Len máloktorý spisovateľ zostal svojím dielom taký pripútaný k rodnému mestu ako prozaik Sándor Márai. Narodil sa v roku 1900 v rodine Gézu Grosschmieda v dome na Hlavnej ulici, kde dnes stojí OD Dargov. Otec, poslanec pražského parlamentu a funkcionár rôznych spolkov, sa s deťmi presťahoval do domu na Mäsiarskej ulici číslo 35. Práve tam v roku 1998 Klub národnostných menšín a pamätná izba Sándora Máraiho zriadili aspoň malú spomienku na spisovateľa, o ktorom nebolo do osadenia pamätnej tabule v roku 1992 v Košiciach ani zmienky. Čiastočne si za to mohol S. Márai sám: zakázal vydávať svoje diela v Strednej Európe, kým odtiaľ neodíde posledný sovietsky vojak.
Ako literárne činný mladík vymenil svoje priezvisko saského pôvodu za umelecký pseudonym Márai. Nevedno prečo. Podobne konal aj jeho brat, režisér viacerých filmov no-minovaných na Oskara, vo svete známy ako Géza Radványi. Po ukončení stredoškolského vzdelania v Košiciach a Prešove, študoval Márai niekoľko semestrov žurnalistiku v Lipsku, Frankfurte a Berlíne. Ako mladý spisovateľ žil v Budapešti, ale bombardovanie za druhej svetovej vojny ho prinútilo ukrývať sa v Leányfalue. V tej dobe už mal za sebou aj smrť jediného len dvojmesačného syna, na ktorého s manželkou čakali 15 rokov. Jeho smrť bral ako veľkú nespravodlivosť, po tejto osobnej tragédii sa rozhodli pre adopciu. Ťažko znášal aj nastolenie totalitného režimu v Maďarsku. Viac sa už do strednej Európy nevrátil, aj keď v roku 1956 dúfal, že re-žim padne. Odvtedy žil vo Švajčiarsku, Talinsku a v Amerike, kde v San Diegu v roku 1989 ukončil dobrovoľne svoj život. Jeho popol rozsypali do Tichého oceánu.
Pamätnú izbu veľkého spisovateľa dnes spravuje MVDr. Júlia Sokolová – Gönnerth. Odpovedala nám aj na otázku, prečo si Sándor Márai vpálil ako 89 – ročný guľku do hlavy. V takom veku to vyvoláva jednako pocit márnosti, zarážajúce je aj to, že staroba je symbolom múdrosti a ustálenia, zvlášť staroba spisovateľova. „Musíme pochopiť, že Márai mal za sebou veľmi depresívne obdobie. Zomrela mu manželka, adoptovaný syn... Pravdepodobne nechcel byť na obtiaž. Zanechal za sebou len dva riadky na vysvetlenie: 'Čakám povolávací rozkaz. Nesúrim, ani neodkladám. Nadišiel čas.'“ Nie je škoda, že sa vlastným pričinením takto nedožil spomínaného odchodu sovietskych vojsk z Európy? „Áno, mnoho ľudí sa zamýšľa nad tým, prečo pár mesiacov 'nepočkal'. Ale odpoveď na to vedel zrejme iba on sám.“
Pamätná izba S. Máraiho je oficiálne otvorená len v nedeľu a v stredu poobede, ale pani doktorka Sokolová – Gönnerth ju rada sprístupní záujemcom po ohlásení kedykoľvek. Takto prijíma najčastejšie zahraničné návštevy. Slávne osobnosti nevynímajúc. „Otto von Habsburg bol u nás už trikrát, raz dokonca inkognito. Tvrdí, že vďaka Máraiho dielam pozná Košice dokonale. Rovnako sa o našom meste vyjadril aj Marek Vašut.“ Pamätnú izbu však okrem nich svojou návštevou poctil aj F. Mádl či A. Gönz. „Žiaľ, domáci sa tu ukážu len málokedy. Možno aj preto, že všetky Máraiho diela sa ešte od revolúcie nepreložili do slovenčiny.“
Na knihu Sándora Máraia pripravuje Miloš Forman film, o jeho pamätnú izbu prejavili záujem španielske delegácie... Košičanom však celkom krivdiť nemôžeme: „V Košiciach je po Sándorovi Máraiovi pomenované maďarská základná škola a gymnázium. Dokonca v ňom majú dielo Sándora Máraia ako maturitnú otázku. Podobnú pozornosť mu venujú aj na Gymnáziu sv.T. Akvinského, kde ho berú na hodinách literatúry.“ Nuž, dúfajme, že počet Slovákov, ktorí o významnom humanistovi a ich rodákovi budú vedieť, sa stále bude zvyšovať. A nielen tých, čo o ňom vedia, ale najmä tých, čo ho aj čítali. Stojí to za to.
Spisovateľova socha v Košiciach sa volá Dialóg, ktovie, možno raz Márai prehovorí... :-)
Sándor Márai povedal o...
... pýche
"Jediná chviľa samoty, sebapoznania, keď si pokoril svoju pýchu, dala viac tebe, aj svetu, než čokoľvek s čím sa pred svetom kekešíš. Jediný prejav pokory je väčším hrdinstvom, než akýkoľvek precítený herecký výkon, ktorému národ zatlieska. Mysli na to, kým nie je neskoro."
...nepriateľovi
"Potrebuješ ho. Musíš prekonať seba samého, aby si nad ním zvíťazil.... Musíš byť lepší, lebo ťa ohovára a považuje za nezmyseľného. Boh určil, že bude tvojím druhom na zemi. Máte rovnakú úlohu ako v súboji. Neprebodni ho predčasne, neprebodni ho vôbec. On ťa naučí žiť, bojovať a brániť sa. Uvedom si, že ho potrebuješ."
..spisovateľoch
"Spisovateľ nech nikdy nepolitizuje, nech vždy vypovedá a samozrejme predovštekým nech najprísnejšie súdi sám seba. Inak sa nemá práv považovať za spisovateľa."
