Anna Strachan
Hore
Tatranská elektrická železnica, chlapec s ráštepom vo vetrovke Protest mi vraví: jasné, jasné, že si sadni, veľa snehu, myslím si, že sneh až za obzor, veľa snehu, obviažeme sa ním, vyváľame sa v ňom, deti sedia a hrajú karty, jedia desiatu, chlieb v celofáne, ruksaky, čižmy s kožušinou, štvorica žien mlčí a číta časopisy, štvorhviezdičkový hotel, zelenú Feliciu šmýka na zasneženej ceste, pes sediaci na zastávke možno teraz myslí na teplý Egypt, alebo na granule, alebo na suku, najlepšiu suku v popradskom okrese, bude hľadať, mesto Vysoké Tatry, nastúpi pár v lyžiarskych kombinézach a deti, čo hrali karty vystupujú v Starom Smokovci, bdelosť, prst by chcel byť teraz namočený v tekutom kakau, v čokoláde, chcel by sa dotknúť jazyka, ruky by sa chceli ponoriť do vody, aj stehná by to chceli, aj tvár, sneh na nás, keď vystúpime,
