Ach, srdce – a vieš ty vôbec, čo je bezhraničná láska? Ach, srdce – neplačeš zo mňa? Že ležíš vo mne ladom ako pole a ja špekulujem, a nemilujem. Ach, srdce, ako sa ti žije, ako spí, ak v sebe naozaj nenosíš Boha. Ak sa pýtaš, načo je spev, ak žiješ v šťastí – v takom vzletnom a nerozdávajúcom sa šťastí... A denne nepozdravíš svojho anjela. A miesto toho smiech, smiech – to všetko tvorí kostričku tvojich dní. A ešte povinnosť, ktorou si azda nahradzuješ slabosť ducha a ešte tvoja pýcha, čo sa chce schovať pred ľuďmi ako za záclonou... To si skutočne až také malé, srdce?
A viete vy vôbec, koho beriete do seba, ústa? A viete vy vôbec o Bohu celého života? A čo poznáte ešte? Záhyb a kŕč v detskej krivke úst – v akejsi krivde, urazenej pýche? A viete vy vôbec, aká výsada sa Vám dostala? Viete vy vôbec, čo je to brať do nehmotných rúk mysle a do úst SLOVO?
"Gandžnáme" - List o poklade; prezývaný niekedy aj "Džangnáme" - List o vojne; dva klinopisné nápisy Darea Veľkého a Xerxa Veľkého nachádzajúce sa v okolí Hamedánu.
Hrobka starozákonnej kráľovnej Ester.
Prastaré sú planiny okolo Hamedánu. Kedysi nosili na svojich pleciach staroveké mesto Ekbatany, sídelné mesto Parthskej ríše. A celý biblický čas, nad ktorým často mykáme plecom a ktorý sa často opovažujeme považovať za príliš neurčitý a vymyslený; si táto krajina pamätá ako svoje vlastné dejiny a smeje sa Európe, čo zabudla sama na seba. A biblické spory tu trvajú až podnes, a biblická láskavosť tu zostáva až podnes, a biblická prísnosť a bázeň pred všemohúcnosťou božou je tu podnes - len my podnes stále a stále nechceme pochopiť.
Dívala som sa teda na svetlom olemované nočné cesty, akoby to boli múdre panny, čo si vzali dostatok oleja a prišli vítať túto noc. A svietiť šoférom, cyklistom, nočným chodcom a napokon i nášmu autobusu, ktorý opustil Súsy a zanechal jednu biblickú krajinu v ústrety druhej. A tam kdesi v ďalekom Hamedáne čakali priatelia. Otvorili ako siene chrámu biele náručia.
Ženské a muské klopadlo na bráne - hostiteľ tak vedel podľa odlišného zvuku určiť pohlavie prichádzajúceho hosťa.
Mauzóleum veľkého perzského súfijského básnika Baba Tahra.
Mauzóleum veľkého perzského vedca, filozofa a básnika, rodáka z Buchary, Avicennu, známeho v perzštine ako "Abú Alí Síná".
Láskavosť, ktorú sme my už stratili ako dukáty z vrecka kupca Janka Hraška, u Peržanov pretrvala doteraz. Napríklad aj v domine, ktoré hrávajú v chladnúcich popoludniach v parkoch.
Od rána bol deň plný zázrakov. Jeho tajomnú tvár mi prezradili oblaky s bledoružovým nádychom akoby boli Turínskym plátnom, čo v sebe skrýva vznešené Telo. A vlastne celý deň, i ľudský život, je týmto plátnom, keď v sebe v najväčšej hĺbke prechováva Kríž. Ešte pred svitaním sa prebudili stromy a drobný hmyz, ktorý si niesol kvapky slnka na krovkách. Kŕdeľ mušiek sa zdvihol do výšky striech a krútil sa nad domami v nádhernom tanci, akoby to bol húf vzdušných drobných rýb alebo omrviniek vody, akoby hadicou pokropil nebo neviditeľný záhradník. Dívala som sa na topole a druhy sliviek a marhúľ a so smiechom i zvedavosťou som sa snažila naučiť ich vznešené perzské mená. Na konci záhrady ako zelený oblak zarodil starý mandľovník a v tráve som už ako diamanty nachádzala ešte dužinou obalené oriešky.
Ktosi sa ku mne sklonil a viedol ma po záhrade za ruku. Ktosi mi v noci predtým ukazoval perzské súhvezdia. A spolu som do noci s tými, ktorých neviem inak nazvať ako dobrí a vznešení; počúvala dávne príbehy a melódie citary.
A tak rozmýšľam, čo je to dobrota, akú má moc... A paralelne s ňou myslím aj na zlé sily. Že oboje opantá človeka a potom ho už vedie po cestách myšlienok a konania. A všetko, čo sa rodí v dobrote, je živé, rastie a oživuje druhých. A všetko, čo sa rodí v zle a v pretvárke, je mŕtve a ubližuje druhým. A tak si nesiem v sebe svetlo z tej nádhernej noci, ktorú vo mne zapálili iránski priatelia. A možno ja sama som jej nehodná, možno je moja duša príliš chabá... Ale v čase, ktorý už pretiekol, v dejinách, ktoré sa neodstanú, v kronike dobra, ktorú akiste zapisujú anjeli – tam všade už žiari svetlo láskyplných Iráncov. A žiari doposiaľ.
