Adriana Boysová
Zvláštne, aký rozdiel spraví chvost
„Ženy boli vždy chudobné, nie dve storočia, ale od začiatku všetkých čias.“
Pred dvadsiatimi rokmi som odišla zo Slovenska, ale Slovensko si so sebou nesiem všade tam, kde práve žijem. Profesionálne sa venujem vydávaniu publikácií EÚ. Vo voľnom čase vediem neziskovú organizáciu Slovaks in Luxemburg (SLUX), ktorá spája rodákov a prináša im slovenskú kultúru. Popri radostiach a starostiach spojených s rodičovstvom si rada odskočím medzi slová a vety, z ktorých vznikol nejeden blog a zopár kníh: Mimóza (zbierka poviedok), Šťastné náhody (zbierka poviedok od slovenských autoriek, výťažok z predaja ide na pomoc obetiam domáceho násilia), Zamatový jež (spoločenský román nielen o dospievaní za mrežami), Zachránené Vianoce (rozprávková kniha) Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Kultúra, Nezaradené, Próza, Súkromné, Cestovanie

„Ženy boli vždy chudobné, nie dve storočia, ale od začiatku všetkých čias.“

Ako sa dá vysvetliť sloboda niekomu, kto nevie, že nie je slobodný?

Akosi sme cítili, že je dôležité voliť, že je to nielen naše právo, ale aj povinnosť, na jazyku slogan: Modrá je dobrá.

Dnes sa za šírenie nepravdivých tvrdení nestínajú hlavy a neupaľujú ľudia na námestiach.

Voľakedy samovrahov vyčleňovali na okraj cintorínov. Akoby nestačilo, že sa cítili vyčlenení už za života.

Nie všetko sa dá doučiť a určité vzorce a prebraté informácie sa vyvracajú ťažšie, než sa odstraňuje zarastený necht.

Kniha nemá rod, nemala by mať, no muži len málokedy siahajú po knihách napísaných ženami.

Všetci sme šúpali mandarínky, rozbaľovali čokoládky a lúskali arašidové oriešky. Všetci okrem Luxemburčanov.

Keď som bola malá, asi som mala Vianoce rada, ale na to si už celkom nespomínam.

Rozmohol sa nám akýsi nešvár. Potreba uistiť (sa), že stojíme za tradičnou rodinou.

Nemali sme internet, mali sme Bravo a Jula Viršíka.

Často vidíme len to, čo vidieť chceme.

Odteleworkovala som, zbalila deti, svokru, nasadli sme do auta a náhlili sme sa na vernisáž výstavy Prebúdzania.

Nedesia ma hrúbky. Skôr hrubosť v nás a hrubé čiary, ktoré okolo seba kreslíme.

Moja babka má dnes narodeniny. Mala by. Keby mali v nebi telefón, už by zvonil.