Táto národná svätyňa, pôsobisko a miesto posledného odpočinku svätého Sávu, sa nachádza niekoľko kilometrov od mesta Prijepolje uloženom ako poklad medzi horami. Dnes cez Prijepolje vedú železničné trate do Čiernej Hory, ľudia sa prechádzajú okolo rieky Lim vznešeným krokom ako pážatá a miesto, čo bolo kedysi výlučne miestom kresťanskej modlitby, obklopujú mešity.
Cestička z Prijepolja vedie do kláštora priamo. Jašteričky na nej šuštia, akoby po nej kráčal človek, v tieni stromov odpočíva pastierka kráv a tie vznešené tvory, múdre kravky, sa pasú okolo nej a k zemi nakláňajú zvonce ako ťažké strapce hrozna a prikyvujú chladnému vzduchu dvíhajúcemu sa od rieky.
Tak veľmi milujem Srbsko. Odznova byť pri týchto dobrých ľuďoch, počúvať, ako z východu doľahli až sem vlny Byzancie ako širokého mora a vnímať ich spiritualitu, srbské modlitby, srbské zvony, srbské piesne a ťažko skúšanú srbskú zem.
Zem, nad ktorú sa ako stará jabloň skláňa noc a hviezdy sa dotýkajú Srbska ako plody. A jej koruna tajomne šumí – to sa o hranu Srbska poranila Krása a bozkáva túto zem ako matky telá padlých vojakov.
Vyšla som na kopec a dívala sa na biely kláštor. Na miesto mníchov a svätcov, čo na svojich vlastných hroboch vystúpili k Bohu a celé dejiny a ľudské osudy nimi prenikali ako meč. Začiatkom, stredom a koncom ich života bol Boh. A rozumeli človeku. A rozumeli zemi. Keď sa pôda otvára ako prastarý kancionál. A z každého záhybu vystupujú ako piesne rastliny, zvieratá a starodávne kamene. Keď sa brázdy na poliach javia ako linajky starodávnej múdrej knihy a stromy na medziach a kríky sa vypínajú uprostred nich ako maľované iniciály nových kapitol. A ako kapitola sa otvára každý nový deň s pečaťou slnka ako s Božím dekrétom o milosti žiť. Na zemi omilostenej Bohom po potope a podpísanej dúhou a holubicou nesúcou ratolesť.
