reklama

Moje zrkadielko (na čo myslím, keď by som sa mala učiť) I.

- „Czy żałuje Pan Żydów?" - „Tak, zwłaszcza Żydówek. Były bardzo piękne. A kiedy było się młodym, chciało się mieć dobrze." Pozerám dokumentárny film francúzskeho filozofa a literáta C. Lanzmanna (nar. 1925) Shoah a chce sa mi ho radšej náhle vypnúť. Scéna sa odohráva v mestečku Grabów východne od Varšavy, kde vzduch tichúčko vykríkne, keď ho na jar prepichne nové poschodie borovicového ihličia. Kde sa tráva skláňa, až kým sa celkom neohne, zvlní sa a potom opäť vyrovnáva v choreografii, ktorú takto opakuje celé storočia, vždy, keď od Brestu a blízkeho Bieloruska zavanie suchý východný vietor.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Pred kamerou stoja robustné poľské ženy, celé šťastné, že práve ony sa môžu ukázať pred televíznym štábom, Lanzmann ich pozorne sleduje a francúzska tlmočníčka odklepáva z cigarety popol (zvláštne, koľko Francúzok v 70-tych rokoch malo rovnaké atribúty: vysoké lodičky, puzdrové šaty, dlhé čierne riasy a krátku bielu cigaretu).

Lanzmann sa ich pýta na Židov v Grabówe - akí boli, kde bývali, či im je za nimi smutno a čo sa s nimi stalo. Poľky sa smejú, áno, áno, teraz sú to ony, ony sú tie veľké televízne hviezdy, rukou si uhládzajú prešedivelé vlasy a naprávajú sukne, snažia sa povedať čo najviac. Zdá sa, akoby ani nevnímali holokaust ako holokaust. Židia boli len susedia, predtým bývali na nižnom konci, teraz už nie, teraz už majú miesto nich iných susedov. Čo tam po tom, jidiš - nejidiš, tento rok sa narodilo veľa kozliat a syn sa presťahoval do bytu v mestskej časti Praga - Południe, teraz je tu nejaký smiešny pán Francúz a pýta sa ich na to, čo bolo pred 30-timi rokmi, vedľa stoja pohľadní kameramani a tlmočníčka, a preto si obliekli novú sukňu, možno dostanú aj honorár - čo viac im chýba ku šťastiu? Odpovede padajú ako facky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Áno, pamätám si, Židia mali veľa zlata, veľa ho odovzdávali, keď ich nahnali v štyridsiatom druhom do domu, kde je dnes reštaurácia. Ach, koľko ho bolo! Mali veľmi pekné svietniky."

Alebo ďalšie odpovede, z ktorých zamrazí:

  • - „... boli fúzatí apajesatí. Nevyzerali dobre. Aokrem toho smrdeli."

  • - „Smrdeli?"

  • - „Áno."

  • - „Sú poľské ženy rady, že už tu dnes nie sú žiadne Židovky?"

  • - „Hovorí, že... ženy, ktoré sú dnes staré ako ona, sa vtedy tiež rady milovali, aby ste vedeli!"

  • - „A Židovky im boli konkurentkami?"

  • - „Poliaci milovali malé Židovky, bolo to až na zbláznenie, ako ich milovali."

  • - „Chýbajú Poliakom tieto malé Židovky?"

  • - „Samozrejme, samozrejme, také krásky!"

  • - „Prečo? Prečo boli také krásne?"

  • - „Pretože nič nerobili. Poľky naproti tomu museli pracovať. Židovky nič nerobili, mysleli iba na svoju krásu ana svoju parádu."

A tak to pokračovalo dookola. Židia - tí, ktorí ukrižovali Krista. Židia - tí, ktorí vykorisťovali Poliakov. Židia - tí, ktorí predávali drahé mäso. Židia -mali veľké nosy. Židia -deportovali ich. Áno, v i d e l i sme to. Bili ich deti. Áno, aj to sme v i d e l i.

Hnev, expresívnosť, simplexnosť. Egoizmus, pokrytectvo, pýcha. Židia Nežidia. Poliaci Nepoliaci. Francúz Nefrancúz. Chce sa mi to vypnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale... Potom mi napadne, že tie Poľky nie sú hodné odsúdenia. Potom mi napadne, že len ja sa na to pozerám z nadhľadu univerzity, až z príliš sterilného prostredia. Že tak, ako ten hlúčik poľských žien, rozmýšľame v podstate všetci, len sa to ťažšie priznáva. Nemám rada českých Rusov. Sú vulgárni, hluční, nevedia sa obliecť a rozťahujú sa tu. Nemám rada bezdomcov. Smrdia, pijú alkohol, kradnú - človek aby sa kvôli nim bál ísť v noci na Hlavák. A koľko konkrétnych ľudí mi prekáža! Hm. A tak by som mohla pokračovať. Tieto myšlienky sa neprejavujú navonok, neubližujeme si, nenarážame na seba. Ale niekde hlboko, pod vrstvami konvenčného správania sa a jemnej slečny je veľa podobných drobných a pochabých impulzov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom si poviem, že Poľky z Lanzmannovho dokumentu vlastne istým spôsobom vyhrali. Tak, ako im ústa narástli, síce odkryli slepú chamtivosť a závisť, ale dostali zo seba všetko. Kým ja rozmýšľam rovnako záškodnícky, tiež mám egoistické chúťky a vo svojej podstate chcem nad niekým zvíťaziť a získať, aj keď sa to neprejaví genocídou, ale iba drobnými skutkami, či ešte menšími ješitnými myšlienkami.

Už nevnímam Lanzmannov film, obec Grabów, nad ktorou sa po búrkach pásli plnokrvné oblaky a možno z nich naozaj pršalo načerveno a ani holokaust, po ktorom človeku v duši niečo ticho cinká. Cítim sa, akokeby mi do čela nieko vložil šém. To zdesenie, že vzdelanie nerobí človeka lepším, iba sofistikovanejším a elegantnejším. To zdesenie, že ani Židia a Poliaci sa nedelili čiarou: trýznitelia a trpiaci. Že aj tí Židia v koncentračných táboroch mali v sebe drobné chrapúnstva, egoizmus, závisť, nenávisť - tak, ako všetci ľudia. A ešte ďalšie nepreniknuteľné zdesenie - že nič, nič, sa s touto ľudskou malosťou nedá urobiť. Že pekne viem uvažovať iba teoreticky, keď píšem práce do školy a keď sa rozprávam s blízkym človekom, ale tá ľahostajnosť - to je to, kvôli čomu nechávame odchádzať metamorfované transporty v skutkoch alebo v myšlienkach skoro každý deň...

Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu