Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Komu by už len nebolo známe meno Edita Sipeky? Jej meno sa neomieľalo len v kruhu chudnutiachtivých dám, dokonca aj mnohých mužov, ale vďaka Petre Polnišovej, ktorá ju vo svojich komediálnych výstupoch vtipne parodovala, sa jej meno stalo známym aj medzi tými štíhlymi...
Včera sme sa rozlúčili s novembrom. Dnes sa prelaďujeme na nový mesiac, možno sa ešte dnes budeme v písaní dátumu mýliť. Prajem vám, príjemné stretnutie s prvým decembrom 2010, priatelia. Čas tak beží...
Každý z nás aspoň raz otvoril dvere nezvanej návšteve, tejto dáme, ktorá vlezie pod kožu, je neodbytná, húževnatá, protivná a drží sa nás ako pažravý kliešť.
Mám dojem, že som magnet na problémy. Často si ich síce priamo nespôsobím sama, ale spôsobia mi ich tí, pre ktorých sa ( pre realizáciu čohosi) rozhodnem(e). Neustále tápam v hľadaní odpovede na otázku, či problémy priťahujem ja, alebo oni mňa... Odpoveď neprichádza. Hoci, nikdy nekonám zbrklo, vždy, ak čosi plánujem (teraz bude reč o renovácii bytu), tak zvažujem, hľadám možnosti, vyberám potencionálneho realizátora. Napriek tomu to skoro nikdy nedopadne dobre... Pýtam sa prečo?
Už pri letmom listovaní časopisu harmonia upútali moju pozornosť obrázky črepníkov zavesených dolu hlavou... a v nich zasadené rastliny. Priznám sa, že kým som sa neskôr k článku nevrátila a neprečítala si ho, myslela som si, že ide iba o pokus o žart.
Kedysi stariny, nepotrebné veci, kadejaké opachy, dávno po svojej dobe aktuálneho používania, získavajú znovu na cene. Tá je omnoho vyššia ako cena, za ktorú si ju kedysi dávno, majitelia kúpili. Mnohé predmety získavajú na cene úmerne tomu, akú patinu na nich zanechal neľútostný čas...
Nie som pravidelnou diváčkou relácie Modré z neba. Včera som si ju však pozrela. Bez hanby sa priznám, že ma na to naviedol podvečerný Reflex, ktorého časť reportáže, ktorú som zachytila, ma tak "zobrala", že som z nízkych pohnútok zvedavosti zvolila v danú hodinu kanál Markízy.
Od rána sa sídliskom niesli akési hlasné divné zvuky. Nie je to však nič výnimočné a tak pár hodín som im nevenovala žiadnu významnú pozornosť. Slniečko začalo uplatňovať svoju moc a oprelo teplé lúče o balkón, práve tie ma vytiahli von. Hľadím z balkóna, padá mi sánka, prehĺtam naprázdno a chce sa mi plakať...
Možno patríte medzi tých, ktorí radi využivajú akciové ceny tovarov, možno si práve vtedy kúpite aj do rezervy. Možno patríte k tým, ktorí na ceny tovarov až tak nepozerajú. Prihovorím sa skôr k tej prvej skupine, lebo tej druhej to bude asi jedno.
Vďaka prechádzkam s Benym, ktoré majú svoje "pravidlá", postávam kade-tade a trpezlivo vyčkávam, kedy môj štvornohý zvedavec skončí ňuchanie, snorenie a bude ochotný znovu vykročiť. Nie raz sa tak nechtiac (prisahám, že nechtiac...) stávam špiónom rôznych situácií, rozhovorov, ktorých je na chodníkoch celkom dosť.
Bola som na prechádzke s Benym. Je pravdou, že ešte stále to zvykne vyzerať, že Beny je so mnou a nie ja s ním. Stane sa, že sa nevieme dohodnúť, ktorým smerom (a akým tempom) sa vybrať a tak si to musíme vydiskutovať. Po chvíľke znova vykročíme, zadarí sa, že aj rovnakým smerom, cha. Ale učíme sa... Nie o tom chcem však písať.
a ich prístupu k druhým... Vybrala som sa včera do Kauflandu. Potrebovala som drobný nákup, čosi z potravín, čosi z drogistického tovaru. V mojom zozname (priznám sa, že zvyknem ísť na nákup s papierikom, cha) bol aj WC-gél. Našla som za výbornú cenu, veľké balenie a pritom za 0,99 eur. Paráda, ale...
Uff, je to tu! Astronomická jeseň práve začala! Zatiaľ je to novorodenec, ktorý sa ešte stále priživuje na lete. O pár dní bude z neho batoľa, lezúň, či ako sa tomu v súčasnosti vraví, až sa postupne cez detské šibalstvá prepracuje do svojej dospelosti. Vtedy sa svojej moci ujme pevným žezlom.
Ja ako kedy, cha, závisí od situácie. Ale môžem povedať, že viac ju nemám rada ako mám. Skúsili ste si niekedy prejsť vlastný byt so zavretými očami? Skúsili ste v obchode zavrieť oči a nakúpiť? Skúsili ste niekedy zavrieť oči na chodníku a pritom rezko kráčať? Ja áno... nebol to dobrý pocit, naháňal mi strach. Strach, ktorý sa už kamarátil s panikou. Ani vo vlastnom byte som sa so zavretými očami necítila dobre. Ani v detstve som moc neobľubovala hru na "slepú babu".
Ak by sa tvrdenia zakladali na pravde, tak sa zaiste schyľuje k druhej revolúcii v mojom živote. Prvú som zažila v roku 1989 a teraz v roku 2010 by bola tá druhá... Tentokrát by o svoju vládu prišli pracie prášky, mohli by sme povoliť opasky a prírode by sme sa mohli pozrieť priamo do očí bez pocitu viny...
Včera som pri Televíznych novinách, pri reportáži o malom Dávidkovi neudržala slzy a jeho silný príbeh so mnou poriadne "zamával".
Stretla som dnes po dlhšej dobe jednu známu. Nepoznám rok jej narodenia, no tipujem, že jej rodný list je od toho môjho starší asi o desať rokov, možno viac, ale to nie je dôležité...
Vybehla som do obchodu. Čas, kedy nejeden sídliskový psík vykračuje rannou prechádzkou spojenou s vykonaním potreby. Vidím maltezáka, akéhosi kríženca, populárneho yorkshira... Pozerám sa na tých havkáčov rada, sama túžim po takom kamošovi.
Nepokosené okrajové časti sídliska sa zmenili na modré nebo. Predpokladám, že je zbytočné vetu zmeniť na hádanku, lebo iste si každý hneď vybaví krásny modrý kvietok čakanky...
Človek má prirodzené prianie žiť "v pohode". Do manželstiev vstupujeme (zväčša) z lásky, z potešenia mať drahú osobu nablízku, z radosti, že nám s partnerom je dobre a že celý svet je s ním krajší. Hovorí sa predsa, že v dvojici sa to lepšie ťahá... Ja viem, že život nemusí byť prechádzka ružovou záhradou ani rozprávkou ale ...
