Turecko

Anatolské obrázky

Katarína Džunková

Anatolské obrázky

Trávy sú pokojné a zem spieva. Vlak uháňa cez prastarú krajinu, pomedzi hory zrezané ako pne starých stromov, ktorým zostali len korene – nespočetne veľa vrás a priehlbín kľukatiacich sa až k zemi. Nie, to vlastne my sa nehýbeme, to krajina okolo nás kráča. Prechádza od zimy cez obdobie sejby, až po tajomný čas úrody a dožiniek. Ak by rastliny mali hlasy, dnes by sa isto ozýval zo zeme jemný plač novonarodeného obilia, klasy práve dozrievajúcich kukuríc, slnečnice so svojou každodennou choreografiou a hlasy oblakov, čo sa dívajú nebesiam do tváre.

  • 7. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 341x
  • 6
Modlitba z Istanbulu

Katarína Džunková

Modlitba z Istanbulu

Sprvoti sa mi chcelo v tomto meste žialiť za Byzanciou a za vznešeným a stalo sa tak mnohokrát, keď človek sleduje spletité a v mnohom až zarážajúce cesty dejín. Ale neskôr – keď som sa dívala na tú modernitu, na módu, na poloprázdne mešity, rušné ulice, na nadnárodné spoločnosti a ľudí, z ktorých sa nikto – aspoň navonok – nemodlí, keď z minaretov zaznie dnes už  z nahrávok pustený azán... Chcelo sa mi; a chce sa mi; a plačem nad touto dobou; ako sa snaží vniesť do ľudských myslí všetko – duševnými chorobami počínajúc a túžbou po materiálnom končiac – len aby odvrátila človeka od toho najpodstatnejšieho. Vojdi do našich duší, Pane. Do mesta priplávali cez úžinu Bospor zástupy lodí, aby oblažili čakajúcich vzácnym nákladom.

  • 5. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 335x
  • 11
Istanbul

Katarína Džunková

Istanbul

To mesto bolo rozľahlé, voda v ňom veľmi voňala. A na starých rybárov, kožiarov a predavačov po celý večer padal fialový súmrak. A bratom im bol Abrahám, úzke minarety trochu napichli hviezdy, až zabolelo oblohu, keď zaznel z nebies dlhý, dlhý azán. A mesto bolo voňavé, voda v ňom veľmi volala...

  • 20. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 742x
  • 10
Skryť Zatvoriť reklamu