Tento názov mala niesť ešte za starých dávnych detských čias, moja vytúžená kniha, o mojom živote, dovtedy, pokiaľ sa celý nejako nepomotal... alebo sa mi pozdáva aj ďalší názov : najkrajší Vianočný darček.......
Blíži sa obdobie, kedy najbližší, rodina, priatelia oslavujú sviatok, alebo oslavujeme udalosť v rodine....alebo....
Pre mnohých je dnešný deň výnimočný....iný ho prežíva, ako všedný deň...ďalší oslavuje, iný lyžuje...vyberie sa na prechádzku, alebo salutuje na námestí.....
Rozlúčka so Sárou, pár drobností, pobaliť ešte pár ostávajúcich vecí, check in na bratislavskom letisku, posedenie v bare, prechod kontolou, štar boeingu 737, štvor hodinový let, to všetko sa zomlelo sťaby v minúte, ako krátka rozprávka, zostrih filmu, či epióg dobrej knihy......
Naštartuj moje zmysly, chyť virtuálne do mojej ruky pero, a píš ...Od mája ani riadok, inšpirácia sa ukryla pod šaty šťastia, ktoré vychutnávam sťa exotické ovocie.....
Myslím teda som...Kto teda som ? Som myseľ? Prebývam v mozgu? Som duša? Sídlim v srdci? Prečo som sem prišla, odkiaľ pochádzam a kam pôjdem až umriem.....
Si malé dievčatko s vrkôčikmi, šatočky so sloníkmi, usmievaš sa, a ceríš dva tri zúbky, poza maminu sukňu. Dva copíky, zdobia ich lienky, zvedavý pohľad, až figliarsky. Tie iskry v očiach, " čo by som ešte také veselé vyviedla ? "
Vraví sa, teda mnohí vravia, vidieť Paríž a umrieť. .Nádherné mesto, ležiace ako vravia Francúzi v zemi, ktorá sa podobá hexagonu, čiže šesťuhoľníku, so symbolom kohúta a vlajky Francúzska, ktorá pozostáva z modrej, v strede bielej, a na pravo červenej farby...Množstvo vínnych oblastí, historických zákutí z čias kráľa Ľudovíta, alebo Napoleona Bonaparte...možno aj filozofov ako boli René Descartes, Montesquieu, Voltaire, ale aj spisovatelia Honore de Balzac, Victor Hugo, Antoine de Saint Exupéry.... Krajina slastného nápoja, šampanského, alebo vína Chardonnay, alebo aj skvostného syra Roquefort.
Je ozaj krásny...aj keď občas bolí ....ako ten známy taliansky film, v ktorom otec dokázal vlastného synčeka chrániť a sprevádzať v koncentračnom tábore, bez toho, aby si to malý všimol, dokonca sa v závere cítil, ako víťaz....na veľkom tanku, s úsmevom na tvári...bez otca....všetko to vnímal ako jednu veľkú hru.....
Hádžem papier za papierom....Myšlienku za myšlienkou...Vety rozkladám ako lego, na súčiastky, kocky a slová pálim ako papier nad ohňom a všetky mäkčene, dľžne, čiarky a bodky zasadím do kanónu, a " boooomm ", odpálim ich, ako vždy...ako oblak dymu...ako bublinu z cigarety...ako.....
Je sobota ráno..Snáď šiesta hodina.Zobudí ma akýsi pocit. Mám ho..Músím..musím a chcem..Chcem a mám potrebu..Potrebu napísať o jednom krásnom mieste...TAK BRATISLAVA VSTAŇ, A SALUTUJ !!!alebo Petržalka ? Rozhodni sa sám......
Ty, kto si znalý, a vieš čítať medzi riadkami, tak poď, vyzývam ťa ! Holé vety,metaforické prirovnania...poď sa pasovať....červík.....
Prichádzame, a odchádzame..Niekto potichu, iný zas s veľkým buracajúcim hlukom...Zvláštne, čo všetko zakúsime, čo je nám dané...Akou skúškou prejdeme, čo nás stretne, čo sa snažíme sami nasilu uhnať....
Prichádza Jar a za ňou po poradí leto. Každá chce byť " in " v dvojdielných plavkách..Len ako sa zbaviť jemnej " vrstvy " ktorá sa usalašila na bokoch, bruchu a zadku počas zimných večerov, keď sme pozerali " neaktívne" TV a chrúmali oriešky, chipsíky, keksíky?
keď to na mňa príde, mám chuť sa schovať, čupnúť si pod dáždnik a prečkať tú vnútornú búrku učupená, ako keď čakáme pod stromom na koniec letnej búrky...
Ťažkopádne sa vlečiem do práce, nevnímajúc okolie, prebývam vo svojej fantázii...V mojom rozjímaní ma preruší mladý muž, ktorý svojimi hlučnými názormi na starších, búri celé okolie..Môže byť asi môj ročník..
Vietor vo vlasoch, túlavé boty, pocity slobody, nespútanosti, žiaľ aj samoty, príroda, vôňa vzduchu, jemnosť vetra, pôvab kvetov, kvitnúce staré stromy, kačky a labute na hladine jazera, voda v ňom..odraz kamienkov, ligotavé lúče slnka.. Taká som ja....
