reklama

Verdun

Lebo je to už ďaleko a ja sa bojím, že už nikdy nebudem cítiť vašu bolesť... Lebo je ľudské srdce veľmi malé a sú to niekedy hádam len sekundy, keď skutočne vrúcne myslíme na druhých... Lebo sa to deje len párkrát za život, keď prichádzame s otvorenou dlaňou: „Poď, ja ponesiem tvoj kríž...“ Lebo to sú tie chvíle, keď nie my, ale akási iná, dobrá ruka nás dvíha a odrazu cítime silu. Tam všade, kde sú len slzy a menia sa na holubice, aby vyleteli k nebesiam... Tam všade chodím okolo verdunských polí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

 A už je dávno po tom a ja sa modlím za vojakov. A už je dávno po tom a vravím: „Poďte, ponesiem váš kríž.“ Lebo je táto chvíľa taká krátka, keď milujem, keď naozaj žijem a keď si chcem vziať aspoň kúsok tej bolesti, čo nosí ľudstvo.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ale je ešte iné utrpenie, ktoré niesla láska. Ale sú ešte iné plecia. Ale je ešte láska taká čistá a taká absolútna, až ju človek začal nenávidieť, až ju chcel človek vyhnať – o čom vie veľmi dobre prastarý piesok v Gergeze a Godarinskom kraji. Tam sa zem pamätá a miestami od žiaľu zlatne. Tam pijú holuby zo studní, keď občas zaprší a drobné kríky sa pridŕžajú suchej zeme ako prastarého zákona, ktorý vie o všetkých okamihoch každého ľudského chodidla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A je to zvláštne, veľmi zvláštne – kde sa v ľudskom srdci berie nenávisť. A je to zvláštne, veľmi zvláštne, kde sa v ľudskom srdci berie pýcha. Kde sa v ňom berie súd a kde nechuť pokľaknúť pod krížom: „Môj Pane.“ A tak radšej ľudia zatvárajú obloky a ťažké okenice pred láskou ako pred búrkou, tak radšej vravia – stačilo, už sme to videli a poznali... Tak sa zatvárajú ľudské oči a uši zalievajú voskom ako pečate.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A ani ja nie som iná a ani ja nemám nič. Aj ja mám pýchu tesne pri sebe ako vŕšok nad údolím, na ktorý často vybieham namýšľajúc si o nadhľade.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tak miesto toho stojím aspoň drobnú sekundu v tom, čo sa môže zajtra skončiť a čo sa volá život – tak stojím na kraji verdunského poľa. Vôbec nič nemám, nič som nevidela, neviem ani vravieť a ani chodiť. No predsa ma drží dobrá ruka. Tak predsa stojím na kraji verdunského poľa a modlím sa za ľudstvo a ľúbim. A po širokých riekach plávajú pokojné kryhy a kdesi na zemi letí kŕdeľ slúk. Za Lesnicou sa točí krásny Dunajec a Boh si pamätá aj na sýkorky, ktoré raz našiel otec pod pôjdom. Už je noc a možno sa ešte nájdu ruky, ktoré vyrobia zbrane. Možno sa ešte nájdu ruky, ktoré sa zopnú k modlitbe. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu