Katarína Bagoči
Jahôdka
Tebe...Ležíme s opuchnutými mozgami z prílišných vedomostí. Ja aj s opuchnutým srdcom. Pumpované nielen krvou.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík: Kamienky v topánke, Hrkálky, Maternity blues, Lover of my soul, Metamorfózy
Metamorfózy
Katarína Bagoči
Dimenzie rán
Ráno. Prižmúreniahodné očami. Tešilo ma, že vidím. Nič konkrétne, ale všetko. Jednoducho vidím, lebo mám oči a zrak. Z lokality mojej postele pri okne sa mi hojdali očká po gýčovitých porcelánových soškách, svietniku, miniporcelánovej bábike, bielej stene a krížiku. Toľké šťastie- vidieť.
Katarína Bagoči
Citová katarzia
Neskorá popoludňajšia hodina. Túžba po sieste, po ponorení do nemyslenia, nebolenia, nepichania tŕňami, po netuposti.
Katarína Bagoči
"Neúplná. Asi vážne napořád"
Neviem prijať rigiditu tohto okamihu. Neúplnosť pľúc. Neúplnosť vzdušného zámku. Moje nedokončené ašpirácie. Nedostatok úchvatnosti týchto smiešnych cudzích slov.
Katarína Bagoči
Keby si vedela, koľko ľudí ťa má rado, neodchádzala by si
Keď môžem, nemusím. Chcem, keď môžem. Viem veriť, aj keď to možno nie je. Viem spochybniť všetko, čo je.
Katarína Bagoči
Roznežnievam. Bruško.
Dnes si sa narodila. Presne dvadsať rokov po mne. Obidve sme K-čka. Máme v mene R. Znie to vznešene.
Katarína Bagoči
O bolesti
Chcela by som začať žiť. Alebo aspoň skončiť umierať. Musím v sebe uskutočniť ešte veľa malých, krásnych pohrebov. Chcelo by to plakať, ale vie, že takto sa začína život.
Katarína Bagoči
Keď studňa vyschne
Ráno je pokryté púdrovomodrými chumáčikmi, oblohovou dekou. Také akože nič, ale ja šípim jeho skrytosť a tajomnosť. Niečo ukrýva. Ale len pre tých, ktorí CHCÚ odkrývať.
Katarína Bagoči
Vezmi ma Domov, prosím...
Utekám zo svojho ohraničenia, kde môžem pozorovať a nielen si predstavovať všetkých šesť svetových strán. A pýtam sa, prečo vysoko nie je tak isto ďaleko ako hlboko...
Katarína Bagoči
Toto som sa dozvedela na psychiatrii
Niekedy sa chceme iba hrať, ale život sa chce hrať naživo. Niekedy chceme žiť a život sa s nami hrá.
Katarína Bagoči
Nakuknutie do sveta ženskosti
Cesta autobusom mi spôsobuje nenudenie sa. Keď sa raz vydám na cestu, mám chuť sa viesť až tam, kde nie je koniec. A nech ma to unáša do stratena. Do takého stratena ako fialový očný tieň na viečku môjho hnedozeleného oka.
Katarína Bagoči
Rozfúkavanie (aj snov)
Moje otázky. Viac ako veľakrát položené. A odpoveď bude PREŽITÁ.
Katarína Bagoči
Odnikiaľ a predsa niekde
Človek niekedy bojuje. Niekedy proti nepriateľovi. Niekedy zložením zbraní. Niekedy nenávisťou k protibojovníkovi. Niekedy lásku k nemu. Niekedy s nenávisťou k sebe. Niekedy láskou k sebe. Ale hlavné je, že bojuje aj keď nebojuje.
Katarína Bagoči
Mojej nástenke...
Áno,veľmi dobre to viem. A vieš, že skladačka s puzzlesmútkov vytvára obrázok radosť? Aspoň ja som si takú urobila z našich. Nie, nie, to nie je samota. To si ty a ty.
reklama
Katarína Bagoči
Kvietočkárka som
Povedala som mu všetko. Len nič o ňom. Nebol dôvod ani potreba. Stavím sa, že nik (a ešte jeden) nepozná ženy tak dobre. Normálne som sa nad tým zamyslela. Podľa mňa ich má ešte radšej. A svoju ešte viac. Povedala som si, že pre niekoho potrebujem byť najbláznivejší blázon. Aj keď videl spúšť, ktorá po mne ostala, keď som vystavila na svetlo sveta svoju temnostránkovú nádheru, povedal, že ja blázon nie som. Pochopila som to tak, že ešte niečo viac ako jeho zrkadlovoopačný obraz.
Katarína Bagoči
Nedá sa ťa neľúbiť
Oživila sa mi spomienka. Zavialo mi ju prázdno. Prázdno ale nie je také prázdne.Lebo pripomína, oživuje a túži. Byť naplnené a zároveň nebyť. Prázdnom.
Katarína Bagoči
O mojej ruži 2
Ja neviem, čo ma k tomu Malému Princovi tak tiahne. Je ešte toľko kníh, ktoré stoja za prečítanie a ja stále len On, On, On...Ale má obrázky. A veľké písmená. A nie je hrubá. A ja som stále ako tá Ruža, ktorá kašle a predstiera, že umiera, lebo nie je jediná.
Katarína Bagoči
Obmývanie (čudný ženský pocit)
Idem dole po schodoch a nesiem sa. Aspoň sa tak cítim. Pocit, že to ja rozhodujem. Moja izba je prázdna. No okrem mňa. Neskorý večer a ja. Otváram si kakaový termix. Som spokojná, keď zisťujemm že viečko sa nedá odtrhnúť. Iba vraziť doňho lyžičkou. Presne ako za starých čias. Za čias termixov. Posledný kúsok banána som si poliala lyžičkou medu a rozmýšľam nad tým, že mám ženský pocit.
Katarína Bagoči
Čokoládová štvorka
Ja nemôžem inak. Musím začať tým, čo vo mne číslo štyri vyvoláva. Som totiž synestéziový človek. Asi som sa s tým narodila, lebo ako si pamätám, odjakživa to bolo tak. Netuším však, či je to schopnosť, dar, vloha..Nemám totiž pocit, že by to prinášalo nejaký úžitok. To len tak. Mne pre radosť. Na bavkanie a hrajkanie sa s pocitmi a zmyslami a predstavami.
