Zuzana Herich
O bolesti
Bývali v malom mestečku, v malom byte, v ich malom svete. Už nevládala. Rakovina sa jej rozšírila do celej brušnej dutiny. Zúfalstvo ho položilo na kolená. Nevedel, ako ďalej.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené
Skutočné príbehy
Zuzana Herich
O odpadkoch
Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš. Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na Slovensku.
Zuzana Herich
O jedle a vedre
Keď chlapci dojedia, uložia príbor správne na tanier, poďakujú a rýchlosťou svetla zmiznú vo svojej izbe. Vkladám riad do umývačky, utriem stôl a zasuniem stoličky. Myslím, že je čas na zmenu.
Zuzana Herich
O krutých socialistických koncoch a kapitalistických začiatkoch
Môj otec pracoval v elektrárni. Keď som bola malá, občas ma so sebou brával. Pravdepodobne preto, že som nemohla zostať doma sama. Nenávidela som to tam.
Zuzana Herich
O dokonalých deťoch
Sedela som s vlastnými myšlienkami na chodbe nemocnice, keď vošla mladá rodina. Pozdravili sme sa a usmiali sa na seba. Malá kvapka empatie. Starší chlapček bol vo veku približne 5 rokov.
Zuzana Herich
Anesteziológ
Aj keď si to mnohí myslia, pre prácu lekára v Nemecku nie je mzda jedinou motiváciou. Akýkoľvek pracovný výkon ovplyvňuje niekoľko dôležitých faktorov súčasne.
Zuzana Herich
Život s dvoma deťmi
Mať viac ako jedno dieťa, otvára rodičom, ale i deťom úplne novú dimenziu. Vlastne sa mení všetko. Súrodenci sú často veľmi odlišní. Zatiaľ som nestretla mamu, ktorá by mala povahovo rovnaké deti.
Zuzana Herich
O tom, ako nezošalieť (s deťmi ) pri nákupoch
Začiatky boli brilantne jednoduché. Mladšieho som nasúkala do nákupného košíka, do rúk mu strčila teplý praclík (rožky v Nemecku nedostať).
Zuzana Herich
Deti, sex a veci s tým súvisiace
Vonku je už novembrovo. Pri nekonečných pobytoch v lese po nejakom čase oziaba už aj v hrubej vetrovke. Chcelo by to niekam do tepla.
Zuzana Herich
Chceš niečo vidieť?
Pre deti je mnoho vecí príliš abstraktných. O fyzike nehovoriac... Tuho objímaní týmto poznaním bojujeme po ich boku na fronte nekonečnej paľby tém, kým derú školské lavice.
Zuzana Herich
Znamenajú deti koniec kariéry?
Debatuje sa o tom aj v Nemecku. A nie málo. A je jasné, prečo. Pôrodnosť klesá, prvorodičky sú stále staršie ročníky. Takmer zbytočná filozofia. Štatistika neklame
Zuzana Herich
Škôlka v lese. Kto to kedy videl.
Každý deň je pre teba ako rodiča rovnaký. Prinesieš deti do parku na ôsmu, my s nimi pôjdeme do lesa a od pol druhej do druhej si ich môžeš vyzdvihnúť. Počkaj, to ste v kuse v lese? Za každého počasia? Áno. Vždy. Aj keď prší alebo sneží. Najdôležitejšie je správne oblečenie, ale deti s tým nemajú žiadny problém a páči sa im to. Hotovo. Je to zaujímavé. A čo tam robíte?
Zuzana Herich
To vážne? (Alebo Pod lampou je najväčšia tma)
Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Litva, Grécko, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Taliansko. A Slovensko. Aj my. Lebo to tak chceme a na veky vekov a nikdy inak. Ešte aj Česi to dali. Aj Maďari. Ale my nie. Budeme sa biť do hrude a just. Dokážeme im, že nemajú nárok. Radšej sa zase vycikáme proti vetru a hrdo, s mokrými gaťami a topánkami, budeme stáť v menšine.
Zuzana Herich
O semafóroch a múre
História národa je vážna vec. Orientovať sa v nej patrí k indikátorom všeobecného vzdelania a koniec koncov, veľa naučí. Nemecko si v uplynulých dňoch pripomenulo 25. výročie pádu berlínskeho múru. A my na Slovensku veľmi dobre vieme, (snáď o tom tuší aj mládež), o čom to celé bolo. Či to prinieslo želaný efekt...nech si odpovie každý sám. Berlín bol v tom cez víkend po uši. Oslavy, predstavenia, galérie, kultúra, politika...všetko o výročí. Aj semafóry.
Zuzana Herich
O tom, čo sa ma pýtajú v mailoch
Otázky, ktoré sú mi ohľadom života v Nemecku v mailoch kladené, sa spravidla opakujú. Tým nechcem znížiť ich dôležitosť, ale pretože ide o zásadné veci, je ich zhoda celkom pochopiteľná. Nie vždy sa mi podarí na všetky zodpovedať, tak to skúsim v blogu.
reklama
Zuzana Herich
O vani, zuboch a rozume
Tieto dni máme fokus na zuby. U zubára ho upútala veľká sklenená vitrína a v nej pyramída potravín obsahujúcich cukor. Bol prekvapený, že tam okrem koly, karamelovej tyčinky a kociek cukru, zbadal aj kečup. Chcel vedieť, prečo. Veď tam sú iba popučené paradajky.
Zuzana Herich
O tom, prečo milujeme les
Zase je to tu. Volám to monzúnové obdobie. Začína v októbri a končí približne v marci. Sneží tu veľmi málo. Vlastne, zimu ako takú som za tie dva roky takmer nezaregistrovala. Pamätám si jemný poprašok minulý rok. Deti plakali od šťastia, že konečne môžu na sánky. Potom plakali ešte viac, lebo som im vysvetlila, že je to ešte na sánky málo. No moje materinské srdce sa pri ich hrachových slzách roztopilo ako maslo na horúcom toaste a súhlasila som. Sánky škrípali na betóne, bola som spotená a na pokraji zúfalstva, ale deti boli šťastné.
Zuzana Herich
Láska
Pondelok, prvý týždeň. Miško v škôlke celý deň, Filip iba hodinu. Adaptačnú. Beriem ho domov. Veľmi sa teší. Deti v škôlke ešte nepozná. V predsieni sa hodí na zem a vyzúva sa. Zabúda na uloženie topánok, zostávajú jedna meter od druhej. Uteká do detskej. Pri behu dupe ako sloníča. V jej strede sa zastaví na pár sekúnd a obzerá sa. Vylezie na posteľ a nazrie poza skriňu, najobľúbenejšiu skrýšu pri schovávačke. Pozerá za dvere. Vychádza zo svojej izby a beží do obývačky. Hľadí na vypnutý televízor. Aj za dverami v obývačke je prázdno. Letí do kúpelne. Skontroluje sprchovací kút. Vyzliekam si sveter, odkladám topánky. Zastaví sa pri mne, nalepí na mňa svoje veľké čierne oči a pýta sa. „Kde je Miško?“ „Miško je v škôlke.“ Ústa naberajú kurz obráteného U, oči zvlhnú od sĺz. „Prečo?“ Čupnem si k nemu a pohladím ho po vlasoch. „Pretože všetky deti sú v škôlke. Už je nový školský rok.“ Rozplače sa. „Ja chcem ísť za Miškom. Nechcem byť doma sám.“
Zuzana Herich
O „selfie“, fitku a o Česku
No čo? Už máte svoju selfie? Nie? Naozaj? Ani žiadnu skupinovú? Lebo všetky snímky, ktoré sa urobia z natiahnutej ruky do digitálneho fotoaparátu a cez šikovné telefóny, sú presne ony. Akurát sa tam šikovne vloží slovo „group“. Vážny fenomén a pre psychológov hotová bašta. Môžeme si myslieť, čo len chceme, ale sú tu. A všade. A s kadekým. Tak či onak, pridala som sa. Komické? Infantilné? Možno. Neriešim. Dovolím si tvrdiť, že ma to netrápi. Som zástancom myšlienky, nech si každý robí čo chce.
Zuzana Herich
Človečina
Toto leto bolo s deťmi na Slovensku dlhé. Okolnosti, kongres, babky a dedkovia. Výletov slušný balík a pekne poctivo od Domaše, cez Tatry, skvelých priateľov, až po rozvetvenú rodinu. Harddisk plný fotiek, vzácne stretnutia a dobré vínko. Verbálny kapitál natívneho charakteru s pevnou pôdou pod nohami. Takmer perfektné.
