Ak my nie, anjeli budú plakať a plačú nad nami všetkými, že Slovo iba počujeme a vieme o ňom, ale nežijeme podľa neho. Že nad mnohým radšej mávneme rukou akoby sme odháňali vlastné svedomie, že aj nad tým, že o Slove vieme, mávneme rukou... Že radšej sa ponoríme do každodenných starostí, že radšej sa skryjeme do teplých kabátov a bytov; do rýchleho úsmevu, že robíme čosi dôležité, lebo pokľaknutie bolí. Tak veľmi, akoby všade na zemi ležali črepiny porozbíjaného skla.
Ako čosi, čo som ukradla, si v hrudi skrývam zlé srdce a koľko je v ňom hriechov, že ani neviem, ako rovno stáť a ako žiť, lebo viem, že som nehodná. A zlý pocit sa iba zväčšuje, presúva zo dňa na deň, až kým ho nevykúpi skutočná ľútosť a slza ako dve neviditeľné víly v živote.
A koľko si toho nesieme hromadne. Že to my sme ten národ, čo si veľmi málo vážil svojich svätých, to my sme ten národ, ktorému sa málila vlastná krajina a vlastná kultúra. To my sme tá mládež, ktorá sa rada kŕmila múdrosťou univerzít a pretekala sa, kto vie viac. To my sme tá generácia, ktorej vzdelanie slúži iba na to, aby jej zatvrdli srdcia a mnohí sa obúvajú do titulov a vysokých postavení ako do čižiem, ktorými pošliapu ikonu. To my sme tí, čo si ani nevedia predstaviť život pred rokom 1989 a čo je to byť skutočne prenasledovaný. To my sme tí, ktorým za pár sekúnd vyšumí z hlavy: „Milovať budeš Pána, svojho Boha...“ A takmer vôbec nám nenapadne položiť niečo k Božím nohám ako obetu, a celý život už vôbec nie. A riadime sa podľa Freuda a nie podľa srdca. Nado všetko je špekulácia a relativita. A namýšľame si, čo všetko musíme mať a čo nám chýba ku šťastiu, ale odkedy je šťastie v predmetoch, v kariére a v pocite, že má človek nad druhým „navrch“ a súdi ho? A odvšadiaľ lákajú ako sirény hlasy: „právo na...“ a „môj vlastný úsudok...“ a „preferencia mňa...“ a „dopriať si...“
Je zima a nebo nám doprialo sneh a život. Akí sme veľmi slabučkí. Ak my nie, hory a zvieratá a kamene budú chváliť za nás Boha. Stromy sú verné a poslušné. A prosia za nás a plačú, lebo čo s nami bude a čo s nami už je... Ak my nie...?
