Anna Strachan
Cililing
Žiarenie pôsobí na moje stavce. Aj na plavky ukryté niekde v poličke, plavky, čo skrývajú moju bojazlivosť vystúpiť nahá na piedestál. Zadržiavam dych pri pohľadoch na nový sneh v horách, na novú bielu spojenú s duševnou vyrovnanosťou a pozorujem vlny, v tej žiare slnka to cítiť, že sa vlní svet. Kým čakám, čítam o moslimoch a o zážitkoch z ďalekých ciest, že čo jedli, či je chlieb sladký, že stratili mapu a kúpili si jantárové náhrdelníky. Po čakaní oslepí slnko, chýbajú tmavé okuliare a vanilková zmrzlina zatočená v kornútku, špiním si ruky, keď zamykám bicykel, mám žlté pančuchy a mama vravela, že sú pekné. Že je to okrová a nie žltá.