Milan Čarňanský
Medzi nami bláznami (fejtón)
- Preboha, pani, aká katastrofa vás postihla? - opýtal som sa prekvapený, keď som stretol manželku kamaráta Fera v slzách.
Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík: Fejtóny, Súkromný dejepis, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
- Preboha, pani, aká katastrofa vás postihla? - opýtal som sa prekvapený, keď som stretol manželku kamaráta Fera v slzách.
Raz sme sa vybrali s kamarátom Ferom do veľkého mesta. Na skusy. Za novotami. No nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Išli sme si obzrieť erotický salón. A prečo nie? Povedali sme si: Sme predsa chlapi a načim držať krok s dobou. Koniec - koncov, keď už niekto zriadil takú búdočku rozkoší, tak to určite robil pre ľudí a nie pre kozy.
Všimli ste si? Je ich plno. Skúste sa prejsť v podvečer po meste, krčmách, diskotékach, alebo cez niektoré sídlisko. Je ich ako maku. Zo dňa na deň je ich viac. Odkiaľ sa len berú? To by bola len úvodná dilema. Vlastne to ani nie je problém. Ide o empirickú záležitosť a ako taká sa dá dokázať. Hniezdo nie je podstatné. Podľa mňa je závažnejšia otázka. Na čo sú nám deti. V tom je zakopaný pes. Ako rozmýšľam, žiadny pádny argument mi nenapadá.
Môj dobrý kamarát Fero je presvedčený, že ľudia sú dobrosrdeční. Podľa neho dobrota ľuďom vyteká priamo zo srdca. No nie je naivný ten hlupák Fero? Priznávam, že dôveru v ľudí som doňho zasial ja.
Môj dobrý kamarát Fero ma raz zavolal k sebe domov. Robí to zriedkavo, nuž ma to potešilo. Dokonca až tak, že tri dni som nič nejedol, aby som ho potom neurazil.
My sme vám taká zvláštna rodinka. Máme sa radi, sme veselí a kradneme. Ale zasa nie všetko, čo nám príde pod ruku. To nie. My sme skôr fajnoví zlodeji. Starostlivo si vyberáme, čo čmajzneme. Naša rodinka kradne len to, čo nemôže získať legálne.
Už je to raz tak, žijeme teraz, dobu si vyberať nemôžeme. Je nám súdená a my sa jej musíme podriadiť. A naviac, tento súbor rokov sme si honosne označili ako moderný vek. Chválime sa ním s učebnicou histórie pod pazuchou, ako sme vyspeli.
Môj dobrý kamarát Fero driemal na gauči. Odrazu prestal a vyskočil na rovné nohy. – Rodinka, ku mne! – zreval ako túr. Žena aj deti sa vovalili do obývačky. Manželka nezaváhala a začala rumádzgať. – Povedz, môj milý, kto ti to urobil, kto ťa zobudil a nedoprial ti spánku a nám pokoja? Naskutku ho zahluším.
Možno to znie neuveriteľne, ale v predvianočnom čase som sa ocitol v džungli. Neviem, či to nevyznelo pyšne. Ak mám byť úprimný, džungľa na mňa pôsobila skôr stiesnene.
Cestoval som vlakom. Vo vlaku zbožňujem jesť a čítať. Cesta ubiehala normálne, až kým si do kupé neprisadli dvaja dôchodcovia. Zo začiatku som si ich veľmi nevšímal, lebo sa mi výborne čítalo.
- Fuj! Ľudia sú prasce, - hromžil Fero a od zlosti tak rozhadzoval rukami, až mi vylial pivo na nohavice. - Čo ťa to pochytilo? – vyštekol som naňho. - Si slepý? Ľudí posadol sex. - No a čo. Teba zasa amok zlosti. - Si slepý? Nič iné im nechodí po rozume. Žerú tú pornografiu ako prasatá pomyje.
Môj kamarát Fero nebol spokojný so sebou a svojím životom. Žena môjho kamaráta Fera tiež nebola spokojná so sebou a svojím životom. Už to tak býva, že keď sa nespokojnosť nahromadí, zmení sa na nezmyselný čin.
Môj dobrý kamarát Fero strácal pôdu pod nohami. Ani sa nečudujem, keď dlhé roky neobmedzene vládol v mnohopočetnej rodine a teraz sa mu príbuzní vzbúrili.
Jedného dňa som sa vybral za dobrým kamarátom Ferom. Z Fera sa stal veľký pán. Mal kanceláriu a sekretárku. Normálnu, skutočnú, živú sekretárku.
S chlapmi z našej ulice sme založili spevokol. Nebola to cielená akcia. Náš záujmový spolok vznikol spontánne. Viete, ako to chodí. Život pod jednou strechou so ženou a deťmi, u niektorých aj so svokrou, nie je med lízať. Nuž sme sa utiekali do krčmy. Vypili sme a cestou domov spievali z plných pľúc.
Fero je môj dobrý kamarát, ale musím vám naňho niečo prezradiť. Má nedostatok. Keď urobí niečo zlé, neprizná si to ani za svet. Vždy sa z toho vyzuje tvrdením, že na vine sú všetci ostatní, iba on nie. Tvrdohlavo odmieta akýkoľvek náznak chyby.
Občas sa zamýšľam nad tým, prečo sme prišli na tento svet. A zakaždým si na to neviem odpovedať. Ale ani ma to veľmi netrápi, keď vezmem do úvahy, koľkí sa v histórii ľudstva nad tým trápili, aj pomreli a pravdu sa nedozvedeli.
Môj dobrý kamarát Fero už bol v živote všeličím. Najnovšie sa ukázal ako neuveriteľný lakomec. Uveriteľne lakomí sme všetci. Lakomíme sa na auto, výplatu, manželku. Ale Fero sa lakomil aj na to, čo nebolo jeho.
Vyšný sused chová sliepky. Malé stádočko, sto kusov, pre vlastnú potrebu. No a čo, ja zasa zbieram známky. Sme k sebe tolerantní, zvyčajne sa nemiešame do svojich záľub. Lenže proti vyšnému susedovi sa vzbúrila celá ulica.
Môj dobrý kamarát Fero mal vždy rád dobré jedlo, pekné ženy a peniaze. Ako mu pribudli roky, už sa dokáže tešiť len z dobrého jedla a peňazí. Keď dostal žalúdočné vredy, zostala mu iba jediná láska. Prepadol spaľujúcej vášni k peniazom. Len kvôli nim sa nechystá ani zomrieť. Veď čo by si bez neho chúďatka počali. Hotové siroty!