Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Začiatky renesancie patria ešte do stredoveku, ale vlastne len v Taliansku, zvyšok Európy zasiahla táto nová vlna, ktorá do centra pozornosti priniesla opäť človeka až v novoveku. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré ovplyvňujú umenie tejto doby je zrod strednej vrstvy. Veru tak. Už nie sme len banda nevoľníkov, ktorí bezo zvyšku patria pánovi územia. Namiesto na panskom, začínajú niektorí Európania pracovať na svojom.
Včera sme mali úžasnú oslavu. To už bolo jasné, že bude kopa výborného jedla, pretože každý kto príde, donesie nejakú dobrôtku na zahrynutie. Keď bolo všetko hotové, navarené a napečené Andy prezerala moje časopisy o varení a dostala skvelý nápad, aby sme urobili Sacher tortu. Tak sme ju teda urobili. Treba uznať, že nápad to bol naozaj výborný, pretože bola vynikajúca a určite niekedy ten recept dám aj sem na blog. Prečo to vlastne spomínam? Ešte sme ani nezačali variť a chystať veci na tú oslavu a mne už bolo jasné, že moja diéta dostane na frak. Práve preto som stále premýšľal, ako odľahčiť nedeľný obed a urobiť zasa raz niečo ľahké a tradičné, netradičným spôsobom. Dnešný recept je čisto bezmäsitý. Všetkým mäsožravým psovitým šelmám sa ospravedlňujem.
Smutná a ponurá je izbička. Akoby sa svetlo zdráhalo preniknúť do miestnosti, keď nedokázalo preniknúť do myšlienok starého Olafa. Smutná a ponurá noc sa strieda so smutným a ponurým dňom. Starý Olaf si nevšimol príchod Narny, Rachel a svojho syna. Nevšíma si nikoho a nič. Sedí schúlený na posteli, opierajúc sa o stenu a hladiac bez výrazu do prázdna.
Milujem filmy a milujem niektoré scény v tých filmoch. Zasahujú ma a dokážem si ich vybaviť celkom detailne. Aj tú scénu z konca filmu 1492 - dobytie raja, kde sa Columbusov syn snaží zapísať niečo z jedinečných zážitkov svojho otca. Gérard Depardieu povie len - I remember... Jeho syn tie slová zapíše. Otec je ale ticho. Kamera s vráti k Depardieuovmu detailu a divák má možnosť vidieť jeho oči. V nich celý ten neopakovateľný nádherný a strašidelný príbeh. Všetko je v tých očiach. Ale nie je nikto kto by to dokázal zapísať. Dnes tu sedím sám. Partner má chorú mamu. Treba sa postarať. Koniec koncov, tak to má byť. Sedím a spomínam - I remember... ako dobre by mi padlo keby sa to pokúsil napísať niekto iný...
Rachel sa v očiach objavili dve iskričky. Boli to presne tie isté iskričky, ktoré v jej očiach vídala Narna už v časoch, keď svorne dreli školské lavice. Keď Rachel prechádzala s Narnou po ich starom dome, u oboch žien ožívali staré zážitky a spoločné dobrodružstvá pred dávnymi časmi. Obe ich srdcia vzápätí zaliala vlna detského porozumenia a sympatie, ako keby neprešlo takmer štyridsať rokov.
Milí moji. Medveď ma dnes opustil. Nie, nebojte sa a hlavne mi nezačnite posielať sústrastné diskusné príspevky. A už vonkoncom sa nepokúšajte posielať mi blahoprajné diskusné príspevky ani len z recesie.:) Medveď ma opustil len na tento jeden deň. Má rodinné povinnosti v Kamenci, kde žije jeho mama. A tak som sa rozhodol, že namiesto trápneho upratovania a žehlenia, vyskúšam uvariť niečo opäť z bulharskej kuchyne, ale tento krát predsa len trochu náročnejšie.
Stredovek sa teda nadobro rozhostil okolo a vytlačil ducha staroveku vlastnou duchovnou silou. V Európe sú pre stredovek charakteristické dve veci. Nástup kresťanstva a nástup feudalizmu. Nový prúd viery vymazal starých bohov a ich chrámy a s nimi zanikol aj mystický význam tanca. Vzniká však celkom nová vrstva obyvateľstva - šľachta a šľachta je bohatá a bohatý ľudia sa chcú baviť. Takže tanec sa presúva do príbytkov šľachty ako dvorný tanec.
Cestoviny a talianska kuchyňa. Existuje niečo lepšie? Pri dnešnom recepte sme sa trochu pohrali s náplňou Lasagní. Pokojne by sme to mohli nazvať - Bulharsko vítaj v EU. Ku klasickej talianskej plnke, akou je Boloňská omáčka, sme pridali ešte vrstvy balkánskej dobroty. To preto sú úplne medzinárodné. A úplne domáce sú preto, že cesto sme si vyrobili sami. Nemusíte sa toho báť a skúste si to. Je to naozaj jednoduché.
Tak už máme za sebou tohoročnú Eurovision hudobnú súťaž. Musím sa priznať, že som bol dosť sklamaný. Čo sa vari hudba od 80-tich rokov už nijako nevyvíjala? Mnoho vystúpení bolo nudných, lacných a dokonca žiaľ aj falošne zaspievaných.
Je tichá noc. Narna leží v posteli a premýšľa o tom, čo jej dnes povedala mama Gerda. Neprenášať utrpenie iných na seba. To veru nie je len tak. Každý čo aj úplne cudzí osud ma ihneď dojme. A ja sa potom cítim ako spútaná svojimi emóciami. Potácam sa medzi zdravým rozumom, ktorý mi našepkáva, aby som sa na všetko dívala ako na dej na filmovom plátne a súcitom s bolesťou, ktoré sa mi zavrtávajú do vnútra. Narna si zároveň spomenie, aké to bolo, keď videla po prvýkrát.
Tak čo milí moji, však sa vám už viackrát stalo, že vám niekto tlačil kaleráby do hlavy. Pokiaľ mu na to prídete, zistíte, že to nie je nič príjemné. Tlačiť však do hláv výborne pripravené, skvele chutiace a voňavé jarné kalerábiky, to je predsa len niečo iné. A rozhodne nie nepríjemné...
Tri verné družky z Všehomíra sa vybrali za Hanikom. Prešli jednotlivými úrovňami až na celkom najnižšiu. Za ňou je už len ten náš hmotný často krát boľavý a smutný život. Život v ktorom sa striedajú nádeje s dezilúziou, dvihnutia s pádmi, radosti so smútkom... Vitaj Gudrun, drahá moja, Hanikom prebehla vlna radosti. To som naozaj rád, že ťa tu vidím.
Jarné varenie sa volá jarné preto, lebo sa odohráva obvykle na jar. No to je asi jasné. Ale to by bolo príliš málo na to, aby sme o ňom písali. Potrebujeme niečo dôležitejšie, čo zaváži, aby sme varenie nazvali jarným. To podstatné čo zaváži je, že jarné varenie sa na jar odohráva preto, lebo to je jediný čas, keď sa môžete dostať k niektorej zásadnej jarnej ingrediencii. Dnes je zásadnou jarnou ingredienciou skvelá voňavá jarná bylinka - medvedí cesnak.:)
Čo vás prvé napadne keď sa povie starovek? Staré Grécko, Rím, Egypt, Čína... Vo všetkých týchto strediskách starovekého umenia, vedy a filozofie sa tancovalo hojne. No akosi sa nikomu nepodarilo nájsť zachovalý videozáznam. Tak sa spoliehame skôr len na výtvarné stvárnenie tanečníkov na vázach a inom riade. So starovekými kultúrami v Európe sa všeobecne spája dosť silný kult tela. Ideál existuje. Múdrosť a krása v dokonalej jednote to je Kalokagátia. Staré grécke či rímske sochy oslavujú krásu a ladnosť a staroveká filozofia je základom poznania sveta až do dnešných dní.
Ak ste na blogerskej chate jednou zo základných stravných jednotiek bude kotlíkový guláš. Ten si proste musíte dať, teda musí ho niekto uvariť. Kotlíkový guláš je klasické jedlo varené na prírodnom ohni. Ale čo je to guláš na okne? Len čítajte ďalej.
Štyridsať rokov. Koľko je to štyridsať rokov? Málo. Málo na prežitie jedného života. Smiešne málo vo vzťahu k vesmíru. Smiešne málo vo vzťahu k Všehomíru... Veľa. Veľa na prežívanie bolesti. Nesmierne veľa, keď nás niečo trápi. Nesmierne veľa, keď je každý deň plný smútku a obáv...
Ak si chceme urobiť obraz o tom, ako asi mohla vyzerať taká sobotná diskotéka u lovcov mamutov, najlepšie je pozrieť si tance prírodných národov. Prirodzený tanec, ktorý nemá žiadne technické pravidlá, učí sa prirodzene pri samotnom tancovaní, prenáša sa z generácie na generáciu a verte tomu, že je obvykle dosť vymakaný.
Tak veru, sľúbil som sľúbil a už sú to tri týždne a už je teda načase ten sľub splniť. Práve preto je v dnešnej nedeľnej chvíľke poézie hrozivá báseň o strašnej zrade a krvavej pomste. Máš ju mať braxo.
Naozaj som sa domnieval, že tento recept pozná úplne každý. Dva krát som ho spravil pre blogerov a všetci boli z neho takí prekvapení. A ja som bol tiež prekvapený, že vraj o takomto koláči nikdy nepočuli. Dokonca si myslím že som o ňom na blogu už aj čítal. Len nie tu na SME. Ale keďže aj minulý týždeň si návšteva pýtala recept na tento jednoduchý nepečený koláč. Nafotil som ho a tu je.
Na toto sa pripravujem už veľmi dlho a veľmi rád. Tanec je moja obľúbená téma. Venoval som sa mu zopár rokov a dokonca som ho aj študoval. K tancu som sa dostal náhodou. Pamätáte si film Piti Piti Pá? Boli sme očarení a našlo sa pár nadšencov, ktorí si povedali, že aj u nás na Slovensku treba začať s niečím podobným. Postupne sa založili až tri súbory moderného tanca. Ústredné osvetová stredisko v rámci podpory ZUČ niekedy v osemdesiatych rokoch pripravilo štvorročné štúdium so zameraním Pedagogika moderného tanca. A ja som mal to šťastie, že som túto školu skončil. Tancoval som, učil som tanec a spravil som aj niekoľko choreografií. Tanec mám rád a venovať mu pár článkov mi bude potešením. Nemám ambíciu priniesť encyklopedické informácie, ani zahŕňať čitateľa údajmi a faktami, hoci sa im asi nevyhnem. Tanec je predovšetkým radosť a dúfam, že práve toto sa mi podarí vytĺcť z mojich článkov. Tak teda poďme na to.
