"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
V hľadisku bábkovej sály so slanými rybkami v taške, nenapijeme sa citrónovej minerálky, rukavice mám pod nohami a 5x2 film, svadobné šaty Marion, hudba, umývačka riadu, drobný Nicolas, more, osamelosť - ako to už u Fr. Ozona býva. Je mi smutno, ale necítim bolesť, necítim telesnosť, hoci on sa vyjadruje telom, nič ma nedusí, lebo smútok nemusí byť, lebo toto nie je beznádej. Vonku hurhaj a večer ohňostroj, vtedy sestry vyťahujú žalúzie a pozerajú sa na toľkú krásu.
Spím od polnoci do rána a kým zaspím počúvam sneh, ak padá, zalovím v pamäti a tam pochúťky, tichý dom a otvorené dvere do vedľajšej izby, tlie oheň, žeravé uhlíky, hlava pod vankúš a nohy pod perinou, Salinger by napísal texty plné farieb a oheň by nazval inak, než oheň, myslím na Salingera a na banánové rybky, na newyorský byt a plná štedrosti zaspím, povzbudila som sa Pýchou a predsudkom od desiatej, pri malom svetielku a neviem, či sa mi páčilo, len povzdych a pôsobivé šaty Elizabeth Bennetovej, Zázračnica v letnom článku písala, že sa jej páčilo, tak som chcela, nech sa aj mne páči,
Nesiem si domov Mickiewicza. Keď tomu jazyku ešte celkom nerozumiem, obzriem si aspoň obrázky. Vrchol dňa, nespavosť kvôli káve v kine, vyložené nohy, umelý biely a žltý náramok. Padajú z rúk, padajú k plastovému poháru z kávy, kým Jodie Foster počúva newyorské ulice, hotel Plaza, svoju vlastnú nespavosť. Tí za mnou sa smejú na vtipoch o piškótach, že sa mrvia, ako sa mrvia, či čo, mažem v telefóne správy a všetci počúvame Enyiu, vždy pred filmom ju púšťajú. A po filme si oblečiem kabát a pozbieram odpadky okolo seba, zaviažem si šnúrky a tie náramky hodím do tašky. A mám dosť a nechcem aby mi nejaký muž otvoril dvere a povedal niečo ako nech sa páči alebo prosím, alebo akúkoľvek galantnosť. Želanie sa plní, dôsledne, že som na ulici sama a novembrová para z úst, nie ľad, ale obyčajná vlhkosť, klasicizmus v synagóge, nijaký idealizmus z klasicizmu tu, vianočné stromčeky pred obchodom, ružový neón T-com, telefónne búdky pri pošte, rozopnutý kabát, keď si vravím, že dobre, že vlastne veľmi dobre, že som nešla do toho kina na bicykli. Nevyzerám vyzývavo. Povedal by, že tie kozy sú ešte menšie, než kozy Kate Moss. A použil by iný vyraz, možno iné zviera, nie kozy, kt
V mysli niečo ako cibule, ošúpané, aromatické, že keď varím takú polievku, dlho, dlho po jej zovretí si umývam ruky, nech necítim cibuľu, nech necítim zeleninu, nech nie som jej otrokyňou. Tak mám v mysli, ale dnes cibuľu chcem, blízko ľad, ktorý sa roztopil a ja som mohla ísť do tých všetkých bánk a k tým dvom zubárkam na bicykli v sukni a obzerala som si hory ako bižutériu, so záujmom, ako modré kamienky do uší, kúpila som si hnedý krém na topánky a mala som z neho špinavé ruky,
Oco pozerá Nechajte maličkých , po dánsky+slovenské titulky, máme na 2. poschodí psa, Pes Baskervillský povedala Krpatá a Krpec zatiaľ písal ceruzkou do nejakej knižky C.G.Jungmanna, na jeho stole kresby a štetce, ceruzky, hrnček so studeným podbeľovým čajom, ja by som si poprosila púpavu, mať z nej žltý nos sediac na posteli v našej izbe na 8.poschodí, kde sme včera chceli naladiť rádio FM, lebo tam nehrajú len shity (viď Rihanna), ale aj Feist, osobitá Feist,
Dom sa hemží ľuďmi, kolínska voda, veľa topánok, poháre zo skla, rôzne veľkosti, berieme návštevníkom kabáty a predstavujeme sa, ja som táto dcéra a starká vraví: toto je moja vnučka, tamto je najmladšia vnučka, starká má fialové šaty a aj fialové pančuchy mala pripravené, rýchlik, vymenila fialové za čierne, ľudia sa usádzajú a rozprávajú sa, štrngajú poháre a šumí minerálka, ľudia sedia, chodia na wc a aj fajčiť, aj do našej záhrady a pes Belka sa motá, Belka ovoniava,
Zablatené topánky a zablatené nohavice, na stanici sa pozerám na vzduch, na zamilované dvojice, na tabak, obzerajú si moje špinavé topánky, pred siedmou sme sa ponáhľali cez blato dole, dole, lúka s bylinkami v júli, žena, čo tam čítala a pásla kravu, hrad na kopci, ráno v hmle, ponáhľame sa a v autobuse sa uložím, dozadu, jeme pirohy a spíme, vystieram sa a vyzúvam si ponožky, v uličke bosé nohy, horúci vzduch, z ktorého sa mi chce vracať, peroxidové vlasy dievčaťa na sedačke predo mnou, otrasne veľa prsteňov a otrasná reč, zatiahnutý záves
Krpec ma v pohároch na zaváranie uložené štetce, veľa štetcov, vytvárajú kytice, dnes som pozerala na fotky, nepochybne veľké rozmery, tváre ľudí, keď hľadia na monitory počítača, fotky odfotené mobilom, prechádzala som sa pomedzi ne a pani, ktorá mi odtrhla zo vstupenky ústrižok sa ma pýtala, či som sama, či nie som s tým mužom, čo tu bol, vošla som tam, do galérie a počula som splachovanie záchoda, ten priestor, kde moje sestry mávali vystúpenia, hrali na klavíri, na flaute a my sme im kúpili kvety, sestry v šatách a v priliehavých pančuškách, vždy po ich vystúpení sme šli do cukrárne,
Sneh s dažďom, o hodinu len sneh a vietor, z oblečenia sa odtrhne gombík, dierku maskujem zeleným šálom, oproti mne ľudia a veľké dáždniky pred ich tvárami, žena v tvídovej sukni a trendových čižmách nad členky, stojí za sklom svojho obchodu s pánskom konfekciou, pančuchy na jej nohách, hladký účes, padá sneh na mokré lístie, na kapoty áut, na moje vlasy bez čiapky, na vlasy, z ktorých razí kaderníctvo a tie peny a tužidlá a kúsok gélu, kondicionér, fén, čokoláda, ktorá ležala pri pokladni, s orieškami, s lahodnými orieškami a ja som sa jej nesmela dotknúť, hoci neverím, že kaderníčky by mi povedali nie.
Vydať sa na spoločnú cestu životom, vydať sa ako píšu na pohľadniciach so zlatými holubicami, svadby v sobotu, ružová stužka vo vlasoch dieťaťa, splývam a som preexponovaná, ráno sa teplo oblečieme a vo veľkom skladáme servítky a ukladáme do možno kryštálových mís hrozno, banány, na rieke vidím labuť, káčera, kovový lesk, nalievam kvetom vodu, nosím malé vázy s bielymi kvetmi, svietniky, biele obrusy, príde Sára a vraví, že tieto vidličky nie sú dobré, lebo si minule niekto takouto vidličkou zranil jasno, vážne prikyvujeme, dávame jej zapravdu,
Vyrezávam z dní práve to, čo sa mi páči, čo je pre mňa výstižné, sedím plná akejsi šťavy na posteli, blízko je parapetná doska a čierne bobuľky, čakám na nejaký výstrel, ktorý by narušil ticho, pohybujúcu sa vodu v radiátore, výstrel by zabil nejakého holuba a ja by som sa pozerala ako padá k zemi, ako tam zastane a nejaký pes pudlík ho ovonia, čakám na vlhký dotyk hmly, na krídla vrán a práve tej sýkorky, čo chodí každé ráno na naše okno, intímne vzruchy, remeslo ich zobania, pocit, že vybuchnem, že sa roztopím, že zomriem a ožijem v bielych šatách,
Po dlhom čase riešim chemickú rovnicu, vyrovnať strany, aj tak to neviem, nerozmýšľam nad tým, ležím na posteli, keď sa stmieva, sme vystavení štekajúcim psom a tie slivky, čo tu mohli počas leta rásť sú už slivovicou, ležím a rezance v miske budú blatom, hudba Feist, suché javorové listy v pohári na zaváranie, prvý tohtoročný gaštan na parapete, matný a nie lesklý, podlhovastý obrázok z kalendára, more a plachetnice, napísané Červen 2007.
Sypem si na buchty kakao zmiešané s cukrom, do pohára lejem studené mlieko, pohybujem sa a zostávajú po mne mokré odtlačky nôh, sladký kečup a biele obálky na stole, forma, v ktorej som upiekla koláč, ticho, ktoré vnímam a nechcem ho zadusiť, umlčať to, čo sa deje vo mne, nezabiť to výrečnosťou,
Ideme v aute a pozeráme na nebo, oranžová a vtáky, žeriav, svetlá v nových bytovkách, trojjazyčný nápis na obchode s ázijským textilom, zotmie sa a obláčiky pary z úst, mám sukňu a pančuchy odseknuté pod kolenami, chcelo by to klzisko, rukavice, biele korčule, nové a niekoho, kto by ma len dvíhal a točil a ja by som nemusela robiť nič, žiadny axel, žiadne Billmanovej piruety, potom by sme sa naháňali a hrali hokej, s čiernym pukom a puk by nezabil nikoho, nijaké americké šadiónové NHL príbehy, hráčov by sme nepredávali, len by sme sa kĺzali a
Vyhladnuté brucho a pocity, že je zabitý deň, že sa zle písalo, hoci sa chcelo, že najradšej by som bola s tebou a piekla ten tekvicový chlieb, ako teraz, že by sme si nepozreli nijaký film, robili by sme fotky v prítmí izby, tancovali by sme a ja by som si obliekla tie čierne šaty, čo sa ti páčia, čo máš rád a
Hádžem mame do úst pukance, či sa trafím, či to pôjde, medzi tým Sylvester Stallone (hero, hero) zachraňuje ľudské životy, praská oheň a pijeme víno, biele suché, čo vyzerá svetložlto. Jeden film horší ako druhý, romantika Rosamundy Pilcherovej, vkladáme repliky, rozprávame sa o šteňatách, o tom póre, z ktorého mi je teraz zle,
Namiesto výletu do hôr dážď, oco šiel, aj s P., sedeli na Podbanskom, kým neprestane, kým neustane ten dážď, a potom tam šli, hore, ja hlúpa doma triedim odpad a vozím ho do zberne na bicykli, papier, papier lieta a oblaky sa menia na tuhomodrú oblohu, z rýchlosti a zimy ma bolia uši, vystrčí sa Choč a grgá sa mi šalátom, tým pórom v ňom, obieham mláky a podo mnou blato, zablatené tenisky, kravy na lúke, stúpanie do kopca, stromy okolo cesty, alej, vietor, dym,
Myslím na to aj vtedy, keď chlapec s vlasmi po plecia, chlapec v kovbojských topánkach zahrá na Fender Nothing Else Matters, vybrnká, keď hojdám pohárikom s demänovkou a hladina tekutiny sa pohybuje sem a tam, keď fúka vietor a nad Váhom poletujú čajky, hladina Váhu vysoká, vrchol Poludnice v oblakoch a zjazdovka na jej svahu zelená a zatočená. Červené servítky, kytice a muži v kravatách, ladies nie až tak veľmi v gala, na šaty s holým chrbtom je zima, aj na nohy bez silóniek, hoci to mám najradšej, nohy bez silóniek, tak na ples, ignorácia fopa. Príde dieťa, ku mne, zasmeje sa a vraví mi: ty jedna vegetariánka! A ja nie som, počul to, vyslovil to.
Toľko je peny, že kopem do nej a nad kachličkami až po strop sa tvoria oblaky. Je zima, na horách sneh, nosím šál s brmbolcami a v kúpeľni je chladno, zubná pasta od detí, wild berries, otrasne sladká, otrasne ružová. Pálim sviečky a kahance mysliac si, že to vydáva teplo, vyzerajú tak, že hrejú, keď je tma a sviečky vyžarujú svetlo, vidno moje oblaky, biele, biele a praskajúce. Hľadám tričko, po celom dome, neviem, kde som ho položila, niekde stratila, vravia : obleč sa, pozerám do zrkadla a v tom vlhku ma napadne : vaša pleť potrebuje kyslík, reklamy, kampane, nátlak.
Doviezli práčku, Siemens namiesto Bosch, lebo Bosch nebola na sklade, lebo to nejako poplietli, Bosch má vraj aj tak drahé náhradné diely, tak tvrdia opravári. Odliepala som z nej pásku, operie 6 kg a pozorne ju všetci sledujú, chcem mať raz takú, svoju, biela, dávať tam Calgon a skúšať testom tvrdosť vody, navoliť program a potom sedieť pri práčke, ako kučeravá Felicity v New Yorku.
