Inak by sa pri pohľade na ňu nezastavoval dych, ako sa v rôznych prebleskoch hnedej a v rôznych zakriveniach, akoby ju modelovala neviditeľná dlaň; z nej derie na svetlo sveta život. A ešte aký! To nie sú len súmerne poukladané hriadky presnou rukou záhradníka ako geometra semien, to nie sú len každý rok inak prekvapujúce polia - raz na nich rástli slnečnice, potom pšenica... Ale to je aj iné obilie - obilie stromov, rozbujnené žito lesa, nasiaknuté vŕby v okolí tichých riečok a mnohé ďalšie nespočetné a záhadné druhy kvetín a rastlín, ktoré inak a s inou úmerou zasadila iná, večná Ruka.
Tak teda to všetko je svätá zem. Keď so zatajeným dychom na jar sledujeme nové a nové kŕdle drobných kvietkov, ktoré sa z ničoho (naozaj takmer z malého ničoho nič) zjavia na lúke, a po niekoľkých dňoch sa ich modrá opäť zmení na zelenú, až napokon zmiznú v pre oko človeka nerozlíšiteľnej tráve.
No ale nie je zem ako zem, nie je strom ako strom a že nie je pole ako pole a kameň ako kameň, i že drevo nie je ako drevo a farba ako farba - to vie veľmi dobre každý remesleník. A tak šípka v duši - tá, čo je omnoho silnejšia, než rozum alebo vôľa alebo ako tieto prsty, ktoré tak často a veľmi nestíhajú za srdcom, je aj iná svätá zem. Tá, čo sa môže svätou nazvať právom. Tá doma.
Hej, o nej hovorili mnohí a mnohí hovorili viac a ešte viac,ba dokonca niekedy až toľko, že každé slovo tú zem zraňuje, až by sa možno zdalo, že tu viac pristane mlčanie. A mnohí rozprávali za ňu, a mnohí si na nej postavili kariéru a slávu a mnohí i z toho, že sa vyhranili proti nej. Ale to tak býva, keď ľudské ústa rozprávajú o vznešených veciach namiesto toho, aby nechali prehovoriť veci samotné. Napokon, zem je tichá. A v tom záhadnom opare nad hladinami riek a v tých obrazoch, ktoré sa odhaľujú každým rozostúpeným údolím - hovorí, aj keď mlčí.
Ona je svätá a reťaz jej svätosti sa začala pevným krokom nôh Solúnskych bratov a azda by nebolo priveľmi opovážlivé napísať, že bola svätá aj predtým,lebo prečo práve tam vyslal byzantský cisár géniov s absolútnymi bohosloveckými, vedeckými, umeleckými i diplomatickými danosťami. A práve tam sa tvorila taká úchvatná ľudová kultúra, akoby dobrá zem celou svojou skladbou horizontálne i vertikálne vytvorila na svojich pleciach aj dobrých ľudí. A takto spolu zneli v tandeme a vytvárali krajinu. A tak už dlho chodia okolo slnka v dobrej dvojici, a tak už stáročia stoja na mieste v tej svätej sile, v malom zaklínadle, čo sa dá nazvať modlitbou - keď sa darí práci, keď je každá činnosť vychádzajúca spod ľudských rúk účelná a krásna; keď je krajina z centimetra na centimeter objavnejšia a keď vzniká to, čo len veľkými okľukami ako pastierske psy utekajúce okolo košiarov habkavo nazývame - krása.
A v jej kultúre, v jej prírode, v jej histórii, v jej hlbokom bohatstve a vo všetkom, čo je poklad (lebo je položené na zemi a pripravené na zodvihnutie), sa to nečujne vznáša nad Slovenskom. To jeho iné, dvojslovné meno. A svedčí o krajine a jej múdrych ľuďoch, aj o Patrónke, čo si ho tak zamilovala. Svätá zem.
Okrajové vzory z rukávcov, Detva, začiatok 20.st.
Vzor z Moravského Lieskového, začiatok 20. st.
Vzory z rukávcov, Čataj, začiatok 20.st
Zadná časť čepca, Moravské Lieskové, zač. 20. st.
Detail výšivky zo zástery, Čataj, zač. 20.st
(Obrázky sú z knihy Slovenská ľudová výšivka. Alfa: Bratislava, 1985.)
