Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Milí moji. Pokračujeme ďalším úspešným receptom. Tak ako som minulé bôčikové závitky úspešne aplikoval na predminuloročného Silvestra, dnešné špízy boli ozdobou minuloročného silvestrovského stola. A som veľmi rád, že sa mi podarilo ušetriť nejaké špíziky do mrazničky, čím vám dokážem priniesť ako recept, tak aj spomienku na minuloročného Silvestra. Ehm..., tie minulé bôčikové rolky som robil čerstvé.:)))
Milí moji. Tento recept som si ponechal najmä pre vás mäsožravci, aby bola trochu zachovaná rovnováha. Väčšinu našich receptov totižto môžete urobiť aj bez mäsa, ale skúste tak urobiť bôčikové závitky. :) Recept patrí k vypaľovákom mojej mamy a ja som s ním už oslávil nejeden kulinársky úspech. Nadšená bola aj medveďova mama a potešil som ním aj našich priateľov a známych na Silvestra pred dvomi rokmi. Príprava je trochu náročnejšia, ale zvládne ju aj menej ostrieľaný kuchár.
V druhej časti varíme na Valentína som sľuboval jednoduchý recept, ktorý zvládne každý. Tak uvidíme. Zatiaľ Vám len prezradím, že dnešný diel by sa mohol volať aj Improvizácia v kuchyni. Je to tak, že čokoláda je jedno z tých zmyselnejších jedál. V správnom množstve, teplote a úprave dokáže nabúrať čuchovú, zrakovú a dokonca aj hormonálnu rovnováhu vašich milovaných. Jednoducho čokoláda musí byť. A ak ste zvládli prvý chod, tak sa nejaký ten múčnik jednoducho na tanier pýta. Recept je v množstvách pre dvoch ľudí. Ak chcete použiť ako koláč k nedeľnému obedu, použite násobilku.
Ak ste sa páni rozhodli, že na Valentína svoju polovičku prekvapíte a nemáte otvorený účet u Rotschilda, ani nevlastníte Tiffanyho, alebo aspoň Svarovski... a čokoládová tyčinka sa minulý rok nestretla s očakávaným nadšením, možno mám pre vás riešenie. Uvarte večeru pre dvoch. Poriadna Valentínska večera, by mala byť niečím ako predohrou. Teda je možné pripraviť aj pečený bôčik s kapustou, zemiakovou knedľou a zapíjať to pivom. Ale to by bola predohra k spoločnému zaspaniu na gauči pred telkou, prípadne k žlčníkovému záchvatu. Valentínska večera by mala byť prekvapujúca, voňavá, plná delikátnych a mierne dráždivých chutí a hlavne ľahká. A napriek tomuto všetkému môže byť jej príprava jednoduchá. Dnešný recept je naozaj jednoduchý a popis práce je oveľa podrobnejší, ako obvykle ponúkame. Aj začiatočník by mal podľa neho uvariť jedlo, ktoré sa celkom dá aj zjesť. Tak páni - Dotoho! Uvarte svojej polovičke zapekanú zemiakovú kašu s mäsovou plnkou a zeleným šalátom.
Milí moji. Tak to na mňa po dlhšom čase zasa prišlo. Pýtate sa čo? Nuž nostalgia a spomienky. Už je to nejaký ten piatok, čo som opisoval svoje zážitky z Bulharska. (Tu a tu a este tutúú :)) Jeden som však nespomenul. Nespomenul som zážitky zo spoločného stolovania s vtedajšími priateľmi Iabom a Achmedom pôvodne z Palestíny a ich pre mňa vtedy absolútne perfektné jedlo Mansaf, ktoré bolo skvelé, lacné a dalo sa ho urobiť veľa a všetci z nás čo ho ochutnali si ho okamžite zamilovali.
Toto bude trošku zložitejšie varenie, ale to viete, slávnostná rodinná večera vyžaduje obete. Príprava niektorých vecí deň vopred je aj pre mňa stresujúca. Varíte, varíte a potom, že nechať odležať v chladničke najlepšie cez noc. To čo má byť? A jesť sa bude až zajtra? No teda, tu niekto so mnou asi žartuje.
Teraz všetci zbystrite pozornosť na najvyššiu možnú mieru. Milí moji vedzte, že budete svedkami gastronomickeho zázraku.:) Absolutne nové a neotrelé jedlo s vyznamne exotickym nazvom Tarhoňoto. Jeho príprava je navyše veľmi jednoduchá a výsledný efekt, ehm... nezvyčajný.:) Ale nebudem predbiehať...
Odkedy Ivan uverejnil svoj článok o seitane , vŕtalo mi to hlavou. A keď ešte pridal vylepšenie receptu , rozhodol som sa pevne. Na silvestrovskej párty u nás boli totiž aj nejaký vegeteriáni, a tak sme pripravili rezne zo seitanu a mali úspech dokonca aj u mäsožravej časti hostí. Navyše príprava seitanu je taká typická meditatívna práca, ktorá si vyžaduje vašu pozornosť a má také akurátne trvanie. Vymývanie škrobu trvalo približne trištvrte hodiny a to je skvelá doba na dobrú meditáciu všímavosti. A ten seitan nám tak chutil, že som sa rozhodol, že si s ním trochu zaexperimentujeme.
Naozaj dnes nenapíšem žiadny recept. Neverím ani, že by ste ho veľmi očakávali. Veď predsa aj u vás doma to v posledných dńoch určite rozvoniava tým, čo máte nejradšej. Len podľa toho čo som od kdekoho počul, tak v čase Sviatkov sa pripravujete na hrachovú polievku, šošovicu na kyslo, hríbovú omáčku, zapekaný hubník, majonézový šalát, sedliacky zemiakový šalát, vyprážaného kapra, bravčové rezne, šampióny plnené penou s plesnivého syra a mandlí, plneného moriaka, seitanové rezne, kapustnicu, rybaciu polievku, pupáky, zemiakovú babu s kyslou kapustou... Mám pokračovať? Jednoducho všade sa už druhý týždeň vyvára a vypeká a tak namiesto receptu...
Tak a je to tu. Síce unavený ako kôň,...pes,...medveď, ale veľmi spokojný. Celý deň od rána pečieme s maminou vianočné koláčiky a tentokrát vám recept prinášam naozaj v predstihu. Budúci týždeň v nedeľu už by tušim bolo neskoro. U nás doma pečieme naozaj samé veľmi klasické koláčiky, na ktoré nájdete recepty v každej lepšej kuchárskej knihe, alebo v každom predvianočnom čísle všetkých ženských magazínov. Ale sľúbil som to, tak je to tu.
Milí moji. Tento recept patrí k najjednoduchším a pritom najchutnejším úpravám kuracieho mäsa. Kuracie mäso milujeme prakticky odjakživa. Máme ho určite radšej, ako červené mäso. A celé roky sme podliehali ilúzii, že keď v našej kuchyni prevažuje kuracie, že sa vlastne stravujeme zdravšie. Chyba lávky však bola, že nám obom nezávisle na sebe diagnostikovali Dnu. No a Dna je choroba, ktorá sa významne zhoršuje konzumáciou mäsa z mladých zvierat. Takže červené je pre dnárov lepšie. Napriek týmto vedomostiam niekedy proste neodoláme. A toto je jeden z našich najlepších kuracích úletov.
Tento recept nie je môj. Mám ho od mojej maminy, to je tá najlepšia kuchárka na svete. Pamätáte? Už dlho som mal chuť na mamine lievance, ale stále sa mi nedarilo nikoho dostať na návštevu. Nemôžem ich robiť len pre nás, lebo by som ich určite všetky zjedol a to by bolo dosť. Teda dosť veľa.
Deti, nech som akokoľvek premýšľal, nenapadol ma nijaký originány názov. Nakoľko sme včera boli na blogerskom stretnutí v Trnave a napriek tomu, že sme boli veľmi chrumkaví a odišli už po dvanastej (v noci, samozrejme:)), predsa len nám prišlo vhod uvariť si niečo, ak aj nie ľahšie, tak aspoň budiace dojem ľahkosti. (...môj ty dôchodok budúci, to zas bolo súvetie..:)) Keď sme s Medveďom hotové jedlo ochutnali, museli sme zhodne skonštatovať, že výsledok je proste skvelý. Takže sa opäť musíme ospravedlniť všetkým chronickým mäsožravcom, že si dnes u nás nepochutia. Ale vegetariámi budú spokojní...
Grumbír, grule, švábka, erteple, krumpole, zemáky. Verím, že určite poznáte ešte viac nárečových mien môjho najobľúbenejšeho jedla. Zemiakov. Zemiaky jednoducho milujem upravené na všetky spôsoby. Upečené, uvarené s maslom a vňaťou, alebo ako zemiakovú kašu. Môžem ich jesť stále. Takže môj najväčší úžitok z objavenia Ameriky sa volá zemiak, krumpol, švábka, ertepla, grumbír... Dnešný zemiakový recept je upravený na záhorácky spôsob. Takže preklad znie - Plnené zemiaky a šalát s kyslej kapusty.
Milí moji. Tento pokrm vznikol v kuchyni mojej mamy. Keď sme boli ešte malí, toto jedlo svojou vôňou fantasticky dotváralo kolorit našho nedeľného obeda. Jeho vôňa mi dodnes evokuje pocit rodinnej pohody a pri jeho varení ešte stále cítim detskú nedočkavosť s ktorou som sa pýtal mamy: Mama, kedy už bude obed? Mama toto jedlo nerobila na víne. Až oveľa neskôr, keď sme vyrástli, tak jedenkrát zaexperimentovala a bol to veľmi šťastný experiment. No a zároveň, keďže sa v poslednej dobe ozývajú vaše hlasy volajúce po poriadnom mäsisku, rozhodol som sa vyhovieť vám. Veď čo by som pre vás neurobil...:)
Milí moji, toto jedlo som varil niekedy uprostred leta. V časoch, keď bola prvá cuketa, prvý zeler aj s vňaťou. Bolo príjemne teplo a zelenina krásne voňala mladosťou a sviežosťou. Keďže ingrediencie sú absolútne bežné aj dnes a jedlo vhodné pre dietárov a vegetariánov, zachcelo sa mi aspoň na chvíľu takto sprostredkovane, pripomenúť chvíle teplého leta s množstvom slniečka a pohody.
Tento recept máme veľmi radi. Je to taká voľná parafráza na nášho obľúbeného kuchára Jamieho Oliviera. Určite ho poznáte ako Šéfkuchára bez čapice. Jeho kuchárske knihy v angličtine som dostal, keď ešte nebol u nás slávny s tým, že je to jeden z najbohatších ľudí v Anglicku. No mám sa teda čo učiť. Jamieho recepty sú u nás doma zdomácnelé a tento sme si trochu prispôsobili.
Veľa vecí doma robíme spolu. Spolu nakupujeme, upratujeme, pozeráme telku, presádzame kvety... Ale jednu vec robievame spolu len málokedy. Málokedy spolu varíme. Že neviete prečo? No tak, milé dámy, skúste si spomenúť, keď ten váš sa vám vtrepe do kuchyne s úprimnou zvedavosťou: - A dala si tam bujón? A nevarí sa to prisilno? A mamička tam vždy pridáva aj horčicu... A ešte si skúste predstaviť dámy, ako sa asi zatvárite, keď tomu vášmu stačí jediný pohľad, aby sa z tej kuchyne veľmi rýchlo vyparil... Tak vidíte, presne pre toto varíme spolu len málokedy. Ale aj my sa učíme a snažíme sa zlepšovať, a tak to občas predsa len skúsime... Najjednoduchším spôsobom, ako môžeme spolu variť je, že každý pripraví časť obeda. Ja Waldorfský kráľovský šalát a Macko Strieborného lososa na víne.
Arabský chlieb mám veľmi rád. Alebo aspoň to, čo sa u nás pod názvom arabský chlieb predáva. Chutí mi a zdá sa mi taký výtvarný a starobylý. Placka, ktorá sa dá rozdeliť a naplniť v podstate čímkoľvek. Proste super. Plníme si ho aj šunkou a syrom, alebo zeleninou a bryndzou chápete, taký arabský chlieb z Oravy. Raz sme pripravovali slávnostný obed pre kamarátku. Ona je taká multikulturalistka tak sme chceli vytvoriť niečo, akože s každého kontinentu. Pamätám si, že múčnik bol vtedy indický kurkumový koláč s kandovaným zázvorom a zázvorovým sirupom. Jeden chod bol aj Akože arabské kura. Recept je jednoduchý, len bude treba pozháňať nejaké koreniny.
Hoci som sa bránil ako medveď, jeseň už je nenávratne tu. Dni sú stále kratšie a kratšie a rána studenšie a studenšie. Už aj u nás začíname myslieť na zimu. My medvede dvojnohé, to máme oveľa ťažšie ako naši štvornohí menovci, ktorí sa už pomaly ukladajú k zimnému spánku. My musíme fungovať celú zimu a ešte sa aj zúčastňovať na budovaní rozvinutej kapitalistickej spoločnosti. Prežiť tieto studené mesiace je z roka na rok ťažšie a ťažšie. Pomoc sa veru zíde. Tento rok skúsime kúsok toho horúceho leta zavrieť do sklenených pohárov. V strede zimy ich potom otvoríme a pochutnáme si na skvelých letných chutiach. Snáď teda aj tento rok zimu prežijeme v zdraví.
