Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Ruka starého Olafa podopierajúca paličku sa jemne trasie. Zastretým pohľadom sleduje rakvu, obloženú kvetmi uprostred ponurej márnice. „Ach, drahá moja, ako mi len chýbaš. Ledva si vydýchla a už teraz mi chýbaš. Nikdy som ti nepovedal, aká si pre mňa dôležitá. Ako veľmi ťa ľúbim...“
Milí moji. K tomuto receptu ma inšpiroval, predstavte si polotovar. Pred nejakým časom som na obede v závodnej jedálni zažil šok. Kolegyňa, taktiež unesená zaujímavosťou a chuťou predloženého pokrmu mi dala ochutnať rybaciu filetu na ktorej bola skvelá omáčka, v ktorej boli kúsky šunky a brokolice. A celé to bolo navyše obalené v prézloch (strúhanke) a upečené na plechu. Do šľaka, ako to, že sa im to neroztieklo., hovorím si a utekám za pani kuchárkou pýtať know-how.
Neviem si spomenúť presne, ale viem určite, že jedna z mojich obľúbených autoriek písala o tom, že konvencie sa dajú búrať aj v oblasti jedla. A že je čo búrať. Tento rok pripravujeme slávnostnú večeru pre úzky rodinný kruh u nás a Macko rozhodol, že údené s chrenom s vajcami, klobásou a zemiakovým šalátom je nuda. Vypracovali sme menu, rozdelili úlohy, a už sa len tešíme na večeru s bratom a neterou. Teda tešíme sa aj na skvelé varenie, lebo viete, my si varenie vychutnávame. A navyše si ukážeme niečo o polotovaroch a ich vplyvu na ekonomickú situáciu stredne veľkých... Jaj prepáčte zablúdil som trochu. Takže ukážeme si, že polotovary pri správnom používaní dokážu obohatiť aj náročnú kuchyňu. Upozorňujeme, že dnes je to čítania vyše hlavy takže si vezmite nejaké zásoby, nech to do konca vydržíte.
Starobylý matný nábytok sa stráca v prítmí izby. Uprostred stojí posteľ, na ktorej leží útla takmer priesvitná postava. Len o málo plnšia postava starého muža sedí na stoličke vedľa postele a opiera sa o palicu. „Gudrun, počuješ ma?“, volá tichým roztraseným hlasom na ležiacu starenku Olaf. Starenka však tvrdo spí. Trhane dýchajúc občas mykne rukou, občas sa jej dych preruší a starý Olaf vtedy priloží ucho k vychudnutému hrudníku a načúva.
Nedeľná chvíľka poézie, len tak zľahka nahodená. Jeden z mojich učiteľov hovorieval. - Hromadná jízdenka do nebe neexistuje. Do nebe musí každý najít cestu sám. A pěšky. Že načo to sem píšem. No len tak.
No vážne je to tak, dnes nevaríme. Dôvod je jednoduchý. Aj k nám do brlohu už nakukla jar. Definítivne sme uzavreli rok 2006 tým, že sme spracovali všetky možné aj nemožné účtovné operácie. Podali sme daňové priznania aj rozvetvenej rodine. Dve percentná dani z príjmov sme odoslali vybraným občianskym združeniam. Zaarchivovali sme účtovníctvo a teraz sa snažíme začať a čo najrýchlejšie dokončiť nejaké to jarné upratovanie. Na varenie jednoducho nezostal čas.
Ak sa vám zdá, že je tu tak nejako prekuraťované, tak sa vám zdá dobre. Diéta proti jarnej únave nám prikazuje odľahčiť jedálniček. Tento recept je ukážka toho, že aj zdravé a šetriace varenie môže stáť za to. A chuť prekvapila aj nás samotných. Jemné, delikátne a pritom plné kuracie prsia na thajský spôsob.
Je 21.3.1993. Veľmi presne pamätám tento deň. V reštaurácii Bellevue, čo je pomerne honosný názov pre priestorovo veľký, ale inak skutočný pajzel, sa koná druhý ročník misáka, t.j. najkrajšieho gay chlapca. Akciu organizuje Ganymedes , Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov v SR.
Keď Petra zobudil budík, strhol sa. Nemal rád zvuk budíka. Nemal rád, keď sa musel budiť jeho nepríjemným zvukom. Posadil sa na posteli. Skoro vzápätí vystriedala jeho zlú náladu eufória. Zaliala ho radosť pri myšlienke na to, čo ho dnes čaká.
Jedol som už zopár naozaj vynikajúcich mexických jedál. Všeobecne sa predpokladá, že ak má byť niečo mexické pri jedení vám musí vypáliť dieru do žalúdka. Počul som celé estrády o stupňoch štipľavosti kde tie najvyššie nejedia ani samotní Mexičania. Ale mexické fazule s mrkvou a syrom v tortille, čo bol jeden z vrcholov mojich gastronomických zážitkov, boli mierne sladké a neštípali vôbec. Tak hor sa do toho. Dnes je tu inšpirácia mexickou kuchyňou.
Je ktorýsi piatok, podvečer. Sedím vo vlaku do Hronskej Dúbravy v zatuchnutom kupé spoločne s ďalšími znudenými cestujúcimi. Začínam sa tešiť na dobrú večeru u mojej mamy. Chvála Bohu, už prichádzame do Hronskej Dúbravy. Tu vystupujem a čakám na motoráčik – ‚Anču‘ do Banskej Štiavnice. Idem si pre istotu skontrolovať na tabuli, kedy odchádza. No, ešte mám dobrých štyridsať minút. Sadám do čakárne. Vyberám knihu a začínam čítať. Práve počujem hlásenie, že motorový osobný vlak do Banskej Štiavnice stojí na nástupišti jedna.
No jednoducho jarné Haiku a Senryu. Veď už je na ne čas.
Ahojte, milí moji. Toto jedlo som robil nedávno, keď Medveďa pobolievali dnou postihnuté kĺbiky a potrebovali sme vymyslieť niečo chutné, výdatné a domácke, zároveň diétne a dnu príliš nepodporujúce... Nie som na slovo vzatý odborník na dnu, ale keďže mám sám miernu formu (zatiaľ...) ovládam aspoň základné princípy stravovania.
Niekedy mám toho priveľa a vtedy je najlepšie záchranné koleso, že mám blízko niekoho, kto mi prináša istotu a pokoj. Nič nenahradí ten pocit, keď viete, že doma niekto čaká.
Ach jaj už je marec. To znamená, že termíny horia a ja pracujem aj cestou vo vlaku. Chcelo by to niečo rýchle. Rýchle jedlo, čo sa rýchlo pripraví, rýchlo zje a rýchlo sa po ňom uprace. Stojím v potravinách a cítim sa celkom bezradne. Najrýchlešie sú asi párky, ale mám ja chuť na párky? Nemám! Do očí mi padá hotové štrúdľové cesto a hneď padne aj do košíka a hurááá, už viem čo bude dnes dobrého.
Rád sa stretávam s ľuďmi. Také celkom obyčajné stretnutia s rozhovormi, kde jeden druhému vidí do očí a nemusí sa namáhať predstavivosťou, ako asi vyzerá spolubesedník. Niekedy len počúvam. Inokedy sa mi huba nezastaví. Je pre mňa prijemné byť s ľuďmi. A občas, pri rozhovoroch sa stane zvláštna vec. Pocítim srdce a človečinu a to je na stretnutiach to úplne najkrajšie. Cítim blízkosť človeka, ktorý sa neschováva za názory a frázy, ale prináša seba.
Posledný diel zápiskov je vlastne čistý plagiát. Nie, niežeby bol snáď odniekiaľ opísaný či skopírovaný. Pokiaľ viem, nestretol som sa s týmto opisom nikde v mne dostupnej literatúre. Plagiátom je preto, že vychádza so zážitku vidiaceho. Jeho videnie sa ku mne dostalo tak, ako sa všetky skutočné videnia dostávajú k ľuďom. Bolo mi prerozprávané. Pátral som po vidiacom deväť dielov, aby som si vyžiadal odobrenie tohto desiateho. Šiel som spätne po niti, po ktorej sa ku mne dostalo toto videnie, no skončil som v začarovanom kruhu. Vidiaci sú často nevidení.
Milí moji. Pokračujeme ďalším úspešným receptom. Tak ako som minulé bôčikové závitky úspešne aplikoval na predminuloročného Silvestra, dnešné špízy boli ozdobou minuloročného silvestrovského stola. A som veľmi rád, že sa mi podarilo ušetriť nejaké špíziky do mrazničky, čím vám dokážem priniesť ako recept, tak aj spomienku na minuloročného Silvestra. Ehm..., tie minulé bôčikové rolky som robil čerstvé.:)))
Joshua sledoval nebo plné hviezd. Stále zvláštne pokojný. Vyrovnaný, tichý. Aj jeho nezmyselný hnev sa stratil. Len ticho noci a jeho vlastný dych. Dvere na chodbe sa rozleteli s hlasným rachotom. Joshua zmrzol. Nedokázal sa ani pohnúť. Dokonca neurobil ani tú základnú vec, aby sa vyzdvihol z tela. Pomaly otáčal hlavu smerom k prichádzajúcemu zvuku. Každá sekunda sa zdala byť nekonečnou.
Milí moji. Tento recept som si ponechal najmä pre vás mäsožravci, aby bola trochu zachovaná rovnováha. Väčšinu našich receptov totižto môžete urobiť aj bez mäsa, ale skúste tak urobiť bôčikové závitky. :) Recept patrí k vypaľovákom mojej mamy a ja som s ním už oslávil nejeden kulinársky úspech. Nadšená bola aj medveďova mama a potešil som ním aj našich priateľov a známych na Silvestra pred dvomi rokmi. Príprava je trochu náročnejšia, ale zvládne ju aj menej ostrieľaný kuchár.
