O centimeter

Keby sa dalo povzniesť aspoň o centimeter nad našu dobu; aspoň o centimeter lepšie uvidieť, že niečo nie je v poriadku. Že dúhové pochody sa už priveľmi podobajú na Sodomu, že sa utápame v zábave, v jedle a v túžbe, ako urobiť čo najlepšie sebe a za každú cenu znovu len sebe... Že západný človek kričí: "Mám všetko a chem ešte viac!" A kým naši predkovia držali za ruky chudobu, lásku, smrť a prácu - a celý ich život presvetľovala ako žiara dobrota... Kým našich predkov sprevádzalo omnoho hlbšie a celistvejšie vnímanie... My sa raz menej a inokedy viac prichyľujeme na stranu civilizácie, čo má reklamu, ciele a prebytok; kým väčšina sveta hladuje. A tak vo svete, ktorý si hovorí moderný, píšem tieto riadky. Ako modlitbu; ako prosbu o stíšenie; ako prosbu o návrat ku Kristovi; ako odmietnutie vety: "Ja budem posudzovať!" Aby sme sa aspoň o centimeter navrátili zo zlej cesty. Tak ticho prosím o lásku, o Ducha a o pamäť.