Grécko

Solún II.

Katarína Džunková

Solún II.

Ruka sa napriamila a vzápätí stiahla naspäť. Koľko pohybov, koľko sekúnd a koľko hodín, ten istý život, a predsa tak málo pochopenia pre druhých, pre ľudí žijúcich na tej istej zemi a zakúšajúcich ten istý čas. Telo kráča po uliciach, vystupuje a zostupuje po schodoch, vstúpi do chrámovej lode a prsty sa dotknú svätenej vody, a predsa sa pristihnem pri tom, že som pyšná. Ruka sa napriamila a vzápätí sa stiahla späť. Tak málo zasväteného života. Tak málo skutkov naozaj na Jeho slávu.

  • 8. mar 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 933x
  • 7
Atény

Katarína Džunková

Atény

Pamätala som si jazyky ako stromy, ktoré som videla v záhradách detstva, ako starý dub, rozkošatenú korunu mandľovníka, rad topoľov, milostiplnú, rozširujúcu sa, tvrdú a zvráskavenú kôru stromov, ktorá ma prijímala, ktorú som objímala a ktorá prehovárala svojím mlčaním. Pamätala som si slová ako dávne prvky krajiny, čo sa po dlhom čase vyjavovala v pamäti. Prihovárala som sa slovám: Veď teba poznám, na teba si spomínam, áno, tvoj význam je taký, tvoj pôvod prastarý a tvoje formy nádherné – akoby sa v diaľke vyjavovalo staré jazero, horské sedlo, lúčny kopec, horská bystrina a stará rozhľadňa, ktorej drevo vŕzgalo a kyvotalo sa vo vetre. Všetko zabudnuté a rozpoznané znovu po čase.

  • 9. feb 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 927x
  • 4
Korint

Katarína Džunková

Korint

Krajina mlčala, a zároveň hovorila. Tak som aj ja načúvala svojmu vnútru. Jeho prázdnote, jeho hluku, keď sa zapĺňalo obsahom, jeho ustaniu, keď prišla blažená chvíľa pokoja a človek stál čelom obrátený k moru, akoby sa pred ním rozprestierala večnosť a nepotreboval už nijaké slová. Tak silno som pociťovala potrebu Pravdy, potrebu vyššej, univerzálnej Pravdy, večnej, trvácnejšej než naše nálady a limity nášho poznania, keď dokážeme ten istý predmet raz milovať a raz nenávidieť, keď vieme odlíšiť svetlo od tmy a diamant od hliny, ale vo vlastnom živote už často nerozlišujeme skutočné hodnoty, vznešeným ľuďom nepriznávame veľkosť a pri vlastnom konaní nemyslíme na Boha, hoci ho poznalo naše srdce a náš rozum.

  • 18. jan 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 074x
  • 4
Solún

Katarína Džunková

Solún

Ak vieme, akú cenu má druhý breh, aká veľká je potom hodnota prievozníka. A ak vieme o hodnote správ, ako veľmi teda treba ďakovať poslom, čo ich doniesli. Tak sa pri brehoch polostrova Chalkidiki rozprestiera ako rozosiate perly biele miesto Solún. Staré a pevné ako pravda, aj keď sa naokolo trasie zem. Stojí pod teplým gréckym nebom, povedľa prístavov a vrchu Chortiatis. Niekedy nad ním roztrhnú vrecia dažďa a vrecia slnka a niekedy sa more opýta: „Ako ti je...“ Tak sa dotýkam jeho múrov a tak mi odpovedá: „Som Solún. Bol som pred vami a budem po vás. Som váš súčasník, rovesník, i dieťa, lebo ľudské mestá sú vždy mladšie než tí, čo ich stavali. No tak sa pýtaj! Lebo ako inak môže mesto rozprávať.“

  • 24. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 844x
  • 2
Skryť Zatvoriť reklamu