Arménsko

Poďakovanie za život (Arménsko)

Katarína Džunková

Poďakovanie za život (Arménsko)

Pane, my nie sme nič, iba ten sprievod kráčajúci k bránam Jeruzalema. Čo volal Hosanna na tvoju slávu, aby o niekoľko dní volal tými istými ústami Ukrižuj. Ako veľmi sa bojím zobrať do rúk jarnú ratolesť, ako veľmi sa hanbím dotýkať sa tenkých halúzok vŕby – Pane, veď to budem opäť ja, kto ťa svojou podstatou zradí, kto ti ublíži a kto ťa urazí vlastnou nepozornosťou a hriechmi.

  • 21. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 079x
  • 22
Jerevan

Katarína Džunková

Jerevan

Akoby cez lúku prebehli deti, čo vedia, že na jej konci je Boh Otec, tak jemne zmizli za obzorom hory a v páľave dňa sa vynáralo mesto. Ani som nevedela, čo sa to deje, len slnko mi položilo na rameno ruku a ja som nemohla uveriť tomu, že stojím, že naozaj stojím na arménskej zemi. A bolo to také krásne... Také krásne ako okamih, keď človek naplno precíti, že anjeli sú skutoční a naozaj je na nebesiach dobrý Boh – asi tak mi leto vháňalo do žíl nutnosť žiť a ja som cítila, že žijem. Chcela som ďakovať Bohu za všetky dary, odprosovať za márnosť vlastného života. Keď ku mne prichádza celým priehrštím milosť, nevýslovná Božia krása a Božia láska – a ten zázrak sa koná každý deň a každú minútu.

  • 7. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 532x
  • 20
Na brehoch jazera Sevan (Arménsko)

Katarína Džunková

Na brehoch jazera Sevan (Arménsko)

Už po dlhé stáročia, potvrdzujúce trvácnosť Božieho a pominuteľnosť ľudského, sa pomedzi vrchy, slnkom prepálené letné lúky, za cestami kľukatiacimi sa na východ krajiny, držala nad prepadnutou panvou nížiny pri Malom Kaukaze vodná hladina. Starí Arméni jazeru dali meno Sevan a kedysi tvorilo spolu s jazerom Van v Turecku a so soľným jazerom Urmia na severe Iránu jedno z troch národných jazier bývalého kráľovstva. Štáty sa zmenili. Kráľovstvá nahradili sultanáty alebo okolo brehov sevanského jazera precválali lukostrelci perzského šacha. Potom prišli vojny, lúpežné oddiely bašibozukov, násilia, genocídy, revolúcia, ktorej vlny sa rozliali aj do tohto hornatého kraja. Sevanské jazero sa zapáčilo sovietskej flotile a potom sa Arménsko opäť osamostatnilo. No hladina jazera Sevan dodnes hľadí na nebesia nad sebou. Berie ich hviezdu po hviezde do svojej vodnej plochy. A usmieva sa nad ľudskými dejinami. Nad ľudskou zlobou a večne porušeným prikázaním „Nezabiješ“ a nedodržaným „miluj.“ A usmieva sa nad všetkými, čo nevidia pominuteľnosť života a večný Kristov kríž.

  • 20. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 965x
  • 8
Kláštor Geghard (Arménsko)

Katarína Džunková

Kláštor Geghard (Arménsko)

Zvelebujem ťa, Pane Bože, na troskách tohto sveta; ktorý už niesol na svojich pleciach toľko bolesti a toľko ľudskej špiny a predsa, a predsa do tej tmy preniká tvoje svetlo. A ty žiariš ako mohutný céder na najvyššom brale, ako loď, ktorá sa zjavuje v tme nad rozbúreným obzorom alebo ako nádherná hudba, ktorú nedokáže nič prehlušiť. A tá nádhera zosadá na ľudské duše ako zázračný vták. A spieva, a spieva, a do diaľok sa rozlieha jeho vysoký hlas. A vták neodlieta, nič ho nevyplaší a neodoženie mávaním rúk alebo výstrelom. A nič nedokáže tejto blaženosti ľudskej duše ublížiť.

  • 15. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 646x
  • 7
Kláštor Chor Virap (Arménsko)

Katarína Džunková

Kláštor Chor Virap (Arménsko)

Krajina sa ešte dlho, dlho vynárala za rozľahlým obzorom. Ja som sa nedokázala zasýtiť toho zázraku – že smiem ísť. A pozdravovať každú vetvu stromu, dýchať vzduch a cítiť v hrudi pľúca, márne si klásť hlavu do dlaní a banovať, že ani jedno z mojich slov nedokáže zachytiť, čo vidím. Lebo všade, kam sa pohnem, je so mnou Boh. A ak by aj pravdy vo mne nebolo – ak by som v pokušení zlyhala, ak by som bola nepevná... Nič to nemení na tom, že pravda je vôkol mňa.

  • 28. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 770x
  • 17
Krajina svätého Bartolomeja. Iránsko-arménske pohraničie.

Katarína Džunková

Krajina svätého Bartolomeja. Iránsko-arménske pohraničie.

My sme si ničím nezaslúžili Pána Ježiša a celkom ničím ani teba, svätý Bartolomej. A vôbec ničím ani Cirkev, jej bolesť, ani nesmiernu bolesť tvoju – ako dlho tak môžu trvať posledné minúty, ak je niekto stiahnutý z kože? A my dnes namiesto toho v rukavičkách humanizmu odsudzujeme takmer všetko na svete, ale nad holokaustom v Cirkvi nikto neplače, nik nezaplače nad genocídami veriacich a ešte sa opovažujeme barbarsky uvažovať o svätých a nectiť si ich pamiatku.

  • 17. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 785x
  • 17
Skryť Zatvoriť reklamu