Česko

Milovať Moravu (Kroměříž, Olomouc)

Katarína Džunková

Milovať Moravu (Kroměříž, Olomouc)

Ja som už nechcela život, už bolo dosť tohto neutíchajúceho kolotoča blahobytu, sebectva, povrchnosti a falše, a predsa si, Pane, spustil júlový vietor, vietor taký voňavý a živý, a predsa som videla, ako ten vietor prechádza

  • 19. júl 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 508x
  • 5
Višňový sad

Katarína Džunková

Višňový sad

Keď na kostol svätého Norberta a Střešovice rozprestierajúce sa pod ním dopadalo svetlo a keď sa za oknom prímestskej linky autobusu mihlo Šárecké údolie a čistinka, na ktorej rástol starý dub a keď sa údolie a les premenilo na rovinu stredočeského kraja, kde oráčiny a polia s nasadenými oziminami strážila Božia muka stojaca obďaleč, vtedy autobus zastal a ja som vystúpila na mieste, kde stál on. Višňový sad.

  • 5. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 229x
  • 3
Pred Závišovým krížom

Katarína Džunková

Pred Závišovým krížom

Oblaky boli vrstvovité a rozprestierali sa nad požehnanou juhočeskou krajinou – kde bola tráva zelená a svieža, kde rástli smreky len matne si pamätajúce na generácie stromov pred nimi, čo tvorili mohutný šumavský prales a kde sa na zožatých poliach ako deti k lonu matky túlili stočené stohy slamy a pokosené lúky volali: Kde si, milované obilie? Nad juhočeskou krajinou, kde sa za baldachýnom týchto vrstevnatých oblakov objavovalo miestami bledomodré nebo a vzápätí sa pri železničných tratiach vynárali a opäť mizli lesklé hladiny rybníkov a jazier... Nad juhočeskou krajinou, kde cez brezy, husté a nízke vŕby, cez porast jarabín a jelší, presvitali od slnka vypálené zlatisté lúky, až by sa zdalo, že to znova rozkvitla repka a kde po skupinkách prechádzali českí výletníci, skauti, hubári a vodáci, až sa les a koryto Vltavy ozývalo ich hlasným smiechom...

  • 15. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 974x
  • 4
Pod mestom iné mesto a pod dušou hriech

Katarína Džunková

Pod mestom iné mesto a pod dušou hriech

V tieto dni si pripomíname štyristo rokov od umučenia štrnástich františkánov v chráme Panny Márie Snežnej na Jungmannovom námestí. Zavraždil ich rozvášnený dav mešťanov 15. 2. 1611. Ale naozaj pripomíname?

  • 10. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 219x
  • 15
Karlovarská

Katarína Džunková

Karlovarská

Pamätám si, ako mi raz Martin písal, že má prírodu vlastne aj celkom rád a možno by ju mal ešte radšej, keby bol vyrastal v krajšom prostredí, než sú západné Čechy. A s úprimnosťou, aká ma u chlapcov vždy milo prekvapí, keď sa tie sebavedomé bytosti v mikinách so slovníkom hrubším ako dosky pribité na mojich pätách premenia v odlúčení od kamarátov na veľmi vnímavých a citlivých ľudí, si povzdychol, že majú doma "iba" nízke kopčeky. Západné Čechy s trepotajúcim sa srdcom hôr krušných ako chvíle v nich, prišli so zelenou krásou. S tým odtieňom zelenej, v ktorej sa ešte v sebeklame utvrdzuješ o rýdzosti leta a aj keď síce ešte nevidno skrútené a oslabené listy, predsa sa to celkom poprieť nedá. Stromy sú tekutejšie, medenejšie, olivovejšie. Zaplietli sa do nich pavúčie vibrácie a celá krajina je v tejto eschatologickej chvíľke leta akási náklonnejšia. Skrotla, ohla sa a v tykadlách mravcov sa objavujú čierne háčiky, presne také, ako keď sa Česi snažia vysloviť „presne", ale aj tak to Ě nezamlčia, aj tak v jazyku nezaprú rybníky, Ladovho kapra zo zimných ilustrácií, Rybovu omšu - majú tam háčik a na konci slova vyslovia presne to „presně".

  • 13. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 519x
  • 10
Nič, nič, len tulipány na Dejvickej.

Katarína Džunková

Nič, nič, len tulipány na Dejvickej.

Skúšam si predstavovať, čo by bolo, keby som mala miesto smútku na dne duše Marlenku. Čiernu a drapľavú, aby som si do nej mohla zarezať, aby ešte viac bolelo. Au. Neforemnú a popučenú, aby som ju mohla rozmliaždiť, keby som sa zase sama sebe zhnusila. Au. A ako by to vyzeralo, keby mal smútok vrstvy. Au. Dalo by sa presne určiť, ktorá udalosť sa usadila až na dne, čo oddelila oblátka hnevu, kde je najmäkkšie a kde bolí najviac a po čom všetkom sa s lenivosťou a tmavou eleganciou roztiekla ako čokoláda racionalita. Napríklad ako keď som si povedala, že už tu nič osobné radšej dávať nebudem, len fotky kvetiniek. A že by bolo rozumnejše prestať písať subjektívne písmená a dať tu fotky tulipánov z Dejvickej. Z Dejvickej, nad ktorou visí ráno mesiac ako odstrihnutý necht. Z Dejvickej, kde si noční čakajúci na autobus myslia: „A kedy už konečne rozkvitne gaštan? Akosi mi je tmavo na duši.“ Z Dejvickej, kde končí metro a zakuklí sa do hlbokého tunelu tak verne, až by som verila, že raz nad Vítězným náměstím vyletia zo zeme pruhované motýle zo železa...

  • 4. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 105x
  • 43
Žlté kvety a železnice (ja som sa do nich asi zamilovala)

Katarína Džunková

Žlté kvety a železnice (ja som sa do nich asi zamilovala)

Nadránom začal včely svrbieť jazyk. Vzduch od nich hučal jemne, symetricky, ako keď ešte len začína hrať orchester a dirigent osmičkami ukazuje úlohy: „Tadiaľto áno, tam nie, tu sa vyhnúť vysokému plotu a hentam vľavo si všimnúť rozkvitnutú čerešňu.“ Apríl je už dospelý a odrastený, magnólie majú kvety také mäsité, až mám podozrenie, že v parkoch niekto chová kŕmne stromy. A uprostred času, keď si ráno potykajú nové kvety na hruške, uprostred času, keď v parkoch začnú ticho šomrať fontány a keď vyrastú chlapcom na chrbtoch kárované košele, by som chcela roztiahnuť ruky a zakričať: „Stoj!“. Nechoď! Halt, halt, nech čas ešte chvíľu počká, halt, halt, nech ešte púpavy nenosia priesvitné svetre, halt, halt, nech ešte trvá zázrak s názvom JAR 2008.

  • 22. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 680x
  • 46
Český kras a čo som nedokázala odfotiť

Katarína Džunková

Český kras a čo som nedokázala odfotiť

V noci musel niekto prejsť po našej ulici bielou zápalkou. Trochu som mala pocit, že z druhej strany skla klope vôňa, trochu sa mi zdalo, že dážď má rytmus ako dýchanie a ráno to už bolo tu. Všetky stromy. Do jedného. Rozosvietené.

  • 11. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 190x
  • 18
Berry. Vlastne Beroun.

Katarína Džunková

Berry. Vlastne Beroun.

Už piaty deň v Prahe naliehavo sneží.  Už piaty deň v inej tónine. A mne sa na duši vytvorila malá mriežka, ako keď sa označuje fis. Také drobné želiezko, cinkajúca výčitka, že som nemala byť zbytočne hrdá, že som sa nemusela zbytočne skúšať, koľko vydržím byť celkom sama a mohla som ísť cez Veľkú noc domov. Nepovolila som. Neoslavovala som. Nešla som.

  • 25. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 815x
  • 15
Libby. Vlastne Liberec.

Katarína Džunková

Libby. Vlastne Liberec.

Najprv som si chcela z dlane urobiť malú loďku. Aby som ňou mohla zakryť Liberec – trochu schátraný a trochu rozvinutý, trochu metropolitný a trochu periférny, trochu mestský a trochu prírodný. Potom som si chcela urobiť loďku aj z druhej dlane. Aby som si nimi zakryla uši, keď bude v Jizerských horách fúkať vietor, aby som do nich chytila orchideu v známej botanickej záhrade a napokon, aby som si do nich skryla tvár, že som si zase ako malé dievčatko urobila výlet. Tentokrát do Liberca.

  • 13. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 845x
  • 21
Skryť Zatvoriť reklamu