Staré veci

Moje zrkadielko (na čo myslím, keď by som sa mala učiť) II.

Katarína Džunková

Moje zrkadielko (na čo myslím, keď by som sa mala učiť) II.

„... (M. Buber) nevidí, jak falešné jsou tyto pocity viny. Jak příjemné je cítit se vinným, když člověk nic špatného neprovedl, jak ušlechtilé! Zatímco uznat skutečnou vinu a kát se je velice obtížné a sráží to člověka na kolena. Německá mládež je dnes všude konfrontována s muži, kteří svými hodnostmi a úřady či veřejným postavením určují tvář země a skutečně se něčeho dopustili, aniž by cítili vinu. Normální rekací mládeže na tento stav věcí by bylo rozhořčení. ... (ale ona je) pod tlakem velice současných a velice skutečných problémů, utíká do oblasti citů a laciné sentimentality." H. Arendtová, 1956 Pamätám si, keď sme boli na gymnáziu na školskom výlete v Osvienčime. V ten deň sme boli smutní...

  • 18. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 375x
  • 11
Moje zrkadielko (na čo myslím, keď by som sa mala učiť) I.

Katarína Džunková

Moje zrkadielko (na čo myslím, keď by som sa mala učiť) I.

- „Czy żałuje Pan Żydów?" - „Tak, zwłaszcza Żydówek. Były bardzo piękne. A kiedy było się młodym, chciało się mieć dobrze." Pozerám dokumentárny film francúzskeho filozofa a literáta C. Lanzmanna (nar. 1925) Shoah a chce sa mi ho radšej náhle vypnúť. Scéna sa odohráva v mestečku Grabów východne od Varšavy, kde vzduch tichúčko vykríkne, keď ho na jar prepichne nové poschodie borovicového ihličia. Kde sa tráva skláňa, až kým sa celkom neohne, zvlní sa a potom opäť vyrovnáva v choreografii, ktorú takto opakuje celé storočia, vždy, keď od Brestu a blízkeho Bieloruska zavanie suchý východný vietor.

  • 18. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 433x
  • 9
Pesničky, vtáky, kvetiny. Balkán.

Katarína Džunková

Pesničky, vtáky, kvetiny. Balkán.

Strašne by som chcela, aby sa mi dnes v noci snívalo po srbsky. Čítam si nejaké básničky z bosenskej ľudovej slovesnosti a zase mnou prešla tá známa triaška od kolien po krčnú chrbticu...

  • 2. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 035x
  • 5
Biele tenisky a súkromné nešťastia

Katarína Džunková

Biele tenisky a súkromné nešťastia

Na pravej strane cesty na konečnej sa vyhrievali autobusy. Ich červeno-biele telá, šedé harmoniky, obité zafúľané duše z pneumatík a nekonečný horúci vzduch...

  • 29. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 761x
  • 5
Welcome to Prague city (Miznutie prekrásneho mesta)

Katarína Džunková

Welcome to Prague city (Miznutie prekrásneho mesta)

Poznávam ju na čierno-bielych fotografiách, v skladbách Smetanu a v rozprávaní starých ľudí, ktorí si na ňu spomínajú už iba ako slepí. V náznakoch. Tu viedla cesta, tam most, oproti nám stálo kino a o tých kasárňach už, holčičko má, nič neviete. Zmenila sa na nepoznanie.

  • 3. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 445x
  • 14
Prečo som sa v detstve pozerala pod stôl (malý náznak o Maďaroch)

Katarína Džunková

Prečo som sa v detstve pozerala pod stôl (malý náznak o Maďaroch)

„Ty, Katka, a ako je to vlastne u vás na tom južnom Slovensku s tými Maďarmi?“ opýtala sa ma moja kamarátka zo Šumavy a ja som rozmýšľala, či prehnaným používaním tých zámen nechcela ukázať ten svoj odstup od toho Slovenska, ktoré je pre ňu už takou tou cudzou krajinou.

  • 2. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 017x
  • 43
„Ja by som aj, ale... “ – raz sa z toho alibizmu zbláznime

Katarína Džunková

„Ja by som aj, ale... “ – raz sa z toho alibizmu zbláznime

Keď mi spolužiak navrhoval, že pri spoznávaní českej duše by som si najprv mala pozrieť „Krakonošove pohádky“, zahanbene som sa usmiala. Krkonoše boli vždy akosi ďaleko, na bradatých čarovných pánov je bohatá aj naša ľudová slovesnosť a zo Sněžky sme sa na zemepise smiali: „Pcha, veď je len o čosi vyššia, než Popradské pleso!“ Rozprávka ma však zaujala niečím iným. Zlý gróf Trautenberg zakaždým naviedol dedinčana Kuba, aby ublížil Krakonošovým zvieratkám. Keď sa ho snúbenica vyčítavo pýtala na jeho konanie, iba pokrčil plecami: „To nie ja, to ON! Trautenberg ma naviedol!“

  • 17. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 641x
  • 11
Zlato navýchod. (Alebo Ukrajinci nie sú iba „Ukrajinci“)

Katarína Džunková

Zlato navýchod. (Alebo Ukrajinci nie sú iba „Ukrajinci“)

Anka bola vždy o niekoľko krokov pred nami. Talentované dievča s modrými očami, trochu nadvihnutým noštekom  a úžasne veľkorysým srdcom. Kým my sme sa kostrbato učili gehen-ging-ist gegangen, ona dostávala gramatické cvičenia pre pokročilých. Kým my sme sa chválili tým, ako vieme zahrať na klavíri blší pochod, jej tablo zo ZUŠky už viselo na Hlavnej. Kým my sme si ešte špinili lakeť farbami rozmazanými za okrajom výkresu, ona odovzdávala perfektne vypracované portréty, zátišia, uhľokresby.

  • 2. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 077x
  • 3
Detstvo v Tescu

Katarína Džunková

Detstvo v Tescu

Muškátový oriešok, provensálske bylinky, kaškaval, merlot, odroda navelina. Jonagold, rubín, idared. Regály s koreninami. Regály s drogériou. Vína. Poznáš ich podľa hĺbky jamky na dne fľaše. Veselé Vianoce, Kellemes Karácsony, ... Uprostred obchodu postavili armádu Mikulášov a ja zisťujem, ako majú potraviny svoje nebo a kdesi na druhej strane aj svoje čokoládové peklá.

  • 29. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 674x
  • 11
Kto chce prejsť cez červené more. (Keď obliekanie sa a móda bolí)

Katarína Džunková

Kto chce prejsť cez červené more. (Keď obliekanie sa a móda bolí)

Dnes oproti mne sedel v metre Clint Eastwood. Špicatý noštek, strnisko, ktoré nevyzerá odpudivo, ale, naopak, lákavo, že by sa s ním človek rád maznal a trochu vyplašený a zvádzajúci pohľad. Už som si aj chcela pliaskať po vreckách alebo hystericky šmátrať v kabelke, len aby som našla kúsok papiera,  ale uvedomila som si, že autogramy vlastne nezbieram a že to nie je Clint. Mal totiž ošumelý modrý kabát, nepraktické hnedé menčestráky a botasky od „šikmookých“. Clint dvakrát ohrnul hornou perou, akoby niečo prežúval, a natiahol sa. Nebol to Clint Východnédrevo. Bol to iba Chudák.

  • 16. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 883x
  • 41
Ako šľachtické rody (zo zákulisia cirkusu Aleš)

Katarína Džunková

Ako šľachtické rody (zo zákulisia cirkusu Aleš)

V 21. storočí sa už zdá nemysliteľné, aby si mladí ľudia nemohli vyberať životných partnerov sami. Okrem VIP rodín a iných nutných zvazkov však existuje ešte jedna skupinka ľudí, ktorí sa musia podriadiť sobášnej politike. Cirkusanti. O živote pod šapitó, o spolužití s exotickými zvieratami a o trochu krutej tradícii vzájomného sobášenia cirkusových rodín nám porozprávali Hanička Alešová a Lukáš Lánik, z mladej generácie artistov cirkusu Aleš.

  • 3. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 14 320x
  • 7
S.Valentová: "Škoda, keď talentovaní herci prejdú do politiky..."

Katarína Džunková

S.Valentová: "Škoda, keď talentovaní herci prejdú do politiky..."

Sú herci, ktorí majú to šťastie sprevádzať ľudí po celý život. Deti si ich pamätajú z rozprávok, dospelí z inscenácií a milovníci kultúry z divadla. K takým hercom patrí aj MgrArt. SOŇA VALENTOVÁ - HASPROVÁ. O  tak trochu netypickom titule pred jej menom, o zmysle herectva na Slovensku a o tom, koľko druhov lásky tu pre ľudí je...

  • 3. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 530x
  • 16
Rozhovor s košickým pánom rabínom Jossim Steinerom

Katarína Džunková

Rozhovor s košickým pánom rabínom Jossim Steinerom

Keď pred piatimi rokmi dostal ponuku na návštevu Slovenska, netušil ešte, že sa stane košickým rabínom. Nechýba mu zmysel pre humor a rád sa vyjadruje v podobenstvách, aj keď tvrdí, že jeho slovenčina je 50 rokov stará. Ako dieťa prežil holokaust, skrýval sa v Maďarsku, a keď ako 12 - ročný emigroval s mladším bratom do Izraela, čakal na lietadlo z Československa s jeho rodičmi a sestrou. Márne. Priletelo až v 60-tych rokoch. Dnes dáva nádej košickej židovskej náboženskej obci, aj keď jej zánik vidí reálne. Rodák zo Zlatých Moraviec, Jozef Mordechai Ben Abraham Azriel, známy ako košický rabín Jossi STEINER.

  • 22. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 471x
  • 151
Sándor Márai - (takmer) zabudnutý spisovateľ

Katarína Džunková

Sándor Márai - (takmer) zabudnutý spisovateľ

Poďte sa pozrieť do pamätnej izby Sándora Máraiho v Košiciach. Američania, Nemci, Švajčiari, či Maďari ju navštevujú už roky. A Miloš Forman dokonca točí podľa jeho diela film.

  • 24. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 422x
  • 20
Vojna a moja košeľa

Katarína Džunková

Vojna a moja košeľa

Keď je človek mladý, v niektorých chvíľach má pocit, akoby mal osud vo vlastných rukách a všetko, čo robí, je veľkolepé, správne a všetky okolnosti sa tomu musia podriadiť. Niečo podobné, aj keď v trochu malichernejšej podobe, som zažila, keď som v obchode uvidela tmavozelenú vojenskú košeľu. Nech by stála čokoľvek, musela som si ju kúpiť. Neprekážalo mi, že na rukáve a na chrbte mala nápis „U.S.Army“. Vtedy som ešte netušila, čo môže spôsobiť jedna obyčajná dievčenská tmavozelená košeľa.

  • 8. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 936x
  • 6
Košická nevšímavosť

Katarína Džunková

Košická nevšímavosť

Mesto si sťažuje na málo turistov, ale môže si za to z časti aj samo. O unikátny drevený pohyblivý "ruženec" nejaví totiž nikto z kompetentných záujem.

  • 9. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 795x
  • 9
Skryť Zatvoriť reklamu