Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

vlny

Cililing

Anna Strachan

Cililing

Žiarenie pôsobí na moje stavce. Aj na plavky ukryté niekde v poličke, plavky, čo skrývajú moju bojazlivosť vystúpiť nahá na piedestál. Zadržiavam dych pri pohľadoch na nový sneh v horách, na novú bielu spojenú s duševnou vyrovnanosťou a pozorujem vlny, v tej žiare slnka to cítiť, že sa vlní svet. Kým čakám, čítam o moslimoch a o zážitkoch z ďalekých ciest, že čo jedli, či je chlieb sladký, že stratili mapu a kúpili si jantárové náhrdelníky. Po čakaní oslepí slnko, chýbajú tmavé okuliare a vanilková zmrzlina zatočená v kornútku, špiním si ruky, keď zamykám bicykel, mám žlté pančuchy a mama vravela, že sú pekné. Že je to okrová a nie žltá.

  • 6. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Takto je

Anna Strachan

Takto je

Áno, teraz je večer a pri mne sestrina učebnica s ľudskými orgánmi, namaľované oko s monumentálnou zrenicou, klopkám chodidlami v rytme hudby a fľaška z grepového džúsu sa na stole trasie, možno spadne a rozbije sa a možno sa tak nestane. Teraz je zrazu obdobie prechodov. Z ranného tepla chladný vzduch, že chodím s rukavicami na rukách a kapucňou na hlave, chodím na bicykli a do košíka ukladám pančuchy, pleťovú vodu, škatuľky s Panadolom, suší sa mi oblečenie a ja potom, tesne pred tmou chodím po dome a zbieram ho do náručia, ponožky, sveter s gombíkmi, žltá vlna, na stole je kečup, na obruse škvrna, v mojich ústach len

  • 5. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 21
Kúsok

Anna Strachan

Kúsok

Pod zadkom mám vankúš, aby nebolo chladno a namiesto čítania básní Y. Amichaia na zajtrajší seminár sedím a pozerám sa na červené svetielko END na umývačke riadu. Prídu sem a hovoria a by som ten riad povykladala, prídu a odídu, zoberú si niečo jesť, jablko, teplý chlieb, pri ktorom leží nôž a potom mi napadne, že sa tu zabíjalo. Hlúposti, samé hlúposti. Zdá sa, že nemám, čo povedať. Že nechcem nič, ani dážď so snehom, ani ľudí, čo som videla a oni sa ma pýtali, ako sa mám, čo robím, či chodím na vysokú školu. Vtedy tam bolo veľa detí, čo krivili tváre nevďačnosťou, dupanie, výkriky, aj tie, čo sa len prechádzali, držali si v ruke štrikované čiapky a spievali pesničky. Vtedy sa z dažďa stal mokrý sneh a topil sa na chodníku, zbadala som holuba a ľudí v cukrárni, ako jedli čokoládovú roládu, veterník a pili bohviečo, do šálok nevidno. Hovorila som si, že je to dobré, všetky koláče s polevami, orieškami, tvarohom, tie bodové svetlá, vešiaky plné kabátov a pestrých detských vetroviek, pršalo, veľmi, žmurkala som a mala som oči plné tej vody, toho dažďa, stretla som chlapcov s novinami a pozrela som si dve výstavy v galérii, to je všetko, všetko. Pod zadkom mám vankúš, vystriem si nohy

  • 2. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Every Day Is a Winding Road

Anna Strachan

Every Day Is a Winding Road

Kráčame, keď prší, látky sajú vlhkosť. Bolo by treba vziať si taxík, otvoriť biele auto a viezť sa v ňom, brzdiť na semaforoch, počuť vŕzganie stieračov, keď tam človek sedí na zadnom sedadle, pripútaný s plastovým pohárikom s kávou v ruke, ako keď tí, čo sa mali zúčastniť svadby sedeli v newyorskom taxíku, kniha Do výšok dvíhajte krov, tesári, tŕpnutie, či káva nevyšplechne, či nebude teplý fľak na teplom bruchu. Z hot-dogu kvapká kečup, červený a lepkavý, kvapká tým ľuďom, čo prechádzajú popri pošte, popod gaštany pri kvetinárstve, celofán, orchidea, žlté ruže a voda, narcisy v črepníkoch a kvetinárka so strieborným prsteňom, na zemi kečup pristupený opätkom, hnedou teniskou converse, kráčame po schodoch, zoberiem si z pošty ružové cukríky a potom pľujem ich neznesiteľnú sladkosť, tie cyklaménové farby a syntetické maliny.

  • 29. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 024x
  • 8
O tom, čo bolo dnes

Anna Strachan

O tom, čo bolo dnes

Chcem povedať, že sedím v kuchyni, pijem čaj a čítam si, hoci to tak nie je. V kuchyni sú na radiátore zavesené červené ponožky, termo prádlo a utierky na riad, je tam zlé svetlo, mama dnes tak povedala, chladnička bzučí a na stole je jeden grep. Vstanem od sestrinho počítača, ako šetrič jej fotky z Prahy, stojím pri umývačke v sukni a čiernych pančuchách a pozerám sa do tmy za oknom.

  • 23. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
Sunday, sunday +

Anna Strachan

Sunday, sunday +

  • 17. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Sunday, sunday

Anna Strachan

Sunday, sunday

Hovoríme potichu a mňa štípu z cibule oči. Krájam ju, olej, zmrazený špenát, čo sa topí, omrznuté okná, mínus 17. Mrkva na kolieska, tupé nože, čo z prstov neurobia krv, na čiernych hodinách biele čísla, na chladničke magnetky. Kým  mi z postele trčali nohy, kráčali po dome v lyžiarkach a keď prišlo auto s plným kufrom krikľavých lyží, zapli si vetrovky a potom som počula už len ich tlmené hlasy, gumy kolies na snehu, kľúč v zapaľovaní.

  • 17. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
?

Anna Strachan

?

Buchla som si hlavu a teraz mám v nej červenú zaschnutú dierku. Ukazujem to Terezke, kým hudba tmavej Carly Werner tu, Terezka si chystá farby, vyškrabe cviklu z misky, pri mizernom svetle maľovanie kvetináčov. Uvaríme čaj, medovku napríklad, keď spieva Into the night chcem íst na Nový Zéland, aj príbuzní tam žili, kým sa nepresťahovali do Brisbane. Wellington, hory, farby a tak.

  • 7. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
There

Anna Strachan

There

Niekedy to tam vonia nárečiami a pravoslávim, glg vody, keď povedia tie slová, tak myslím na čepeľ noža a na zabíjanie, na zemi je sneh so škvrnami žltej, moč, psy, zvieratá, staré ženy s francúzskymi barlami, kabáty s kožušinou, tí, čo jedia pizzu pozerajú za sklo, na ulicu, na audi, do ktorého chcem kopnúť, lebo ničí výhľad, ničí súlad, treba, aby mi povedal: skonsoliduj sa, buď mierna ty zlý čert, ach tie žliabky, tie ryhy tvojho tela.

  • 30. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 24
Subjective

Anna Strachan

Subjective

Očakávané secondhandové dobrodružstvo, oblečenie pre mamu, ja jej nosím a ona si skúša, jej silueta v zrkadle, zaťahuje záves, ja ho odtiahnem. Pozerám si tie šaty, aj čipkované nohavičky, čižmy na opätkoch, záclony na kôpkach, prídu ženy s taškami, vyzlečú si kabáty a familiárne rozprávajú o práci, o deťoch, vravia: toto je dobré, toto vezmem dcére, toto je jej štýl, toto je skvelé.

  • 22. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 17
Natural

Anna Strachan

Natural

Smer nad lúku, vysoko, cez blato, ten muž so ženou, čo kráčali po ceste sa ma pýtali, či sa mi cesty zunovali a či hľadám niečo nové, vravela som, že idem za výhľadom, hory som tam hore vnímala ako vľúdne, pedantné, svetlooranžové, vyplašila som srnky, boli na dotyk a potom už len ich biele zadky, nenútené vlny lúk pod vrchmi, sychravé lesy, biela veža kostola v diaľke.

  • 15. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 281x
  • 11
.

Anna Strachan

.

Výborne sa spalo, vravím si tak teraz každé ráno, už som navyknutá na to počasie, môžem sa vo vetrovke bicyklovať, oco vraví, že bude defekt a ja, že nie, kúpila som .týždeň a vyspovedala sa, kráčali sme po vlhku, šíria sa choroby a všade tiene a ľudia navyknutí na tmu od pol piatej. Január je temný, bujnejú a striekajú vo mne pestré bunky a dnes som videla našu mačku, po pár týždňoch, opäť tučná, lesklá, niekedy sa stane, že mlieko pre ňu zamrzne a ja ho ho topím, rozbíjam ľad, kým ona sedí blízko mňa s tým dlhým chvostom a s mačatami v bruchu.

  • 14. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
To stádo pocitov

Anna Strachan

To stádo pocitov

Čítala som si v tom dome, článok Jany Kirschner o jej roku 2006, predtým som odhrnula sneh z mosta a z chodníka pred domom, taká sentimentálna krajinka, dymí sa tam z komínov, veľa snehu, koza a sliepky, slnko svieti z juhu, prichádzajú ľudia zo západného Slovenska a pozerajú na to s bázňou. Potom prišli Briti, Britka v huňatých čižmách, v mikine s kapucňou, oblaky sa roztrhali a Tatry zružoveli, v aute sme jedli čokoládové šišky, počúvali hudbu a ja som vtedy zrazu chcela, aby kvitol orgován, aby som bola dobrou kuchárkou a svoju kuchyňu nosila v kufri.

  • 10. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Fragile

Anna Strachan

Fragile

Dnešný deň už len mierne zvýšená teplota, potrpím si na nohy visiace z postele, čaj vo fľaške a na vanilkový balzám, ktorým si natieram ústa, kým vedľa rozprávajú, pani o troch veľkých radostiach, vtedy, keď sa končil rok, pijú fernet a čaj z hrnčekov. Les, ktorý ma v sebe slovo virgin, tak si to myslím, tak si ho predstavujem, keď sa z tejto postele pozerám na čisté pichľavé ihličie na strome, ako sem - tam spadne, obtrie sa o plot a potom ostane mŕtve ležať na pár centimetroch snehu.

  • 3. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
Fijú

Anna Strachan

Fijú

Keď odíde nádcha, príde krv a anuk nemôže ísť do bublinkovej vane ku sviečkam a dlhým závesom, tam chodia ľudia v uterákoch, vyzúvajú si žabky, málo zákazníkov, len my štyri, hudba, špliechanie mňa a mojich sestier. anuk nemôže ísť plávať do bazéna a potom sedieť na teplých sedačkách a čítať si Franny a Zooey, alebo Virginiu Woolfovú, alebo, alebo.

  • 31. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
reklama
Dych

Anna Strachan

Dych

Mierny deň, deti dokreslili vianočné ryby, v bruchách blízkych žien ležia počaté deti. Smejeme sa radostiam, plné ústa, nádcha je mŕtva, je mi ľúto psa, ktorému zabehla kosť a vyvracal sa na dlážku. Vrúcnosť k nemu, k jeho chvostu a hnedým veselým očiam, vrúcnosť aj preto, lebo to nemusím po ňom utierať. Ďaľší strieborný deň, pásikavé pančuchy, zapnutý sveter, návštevy.

  • 26. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
23/24/25/12/07

Anna Strachan

23/24/25/12/07

V kupé s Čechmi, vystúpia v Štrbe, chvíľu tam stoja blízko nástupišťa pod vianočným stromčekom a hory a bralá sú dražé v mojich ústach, pozeráme sa, na dravce nedovidím, horári v chalupách a doliny tiché, pijem čaj a čítam si Veronikinu prácu a na papiere svieti slnko, v Poprade vystúpim a na stanici si nájdem teplé miesto, výhľad na hmlu, výhľad na trať, výhľad na písmená v knihe, horeli by fakle a dymili fajky v ústach starých mužov, ktorí v mladosti pretiahli polovicu nejakej juhoeurópskej dediny, len ich sledovať, len expanzia dymu, len súvislosti v mojej hlave, teraz tu ticho, vonia nové sklo a nový plast, eskalátor nefunguje, východ na nástupište zatvorený, preto mi je teplo, preto nefúka a mráz nebolí,

  • 25. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Les Marionettes

Anna Strachan

Les Marionettes

Celodenné pečenie koláčov a viazanie matných mašieľ na stromček, horúca čokoláda, ktorú nalievame do papierových košíkov, fľaška zeleného Tantum verde položená na bielom keramickom umývadle, vypaľujem a liečim si svoje hrdlo, zabúdam na štípanie a sucho, med sa leje do hrnčeka, viac, než -10°C pod nulou, pes mi olizuje stehná, keď v krátkej pyžame stojím pri zmrazených dverách a dýcham na sklo. Biela tráva a biele konáre, jasnosť, moje ústa sú smotanový púder, čo pokrýva túto zem, chcela by som držať v rukách sójové bôby a stále sa pozerať na podriemkávajúci mráz, pokryl záhradu, pokryl pletivo plota, aj vo vani hľadiac na omietku som myslela na Britskú Kolumbiu, na chuť snehu a ľadu, keď ho jeme a očakávame, že je čistý, hoci čistý nie je.

  • 21. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 21
Biele koreniny

Anna Strachan

Biele koreniny

Počúvame skladby, čo sa podobajú na koledy, no koledy to nie sú. Mrzne a zapadá slnko, biela na horách mizne v bieloružovej, hory akoby vyhasínali, aj Kriváň, ktorému som vzdušnou čiarou tvárou v tvár, predbiehame kamióny a vyciciavame extrakt zimy, odbočky do dedín a infekcia mrazu mi preniká do kostí, stmieva sa a v tej dedine, do ktorej smerujeme je sneh, chladí končatiny a vŕzga pod teniskami, stojím rozopnutá pri aute a stará žena v čiernej vlne smeruje do kostola, dobytok je v stodoliach, na pastvinách nie je nič, len tmavé tiene prednej strany lesa a takmer nebadané prúdy stuhnutej vody v bielom snehu.

  • 17. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 12
*

Anna Strachan

*

Skauti priniesli svetlo, držala som ho chvíľu, hojdalo sa a Krpatá vravela, že tá zima je brutálna. Ulievala som sa, ako vždy, keď sa na niečom pracuje, no aj tak ma prinútili ísť do pivnice po mrazenú zeleninu vo vreckách, fazuľa, cukety, huby do polievky, a potom mi oco na cd napísal: Anna, ulievačka. No cesto na vianočky bolo aj tak plodom mojich rúk, miesila som ho pri kuchynskom okne, sledujúc mráz na tráve a nášho psa ako žmurká v búde, a potom dym z komínov, čistota zamračeného dňa, múka na pančuchách, nechať cesto vykysnúť a umyť si jablko, nakrájať ho, chata, čo svieti v snehu na obrázku, Alpy, rozprávame sa o takých veciach, že mi kúpia na narodeniny diár na tlačku a zelené pančuchy, že oca nahovorím na vianočnú knihu Na pláži , píšem si na papieriky, čo nemám zajtra zabudnúť, malé biele žiarovky na schody k zeleným vencom z ihličia, biele žiarovky na stromček, stuha na mašle, už len sneh nám chýba, Terezka dnes vravela: aj vy sa modlite za sneh, nemôžem sa modliť sama. Lepím si na dušu aj starostlivosť, o ňu, nech zo mňa po Vianociach cítiť Narodenie, nech je Narodenie hmatateľné, nech to nie je estetika a lacné manadrínky a girlandy a prskavky; vide

  • 16. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
SkryťZatvoriť reklamu