Island

Kto s tebou bdie... (Island II.)

Katarína Džunková

Kto s tebou bdie... (Island II.)

Pane, kto s Tebou bdie? A s tvojimi spravodlivými... Keď sa ako čierna plachta rozprestiera noc. Keď Ťa nemáme v srdciach, keď Ťa nemáme v rukách, keď Ťa nevzývame v modlitbách – veď my už ani nevieme, čo je to úplne sa oddať v prosbe za druhého. A pritom Ty si spása. A iba Ty nás učíš o obete. A my vyzdvihujeme seba. A my nevnímame kríž. Kým za dverami stoja biedne dni a pri bránkach sa pasie sedem chudých kráv a v diaľke spia hriešni i spravodliví a moja duša prosí – Zvrchovaný Pane, odpusť mi...

  • 7. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 481x
  • 23
A kde je vlastne raj...(Island)

Katarína Džunková

A kde je vlastne raj...(Island)

Svetlo sa vznášalo nad krajinou ako archanjel a svet bol taký pokojný a presný, že tento náhly okamih prinútil na chvíľu všetkých zastať a zapozerať sa – akoby si uvedomili, že vidia hudbu. Bože môj, ale aké to bolo svetlo! Človek mohol ustráchane zatvoriť oči a po chvíli znovu ponadvihnúť viečka, či náhodou... Ale nie, niet sa čoho báť, svetlo je stále tam... Z nebies sa liali celé tony svetla, skutočne z oblohy sálalo ako melódia, akoby odtiaľ celkom viditeľne najprv len náznakom špičkou a kúskom rúcha - a napokon celým telom zostupoval anjel. Okolo hrude mal trúbku a lesný roh ako v svätú noc nad Betlehemom, sopečné kamene a kvapky vody šepkali: „Gloria in excelsis Deo“... Bola už polnoc. Pod oblohou ešte stále plápolalo svetlo.

  • 25. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 697x
  • 20
Skryť Zatvoriť reklamu