reklama

„Ja by som aj, ale... “ – raz sa z toho alibizmu zbláznime

Keď mi spolužiak navrhoval, že pri spoznávaní českej duše by som si najprv mala pozrieť „Krakonošove pohádky“, zahanbene som sa usmiala. Krkonoše boli vždy akosi ďaleko, na bradatých čarovných pánov je bohatá aj naša ľudová slovesnosť a zo Sněžky sme sa na zemepise smiali: „Pcha, veď je len o čosi vyššia, než Popradské pleso!“ Rozprávka ma však zaujala niečím iným. Zlý gróf Trautenberg zakaždým naviedol dedinčana Kuba, aby ublížil Krakonošovým zvieratkám. Keď sa ho snúbenica vyčítavo pýtala na jeho konanie, iba pokrčil plecami: „To nie ja, to ON! Trautenberg ma naviedol!“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

A tak nejak sa to ťahá s väčšinou nás, možno už od prvých stránok Biblie.

„Ja za to nemôžem, to kamaráti ma naviedli!“

„Ja som to pôvodne nechcela, len sestra ma prehovorila!“

V kníhkupectve spadne z regálu kniha. Slečna, ktorá si naposledy prezerela sortiment na tej polici ju nedvihne. „To nie ja, to iní tie knihy poprehadzovali!“

„Mami, ja som nezašpinila koberec, to tam už bolo.“ Aj hadica od vysávača sa nalomila sama od seba, samy sa vynosili cudzie topánky a to oni, to všetko tí záhadní „oni“, ktorí nás donútili robiť veci povrchnejšie, nemyslieť na druhých, „oni“ môžu za to, že viac pochybujeme, že sme mrzutí, že máme menej peňazí, že nemáme čas.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ešte „ale“. Ktosi mi hovoril, že sme palcovou generáciou a že bez písania SMS a bez informovania o sebe by sme nevedeli prežiť. Ale potrebujem ešte čosi pridať. Že sme generáciou veľkého „ale“.

"Ja by som sa aj učil anglicky, ale..."

"Ja by som aj vycestoval do zahraničia, ale..."

Ja by som aj študoval vysokú školu, aj by som zmenil prácu, aj by som začala cvičiť, aj by som konečne prečítala tú knihu, aj by som daroval krv, aj by som rada navšívila Bielorusko, aj by som mu odpustil, aj by som mala rada tých Cigánov, aj by som bola lepším človekom, ale.

Rada by som ich navštívila, ale...

Veľmi by som chcel zmeniť prácu, ale...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mohli by sme spolu chodiť, ale...

Ja by som si aj kúpil Nota Bene, ale...

Rád by som ti pomohol, ale...

Ja by som aj chodil do kostola, ale...

Ale, ale, ale... Zabalila som sa do toho slovíčka ako do županu.

Dodatok o žabacom nebi.

Keď som bola malá, myslela som si, že všetky duše sa volajú Kubo a nosia široký čierny klobúk ako pastieri z animovanej rozprávky.

Keď som bola malá, strašne som sa bála predstavy neba. Hanbila som sa tam ísť. Zdalo sa mi to frustrujúce. Ak by zomrela moja stará mama, bola by v nebi ako babička. Aj moja mama by sa pri predpokladanej dĺžke života ocitla v nebi stará. A ak by som zomrela vo vysokom veku aj ja, celé nebo by bol starobinec a ja som sa bála, strašne som sa bála tej predstavy, že uvidím moju mamu starú a čo je ešte horšie – stará žena s rukami takými suchými, že by sa v nich rozpadol orech, by som bola aj ja – a tak by som tam stála konfrontovaná so svojou babičkou. S dedom, aj so všetkými predkami. Že to mám byť ja, ich „malá Katka“. A za to som sa strašne hanbila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedávno som mala tiež podobnú imaginatívnu asociácu. Na konci neba by sedela na tróne veľká vodná žaba a čakala by na moju sestru. To prvé mi totiž napadlo, keď sestra na moje nariekanie, že Xenopus Laevis mi opäť vychytala rybky v akváriu, schytila obojživelného „Xenopa“ a zadusila ho v snehu pred blokom. Len som pri tej predstave akosi pozabudla na to, že žabacie nebo by malo mať aj jedny dvere pre niekoho iného. Pre niekoho horšieho, pre alibistu. Prišiel by v šedom kabáte a sýkorky by mali vonku čierne prilby. Pretože sestru na ten čin svojimi sťažnosťami nepriamo naviedol niekto iný. Niekto, kto by sa sám bál to vykonať. JA.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak si vravím, že tento článok by aj bol hlbší, menej chaotický a sekaný, premyslenejší, virtuóznejší, ALE...

A ešte som zabudla dodať. To nie ja, to nie ja som ho tak odflákla, to nie ja som chcela dať preč vodnú žabu, to nie ja sa nesystematicky učím na skúšky, to nie ja sa tak izolujem od ľudí, to nie ja neviem odpúšťať, to ONI.

Alebo???

:-)

Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu