Súkromné

Kto zachraňuje, bude zachránený

Katarína Džunková

Kto zachraňuje, bude zachránený

Krajina mierne potemnela v slnku prekrytom hustou vrstvou oblakov a opar, ktorý sa vznášal pod inak aprílovým nebom spôsobil, že osamelý kopec aj kríky šípok lemujúce cestu vyznievali nejasnejšie. Hoci bol apríl, svetlo nevykresľovalo jasne hranice stromov a polí. Línie suchých stebiel a kríkov v remízach splývali na pozadí brázd a cez medzu prebehol sviežim tempom zajac, aby aspoň on naznačil, že život neumrel, len nezávisle od ľudskej túžby si bude tohtoročná jar raziť svoju cestu. Hoci sa na prvý pohľad pri zasnežených pahorkoch zdalo, že krajina ešte spí – nič nebolo nehybné. Cesty sa kľukatili a utekali naprieč poľami, nežný románsky oblúk zákruty predeľoval krajinu, konáriky viníc vyhnali púčiky, ktoré snáď nikto nebadal a sneh sa hýbal pri násypoch povedľa hradských ciest, keď s rastúcimi stupňami teploty umenšoval svoje telo.

  • 6. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 093x
  • 4
Ave, Crux

Katarína Džunková

Ave, Crux

Iba tam v hĺbkach, kde sú už iba kolená a chlieb a na kolenách nekľačí už telo, ale duša a chlieb už neprijíma telesná podstata, lež duša... Iba tam, v hĺbkach chrámových lodí, v hĺbkach stáročí a v hĺbkach ponoru ľudskej duše, vyniká nad horizonty ľudských vnemov Ježišov kríž. A ten kríž, čo sme si od detstva kládli na hruď, ramená a čelo; a ten kríž, čo sme pozdravovali na okrajoch dedín, na krížnych cestách a strechách zvoníc... Tento kríž, čo sme si najprv iba v letmej modlitbe sami želali, cítiac za zahmlenými obzormi očistnú moc a pravosť bolesti... Tento kríž odrazu stojí pred nami. Zosobňujú sa v ňom celé dejiny Cirkvi. Peripetie času, náhľady epoch a osobitosti národov ho stvárňovali v originálnych a nevšedných podobách. Tento kríž predstavuje všetko, čo človek miloval a obetoval; skrz tento kríž boli vykúpené pochybenia a zlyhania nás, zradných ľudí; na tomto kríži sa mení preliata krv na preliatu, nepochopiteľnú milosť.

  • 30. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 137x
  • 27
Sviečky

Katarína Džunková

Sviečky

Zhaslo svetlo. Ako sa to často stáva v dedinách v radiačnom venci okolo Prahy; kde sa často ozýva zvuk vŕtačiek, strojov a hlasná vrava zememeračov a elektrikárov odhadujúcich, čo všetko chýba na to a čo všetko ešte nemajú v oku, aby sa porúbaný sad či práve pokosená lúka alebo staré ladom ležiace pole, mohlo premeniť na pozemok, kde by započali ďalšiu novostavbu. Len pruh svetla vznášajúci sa nad vzdialeným mestom nad obzorom a mihotajúce sa svetlá lietadiel hľadajúcich polia pri Ruzyni akoby to boli unavené kŕdle lastovičiek migrujúce cez more a prahnúce po stožiari, na ktorý by zosadli – iba tieto svetlá ubezpečovali ľudské oči, že zhasla iba táto dedina a že neprestalo svietiť svetlo po celej zemi. A kým nočné dýchajúce mesto svojou žiarou bralo ľudským očiam výhľad na hviezdy a kým sa v svetelnom opare odrážali a prebleskovali na nebi nočné biele mračná... A kým nás v tmavej dedine oddeľovalo od mesta a svetla niekoľko kilometrov znamenajúcich v tejto tmavej končine vlastne celú večnosť... Odrazu viac než inokedy, začali prehovárať sviečky.

  • 16. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 800x
  • 1
Svätý Krištof

Katarína Džunková

Svätý Krištof

Z obrovskej lásky na stráňach sa narodili jablone. Rozkvitli trnky a bledá tráva sa pod ne ukladala s obetou. Občas sa nad tou krajinou zjavovali so slzami v očiach anjeli a jarky, potôčiky a stružky utekajúce po poliach sa zavše jagali ako uzlíky a žilky na vyrobených Božích rukách. Hoci len málokto zo stvorených sa zamýšľal, asi aké ruky musí mať vznešený Boh, keď stvoril Adama na obraz svoj a keď v podobe jediného Syna visí na kríži, ktorým mnohí z ľudí pohrdli. Z mokradí a z lužného hája za poľom sa k nebu vzniesla štíhla volavka a k tmavomodrým oblakom ju dvíhala láska, poriadok a tajuplná moc Toho, ktorý udržuje svet. A z bažín podobne ako chochlačky a lysky vyvolávalo milostné slnko i ľudské srdce, zavše miznúce v hlbokých vodách zatratenia. A Boh sa zjavil v pieskovcových skalách, v dejinách i ruinách života a napokon sa zjavoval i v chorej Adamovej duši, i v srdciach spravodlivých, čo s ním žili a jedli trpký chlieb naplneného života.

  • 3. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 400x
  • 4
Kto hľadá Pravdu?

Katarína Džunková

Kto hľadá Pravdu?

A namiesto tých všetkých, tých všetkých noblesných a lesklých slov, akí sme skvelí, ako konáme dobro, akí sme akiste poctiví, veď sme slušná mládež a slušná spoločnosť, ktorá akiste nikomu neubližuje – zabudli sme na jediné slovo. Žobráci.

  • 10. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 679x
  • 12
Dimitte nobis debita nostra

Katarína Džunková

Dimitte nobis debita nostra

Namiesto reportáže z ciest – lebo aké sú to cesty, pokiaľ sú zahľadené do seba a pre seba; namiesto fotografií kvetín a hôr – lebo nie je možné sa stále iba radovať, keď naša civilizácia pácha zločiny a už nie je možné ich nevidieť; namiesto svojich malicherností, keď v Líbyi zomierajú ľudia... Tu dávam túto správu aspoň ako výkrik alebo ako nehodnú prosbu – ako ospravedlnenie sa za to nesmierne zlo a vraždy, ktoré sme spáchali v Líbyi, v Iraku, v Afganistane, v Srbsku... Za znevažovanie Cirkvi... Odpustite, odpustite, odpustite nám... A otvor nám oči, Bože, pred tým všetkým zlom,ktoré sa šíri z EÚ, USA a zo svetových bánk a zmiluj sa nad nami a nad tými, čo toto všetko spustili...

  • 22. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 523x
  • 8
O centimeter

Katarína Džunková

O centimeter

Keby sa dalo povzniesť aspoň o centimeter nad našu dobu; aspoň o centimeter lepšie uvidieť, že niečo nie je v poriadku. Že dúhové pochody sa už priveľmi podobajú na Sodomu, že sa utápame v zábave, v jedle a v túžbe, ako urobiť čo najlepšie sebe a za každú cenu znovu len sebe... Že západný človek kričí: "Mám všetko a chem ešte viac!" A kým naši predkovia držali za ruky chudobu, lásku, smrť a prácu - a celý ich život presvetľovala ako žiara dobrota... Kým našich predkov sprevádzalo omnoho hlbšie a celistvejšie vnímanie... My sa raz menej a inokedy viac prichyľujeme na stranu civilizácie, čo má reklamu, ciele a prebytok; kým väčšina sveta hladuje. A tak vo svete, ktorý si hovorí moderný, píšem tieto riadky. Ako modlitbu; ako prosbu o stíšenie; ako prosbu o návrat ku Kristovi; ako odmietnutie vety: "Ja budem posudzovať!" Aby sme sa aspoň o centimeter navrátili zo zlej cesty. Tak ticho prosím o lásku, o Ducha a o pamäť.

  • 1. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 023x
  • 14
Letnice

Katarína Džunková

Letnice

Kým ešte nie ste tu, chcem vzdávať chválu na pokoj a na sen. Aspoň na malú chvíľu sa ešte chcem dotknúť toho najjemnejšieho zo všetkých svetov, ktorý občas príde a vznáša sa v mojej duši ako motýľ, na krídla ktorého dopadalo slnko a dotýkalo sa ho nežnými prstami s takou jemnosťou, až sa kdesi za pozadím sveta rozoznela hudba. „Nie, počkaj ešte...“ chcela som zavolať, nech ešte aspoň chvíľu trvá. „Hej, zázrak... Počkaj...“

  • 27. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 174x
  • 11
Skalničky

Katarína Džunková

Skalničky

V čase, keď treba písať a namiesto toho sa ľudia radšej uzavrú do mlčania alebo do písania podľa lacných odpozorovaní zo svetových tlačových agentúr... V čase, keď by sa nás vlastné svedomie malo pýtať – ak je literatúra skutočne to, čo miluješ – ak skutočne miluješ čo len jedinú vec na tomto svete – prečo pre nič nehoríš, prečo netvoríš, prečo sa kocháš sám v sebe? V čase, keď je hanbou milovať svoj  národ a vidieť jeho výnimočnosť horieť uprostred strání ako starozákonný ker... Práve v tom čase prichádza koberec púpav a celú trávu – staré listy, zlomené steblá a hlavičky zlatobyle – prikryje svojou teplou žiarou. Akoby nám tým dával znamenie, čo zostane po všetkých ľudských epochách. Akoby naznačoval, čo zostane i po nás.

  • 28. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 402x
  • 4
Zachariáš

Katarína Džunková

Zachariáš

Ak by dnes prišiel, ľudia by zakričali: „Mlč!“ – aj keby mlčal práve poznačený znamením z chrámu. Ak by dnes prišiel, ľudia by povedali: Nie! Alebo iba pokrčili plecami.

  • 15. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 299x
  • 1
Ak my nie...

Katarína Džunková

Ak my nie...

Ak my nie, lesy a hory budú stáť medzi všetkými mestami a dedinami, okolo hraníc takmer všetkých štátov a nepomýlené budú Bohu volať na slávu.

  • 10. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 270x
  • 12
A kde bol predtým?

Katarína Džunková

A kde bol predtým?

Bolo to na celkom obyčajnej prednáške v starej, podľa poslednej prestavby klasicistickej a na chodby, dvere a tajomné miestnosti bohatej budove, ktorú desiatky, ba stovky rokov nazývali univerzitou. A len celkom náhodou v nej pán docent spomenul klimatické podmienky v dávnom Egypte, keď sme sa bavili o zachovaní dokumentov, materiálov a toho všetkého, o čo by sa mali zaujímať lingvisti a čo je pre výskum isto dôležité. A spomenul aj staré zrná pšenice, čo po tisícky rokov ležali v tmavých hrobkách, schované, aby ich až v dnešných dňoch ruky vedcov zasadili do pôdy – ako do tajomnej nekonečnej množiny.

  • 21. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 376x
  • 2
Kde sme nechali...

Katarína Džunková

Kde sme nechali...

Rozmýšľam, čo je vlastne tým, po čom prahli dávni mudrci, čo je tá vzácna bylina, ktorú hľadal bájny Gilgameš, čo je ten pevný bod, o ktorý prosil Grék Archimedes, čo je tou modrou kvetinou, ktorú ospieval Novalis a za ktorou sa o storočie po ňom na alpských ľadovcoch naťahoval mladý Hesse. Čo je vlastne tým, čo nám tak žalostne chýba vo vnútri, čo zahrieva chladné zimné dni ako februárové slnko, čo naplní pustú ľudskú dušu ako keď sa odrazu ako do žíl krv - do prázdnych stružiek v krajine nahrnie voda. Čo je ten zázračný šém, ktorý otvára človeku oči a napĺňa ho, ktorý ho motivuje k hĺbeniu studní a stavaniu májov, ktorý ho zasycuje ako rajská manna, a predsa sa tým nikdy nemôže úplne zasýtiť.

  • 22. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 395x
  • 29
Duša

Katarína Džunková

Duša

Zo všetkých polí, zo všetkých kríkov a alejí, ktoré už síce ako ranení vojaci – bez listov, no predsa stále vztýčené oddane strážili cestu; ku mne prehovárala Duša. Za tamtým hájikom mladých borovíc zomrela srnka. My sa len sotva dozvieme, akú bolesť alebo strach mohlo cítiť zvieratko v sivohnedej zimnej srsti, ktorá mu narástla v neskorých septembrových dňoch. Kam idú duše mŕtvych srniek. A kam sa podeli slnečnice, ktoré ešte nedávno oddane otáčali hlavu k belasému nebu, aby teraz stáli v pravidelných radoch suché, šedivé a sklonené, asi ako ľudské vnútro, keď naňho zabudneme a prestaneme potrebovať druhých vo svojom srdci. V priľahlom meste za stráňami sa pod mostom v betónovej zábrane penila široká rieka. Zo všetkých polí, kríkov a alejí, dokonca aj z kovov, z ktorých postavili stĺpy nad nástupišťami v železničných nádražiach, prehovárala duša.

  • 16. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 229x
  • 54
Deti

Katarína Džunková

Deti

Mnoho generácií sa zbieralo na to, aby sa narodili. Mnoho generácií žilo v prostých podmienkach a chudobe, trpelo násilím a obetovalo sa - alebo, naopak, mnoho generácií žilo aj v peknom, harmonickom svete. To všetko je uložené v trezore ľudských dejín a v tom, čo sa nikdy nedozvieme.

  • 9. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 275x
  • 7
Civilizácia?

Katarína Džunková

Civilizácia?

O mestách vravievajú, že majú dušu. Alebo tomu vravia esprit, atmosféra. A nedajú sa pomýliť – Bratislava s Banskou Bystricou, mestečká v obkolesení mohutných hôr okolo  Váhu a mestá s teplou žiarou Východoslovenskej nížiny. A nedá sa pomýliť rozľahlý Berlín s brilantne prepracovaným Norimbergom a nedajú sa pomýliť vlhké ulice Dublinu s námestím v Lubline alebo múrmi Toleda.

  • 30. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 405x
  • 10
Aspoň niečo málo o zle

Katarína Džunková

Aspoň niečo málo o zle

Asi o ňom nie je správne písať, lebo sa celé dejiny snažíme umenšiť jeho pôsobenie v duši a aj v jej viditeľnom pokračovaní – v skutkoch. Asi o ňom nie je správne písať aj tu, lebo sa o ňom píše dosť a omnoho hlbšie a správnejšie; a tiež sa dá o ňom mnoho vyhľadať. Ale mlčať o tom, čo človek vie, a pritom by to mohlo niekomu pomôcť, nie je správne. Ospravedlňujem sa, ak sa to niekomu nechce čítať. Ale pomôžeme si zakrývaním očí? A každého človeka predsa tak či onak zaujíma duchovno.

  • 17. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 212x
  • 30
Martýrium posmechu

Katarína Džunková

Martýrium posmechu

Akoby všetky filozofie i náboženstvá nehovorili odpradávna toľkorakými spôsobmi o človeku a akoby sa tomuto tvorovi nevenovala na všetkých svetových stranách a vo všetkých nadmorských výškach toľká pozornosť; prichádza s podivnou diktatúrou objektívne a všeľudsky sa tváriacich hodnôt nová ideológia, či skôr premisa správnosti. Humanizmus. Tá, ktorá do svojho stredu kladie človeka až natoľko, že úplne vynechala to, vďaka čomu človek existuje a to - to najhlavnejšie, čo sa len antika a úzka a neskôr mohutnejúca línia filozofov snažila zamknúť do podivných filozofických rovníc, či logických dôkazov, akoby bola móda či cnosť takto nehanebne a bez bázne diskutovať o tom, o čom tisíce rokov hovorili naši predkovia s posvätnou úctou, s čím sa snažili žiť v súlade a čo sa im jasne zjavovalo a pripomínalo toľkokrát vo všetkých chvíľach života - na Boha. A tak sa popri tých všetkých právach (ktoré si človek hádam ani nezaslúži, zvlášť ten, odchovaný v zhýčkaných pomeroch západného sveta), podľa podivných nových pravidiel, celkom zabúda na povinnosti.

  • 30. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 637x
  • 2
Skryť Zatvoriť reklamu