Litva

Litovské obrázky

Katarína Džunková

Litovské obrázky

Akoby náhle rozkvitli nikým nevidené a nevídané lúky, tak začal voňať dážď. A aj on, veľký hriešnik pred trávou – asfalt, voňal. Nad mestom sa vznášali ťažké mračná a chladné ráno napovedalo, dnes bude iný deň. Voňali kamene, čerstvo pokosená tráva pri nábreží, navlhli steny stredovekých budov. Vilnius voňal. Vilnius voňal ako jemnosť kadidla, Vilnius voňal v ústrety bielemu slnku nachvíľu schovanému za augustový mrak a Vilnius voňal a voda v rieke k mostom prítulnej, sa jemne zdvihla akoby čosi pohlo dievčenskú hruď. Napokon zem odvetila na neustávajúce klopanie dažďa. Naproti zatiahnutému nebu vyšli nové steblá tráv ako domáci na priedomie – celý zvedaví, ktože to klopal na brány zeme. Tak prišli otvoriť.

  • 19. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 997x
  • 8
Vilnius

Katarína Džunková

Vilnius

Nad mestom sa rozostúpil východný a západný dážď, rozprestrel na krajinu svoje krídla. Povedal trávam: vstaňte! Vošiel do púpav a úzkou bránou prešiel cez dvory a priedomia. Povedal rieke: vstaň! Podíď až ku mne zo svojich brehov... Vilniusom dnes kráčal Dážď panovník. Prechádzal cez uličky a remeselné dielne, zastal pri bielom pravoslávnom chráme a dotkol sa ho prstami. Vzniesol sa nad sídliská a cintoríny,  keď klesal prudko a v priebehu sekundy sa mu pod kvapkami zväčšovalo mesto, čo sa zvrchu zdalo iba ako šedý fľak; ani na chvíľu nezapochyboval o svojom smere. Na vežiach a tvrdých asfaltoch si doudieral kvapky. Potom sa schúlil do scvrknutých oblakov ako ranené zviera a zastal až kdesi vo vzdušných prúdoch nad Baltom.

  • 17. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 303x
  • 11
Príbehy piesku (Klaipeda)

Katarína Džunková

Príbehy piesku (Klaipeda)

Bol to piesok, ktorý sa prvý dozvedel o tom, že prišlo ráno a slnko na neho zosadalo ako na veľké, mäkké svetlé hniezdo. Pod vplyvom vetra sa mu na povrchu vytvorili brázdy, záhyby a drobné priehlbiny - v noci sa do nich ľahko usadil chlad a potom s o to väčšou intenzitou slnko. Chvíľu sa nad ním rozprestieralo ako čajky krúžiace nad hladinou v blízkej zátoke, kým ich osamelé škriekanie neprerušilo iné vodné vtáctvo, čo si už presne navyklo, že v ich blízkosti sa s určitosťou o niekoľko minút objavia aj kúsky neodolateľného rybacieho mäsa. Po kurských plážach chodila vždy takto zrána prázdnota.

  • 18. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 367x
  • 6
Večné brezy (Litva)

Katarína Džunková

Večné brezy (Litva)

Dnes budem tichá, to len čosi vo mne chcelo zaspievať ani nie o Litve, ale o brezách. Ba ani o brezách nie – ale o láske, čo ako strom s čiernymi fľakmi božích očí na kôre vstáva z popola.

  • 15. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 464x
  • 5
Skryť Zatvoriť reklamu