sestry - potomstvo kráľovnej. Na prvý pohľad je to prejav osobnej obety v prospech dobra kolónie, avšak v skutočnosti ide o skryté genetické sebectvo mravčích robotníc.
Pred písaním tohto článku som chvíľku pátral po odkazoch na mravce v rámci sme-čka. Vcelku ma prekvapilo množstvo rôznych blogov, ktoré sa spájali s mravcami aspoň názvom. Potvrdilo sa teda, že o mravcoch skutočne vieme a vnímame ich aj ako laici. Niet sa ani veľmi prečo čudovať, ide o najpočetnejší hmyz, ktorý preniká dokonca aj do spální. Na druhej strane, nenašiel som, snáď až na dve výnimky, žiadny článok, ktorý by mravce riešil podrobnejšie. To je zas dôkazom toho, že na Slovensku odborníkov na mravce takmer niet. Nuž a keďže v tomto smere predstavujem na Slovensku špičku (samozrejme v kontexte slovenskej provinčnosti), rád by som uviedol zopár skutočností, ktoré by vás mohli zaujať.
Už dlhšiu dobu si lámem hlavu nad vyjadrením nášho pána premiéra o katastrofe v Tichej doline a preháňajúcich ochranároch. Neviem akosi stráviť rezolútnosť jeho názoru, ani odvahu s akou sa vyjadril k veciam mimo jeho špecializácie. Som ekológ a o danom probléme mám aký taký prehľad. Avšak vystúpiť pred národom s verejným vyjadrením o tak zložitom probléme, len na základe jednej kratučkej návštevy lokality a jednostranného informovania o probléme, by som sa v živote neodvážil! Klobúk dole!
Slovensko je mystická krajina, malá a tajomná. Takí boli aj jej ľudia. Taký bol aj každý jeden z nás - ešte ako dieťa. V súčasnosti sme tajomní čím ďalej menej. Stratou našej mystiky však strácame omnoho viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Pri vášnivých rozpravách o osude slovenských lesov často lesnícka strana argumentuje tým, že generácie lesníkov sa zaslúžili o les, ktorý v súčasnosti chcú ochranári chrániť, tak povediac bez lesníkov. V podstate sa všetky spory vedú o tom, či do lesov zasahovať alebo nie. Osobne si myslím, že ide o veľmi zložitú otázku, vyžadujúcu si komplexný prístup a špecifické riešenie. Na druhej strane som presvedčený o tom, že nezasahovanie do lesov môže v určitých podmienkach ochrane prírody veľmi škodiť.
Mŕtve drevo v lese - pre mnohých synonymum smrti a rozkladu, zdroj nákazy. Pre dobrého lesného hospodára zbytočná finančná strata a dôvod na veľké upratovanie. Pre maliara a fotografa objekt inšpirácie. Pre ekológa, biológa a prírodovedca podstata biologickej pestrosti a žriedlo života.
Podľa zákona o ochrane prírody je národný park nadregionálnym biocentrom a najvýznamnejším prírodným dedičstvom, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Ak si v kontexte dnešného prístupu ku chráneným územiam niekto myslí, že toto zákonné ustanovenie je reflektované v slovenskej realite, asi veľmi nechodí do lesa.
